Akýkoľvek kritický názor je tak konfrontovaný s nálepkou „rusofil“, „komunista“, „konšpirátor“ a pod. Aby sme sa vyhli tomuto pejoratívnemu pomenovaniu, môžeme pokojne začať používať názory a práce amerických politológov, politikov, prognostikov a teoretikov, ktorí vedia zatnúť aj do vlastných radov. Zdravý a konštruktívny nadhľad, ktorý sa zhmotňuje v dielach a vyjadreniach osôb, ako sú napr. C.Joachim Friedrich, H.Kissinger, Samuel P. Huntington, či Z. Brzezinski sa stávajú predmetom vecnej diskusie, ktorá v žiadnom prípade nevychádza zo subjektívne zameraných a naformulovaných podnetov.

V tomto článku sa preto zameriam na výber z diela posledného spomínaného autora, ktorým je Zbigniew Brzezinski. Z. Brzezinski pôsobil na najvyšších priečkach politickej scény USA, ako napr. riaditeľ trilaterálnej komisie, bezpečnostný poradca J. Cartera v rokoch 1977-1981, poradca pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) vo Washingotne D.C. a v súčasnosti vykonáva poradcu B. Obamu v oblasti zahraničnej politiky. Popri početných funkciách je aj vysokoškolským profesorom a autorom mnohých publikácií (Sovietsky blok, Sila a princíp, Bez kontroly, Veľká Šachovnica), v ktorým pojednáva o širokom spektre zahranično-politických, či vnútroštátnych otázok a problémov.

Práve výňatok dvadsiatich základných vnútroštátnych problémov, ktorým čelí Amerika na prelome 21. storočia a ktoré sú prekážkou jej role globálnej superveľmoci, tu chronologicky uvediem (s menšou korekciou) tak, ako sa nachádzajú v diele s názvom „Bez kontroly (kap. Disonantné posolstvá)“.

1. Zadlženosť – celkový dlh prevyšuje 4 trilióny USD, vrátene rozpočtového deficitu vo výške cca 400 miliárd USD.
2. Obchodný deficit – ktorý USA núti k opätovným pôžičkám, pritom USA patria k najväčším svetovým dlžníkom, čo ohrozuje niektoré kľúčové priemyslové odvetia a zamestnanosť, prispievajúc k nárastu nezamestnanosti.
3. Nízke úspory a investície – spôsobené najmä daňovou sústavou, ktorá podporuje spotrebu miesto investícií.
4. Konkurenčná neschopnosť priemyslu – neschopnosť vytvorenia dlhodobých cieľov a pád automobilového priemyslu.
5. Pomaly nárast produktivity – zlá pracovná morálka, štrajky.
6. Neadekvátna zdravotná starostlivosť – napriek vysokým čiastkam investovaným do zdravotníctva, sú desiatky miliónov Američanov bez priemernej starosti v porovnaní s Európou a štatisticky vykazujú vyššiu úmrtnosť.
7. Nízka úroveň stredoškolského vzdelania.
8. Zhoršovanie sociálnej infraštruktúry a zvýšený úpadok miest – chudobné štvrte porovnateľné s tretím svetom, chátrajúce diaľnice, mosty, kanalizácie, poškodenie vodných nádrží.
9. Nenásytná bohatá vrstva – odmietanie daní, početné podvody a pokusy o vlastne obohacovanie na úkor chudobných.
10. Doslova parazitná posadnutosť právnymi procesmi – z toho pramení to, že väčšina právnikov z celého sveta vykonáva svoju prax v USA, pričom náklady na súdne procesy pohlcujú približne 3% HNP USA.
11. Prehlbujúci nárast rasovej neznášanlivosti – 32,7 % černochov žije pod hranicou chudoby, ako aj 11,3% belochov, čo do hromady tvorí cca 36 miliónov amerických občanov, medzi ktorými vzniká napätie (viď. rasové nepokoje za posledné roky, spojené so streľbou policajtov na černošských mladíkov).
12. Zvýšená zločinnosť a násilie – čo je produkt vyššie spomenutých problémov(pričom 12% čierneho obyvateľstva, tvorí 50% všetkých väzňov), ľahká dostupnosť zločincov k zbraniam a spoločne s televíznou, hudobnou a filmovou kultúrou velebiacou všetky aspekty tohto životného štýlu prispieva k tomu, že USA dominuje v rebríčkoch najhrubších trestných činov.
13. Rozšírenie hromadnej narkomanskej subkultúry – príčina predošlých problémov (príjmy z drogového priemyslu sa odhadujú na viac než 100 miliárd USD ročne).
14. Prenášanie sociálnej beznádeje z generácie na generáciu
15. Neviazaná sexuálna voľnosť – sa stáva dominantným prvkom spôsobu života, ohrozenie rodiny a nehovoriac o AIDS, ako vedľajších príčinách tohto životného štýlu.
16. Masová propagácie morálnej skazenosti vo vizuálnych médiách
17. Úpadok občianskeho uvedomenia – spôsobená tým, že po občanovi sa nevyžaduje žiadna národne orientovaná služba.
18. Vznik zničujúceho multikulturalizmu – každá etnická menšina vyžaduje presadzovanie vlastných pravidiel, cieľavedomé oslabovanie spoločného jazyka, či iných zjednocovacích prvkov a historických tradícií.
19. Postupné zablokovanie politického systému – nedôvera ľudí (voličov) v politické elity.
20. Rastúci a výrazný pocit duchovnej prázdnoty – spojený s nihilizáciou náboženských zvyklostí, ako výsledok toho, že náboženstvo nerieši početné problémy (najmä ekonomické).

Kniha vyšla v 90. rokoch ako prognóza globálneho vývoja, v ktorej autor pojednáva a hodnotí tendencie svetovej politiky. Avšak aj s niekoľkoročným odstupom je kniha aktuálna, čoho dôkazom sú zosumarizované všeobecné náhľady do problémov danej krajiny. Niektoré z nich sa v súčasnosti vyrovnávajú, iné prehlbujú. Každý čitateľ si po prečítaní tohto článku môže overiť sám, kde sa vývoj momentálne nachádza.

Amerika je neprimerane zidealizovaná krajina. Krajina, ktorá je v očiach mnohých fanatických prívržencov vzorom a jediným možným východiskom. Preto by sme sa mali na veci pozerať s nadhľadom, poučiť sa, zaujať triezvejší postoj, vyvarovať sa bezhlavému plagiátorstvu hodnôt z krajín, ktoré majú dosť vlastných problémov (nevynímajúc Nemecko, Švédsko, Rusko a iné) a vybrať si len to, čo je pre blaho nášho národa a spravovanie štátu prospešné.