Bratislava 14. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/USDA-ARS)
Koncom minulého týždňa Štátna veterinárna a potravinová správa CZ (ŠVPS SR) potvrdila výskyt vtáčej chrípky v súkromnom chove hydiny v okrese Nitra. Rovnaký vírus potvrdili v susednom Poľsku. Postup úradu a bezpečnostné opatrenia pre obyvateľstvo okomentoval pre Sputnik ústredný riaditeľ ŠVPS SR, Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc
Okamžité opatrenia na odstránenie nebezpečného vírusu
Podľa odborníka patrí k základným krokom prevencie šírenia tohto nebezpečného vírusu typu Inflienzavirus A (subtyp H5N8) vylúčenie kontaktov chovanej hydiny s voľne žijúcim vtáctvom a dodržiavanie hygienického režimu osobami prichádzajúcimi do styku s vtáctvom.
“Vzhľadom na to, že predpokladáme, že samotný vírus migruje u voľne žijúceho vtáctva, je potrebné vylúčiť akýkoľvek kontakt domácej hydiny a voľne žijúceho vtáctva. To znamená priamy kontakt alebo nepriamy, ak niekto voľne chová hydinu, s tým, aby nekonzumovala krmivo z rovnakých zariadenia voľne žijúceho vtáctva a domácej hydiny,” uviedol profesor Bíreš.
Navyše Štátna veterinárna a potravinová správa neodporúča k napájaniu hydiny používať voľne tečúcu vodu, pretože tá môže byť kontaminovaná po prípadnom kontakte s voľne žijúcim vtáctvom. Podľa pána profesora prichádza do úvahy jedine vnútorná, čiže mestská voda z vodovodu.
V zóne samotného výskytu (podľa tlačovej správy ide o obec Zbehy v okrese Nitra) je odizolované ďalšie domáce vtáctvo: ochranné pásmo s polomerom 3 km okolo ohniska a v pásme s polomerom 10 km okolo ohniska je vykonávané pozorovanie.
Riaditeľ ŠVPS SR k tomu dodal: “Rovnako sme zakázali akýkoľvek pohyb hydiny v ohnisku nákazy, to znamená živých alebo mäsových výrobkov, vajec. Tiež sme stanovili takzvaný hygienický režim chovu hydiny, pohybu osôb alebo osôb zodpovedných za chov hydiny. Tieto opatrenia treba naozaj dodržiavať a úplne vylúčiť zavlečenie vírusu k hydine“.
Prečo zatiaľ podľahli nebezpečenstvu len drobní chovatelia?
Vtáčia chrípka sa u drobných chovateľov na Slovensku naposledy vyskytla v roku 2017. Podľa máp a záznamu ŠVPS v rokoch 2016 až 2017 išlo celkovo o 11 ohnísk výskytu choroby. Profesor Bíreš sa v komentári zmienil, že sa na Slovensku nikdy nevyskytoval vírus v žiadnom komerčnom alebo priemyslovom chove, ako je to napríklad v Poľsku alebo dnes aj v Maďarsku.
Príčinou je podľa odborníka menej strážené vtáctvo. Ak je chované na voľnej záhrade, majitelia nedokážu zabrániť kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom. Okrem iného drobní chovatelia nemajú zavedený hygienický režim. “Je tam veľa opatrení, ktoré sa na úrovni drobného chovu neuplatňujú,“ konštatoval odborník.
Jozef Bíreš prezradil, že farma musí mať schválený takzvaný zdravotný štatút a byť súčasťou ochranných opatrení proti zavlečeniu vírusu. Riaditeľ ŠVPS SR tiež dodal, že existujú pravidlá dezinfekcie pri vstupe, rovnako sa tam nemôžu pohybovať nepovolené osoby a motorové vozidlá, musí neustále prebiehať kontrola dodávaného krmiva.
Nevyhnutná spolupráca so susednými štátmi
Podľa riaditeľa ŠVPS v prípade prevencie vtáčej chrípky možno hovoriť o vzájomnej cezhraničnej spolupráci: “Spolupráca s členskými štátmi je veľmi dôležitá, pretože je nutné komunikovať. Uvediem príklad z dnešného dňa: vtáčiu chrípku dnes už majú v chove moriek v Maďarsku. Kolega z Maďarska ma ihneď informoval, pretože je to hneď pri hraniciach so Slovenskom“.
Dnes agentúra Reuters uviedla, že na morčacej farme na severozápade Maďarska nahlásil Národný úrad pre bezpečnosť potravín (NEBIH) výskyt vtáčej chrípky typu H5N8. Maďarský úrad NEBIH uviedol, že kvôli tomu musí byť vyradených všetkých 50 000 moriek vo farme a musia byť zavedené ďalšie preventívne opatrenia, ktoré zamedzia šíreniu infekcie. Postihnutá farma podľa portálu dostane štátnu náhradu.
K tomu pán profesor tiež uviedol, že riešenie samotnej situácie v danom štáte je vždy zodpovednosťou danej krajiny. To znamená, že keď slovenský úrad potvrdil vírus u drobného chovateľa pri Nitre, povinnosť riešiť túto situáciu má národná autorita tejto oblasti.
Ako sa majú správať obyčajní ľudia?
Pre obyvateľov podľa profesora Bíreša v prvom rade ide o hygienický režim. Ten, kto prichádza do styku s hydinou, by mal počítať s umytím rúk, použitím ochranných odevov, dezinfekciu, tiež pri vstupe k hydine môže použiť dezinfekčnú rohož. Podľa pána profesora treba ihneď nahlásiť situáciu veterinárnemu lekárovi a takú hydinu nekonzumovať, nechytať ju holými rukami, ale zaistiť ochranné prostriedky, aby sa človek nenakazil.
Chovateľ by si mal všimnúť akýkoľvek príznak choroby u hydiny: pokles kvality vajec, pokles spotreby krmiva, zmeny správania alebo úhyn hydiny. “V prípade akýchkoľvek príznakov chrípky kontaktovať príslušného lekára, aby túto infekciu zachytil hneď na začiatku. Hygienický režim je na prvom mieste,” povedal na záver Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc.