Moskva 25. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool)
Za starých čias, keď sa ešte pekne hovorilo, že ide len o „usporiadanie medzinárodných vzťahov“, každý už vedel, že sa zrejme blíži vojna. Sme znova v stave, „keď hovoria zbrane a diplomati opäť mlčia“?. Článok vznikol na základe materiálov RIA Novosti, Izvestia, RUSSIA Today a Vzgľad
Sme svedkami „diplomatických rozhovorov“ medzi Ruskou federáciu a USA spolu s NATO, ktoré zjavne nikam nevedú.
To je zatiaľ súčasný výsledok „demokratickej diplomacie“. Starý prístup vyjednávania v „akože“ v demokratických podmienkach sa už podľa všetkého považuje za prežitok. Niekdajší prezident USA Donald Trump, by o tom vedel rozprávať.
„Zákon o zodpovednosti Putina“
Najnovším príkladom americkej demokratickej diplomacie je „Zákon o zodpovednosti Putina“, ktorý bol predložený Kongresu USA. Už samotný názov je provokácia.
USA už mali dosť zahraničných nepriateľov. Od Stalina, Mao Ce-tunga až po Hitlera. No pri všetkej vážnosti vzťahov sa znepriatelení vodcovia nikdy nespomínali menovite. Zvykom to bolo len pri predstaviteľoch nižších hodností.
Americkí poslanci sa teda chystajú priamo na osobu Vladimíra Vladimíroviča Putina „uvaliť sankcie“. Teda vyhlásiť ho za „nehodného rokovania“. Až kým bezpodmienečne nekapituluje. A sankcie sa majú týkať i ruského predsedu vlády Michaila Mišustina, Tiež všetkých ruských ministrov. S kým teda chcú rokovať?
Navyše chcú vyhlásiť sankcie i na hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova. Ten pritom z titulu samotnej funkcie tlačového tajomníka je „len hlasom“ Putina. Je v pozícii akoby „mediálneho veľvyslanca“. Teda má niečo ako diplomatickú imunitu voči zahraničným partnerom.
Puškin to už dávno presne opísal
Americkí „demokratickí politici“ sú ako vystrihnutí z Puškinovho príbehu o cárovi Saltanovi. Ten tiež, keď sa mu nepáčila nejaká správa, ktorú mu priniesol cudzí posol, zvykol z času na čas odpovedať tým, že posla jednoducho obesil.
A povestnou čerešničkou na torte spomínaného úžasného návrhu „zákona o zodpovednosti Putina“ je požiadavka vystaviť sankciám i londýnskych bankárov P. O. Avena a M. M. Fridmana z Alfa-Bank. Navyše „nezvyčajne prísnym“.
Pritom ide o finančníkov, ktorí sú dlhodobo pod pohostinným patronátom „Jej Britského Veličenstva“. Spolupracujú s rôznymi ruskými opozičnými silami. Sankcie voči tak „cennému personálu“ sú prejavom čistého nevďaku. Alebo rovno úplnej neschopnosti.
Kde sa stala chyba súdruhovia kongresmani?
Z Puškinových bájok a rozprávok už dobre vieme, že je takmer nemožné predvídať všetky nezmysly, ktoré je „brutálny správca územia“ schopný vytvoriť. Zjavne to platí i o „riadne zvolených zástupcov ľudu“ v USA.
Ruský medveď sa jednoducho „postavil na zadné nohy“
V dôsledku toho sú americkí pracovníci „zodpovední za reakciu“ v ozaj ťažkej pozícii.
Hlavnou prekážkou uzavretia mierovej dohody s „medveďom, ktorý sa postavil na zadné a vrčí“, je priznať si, že všetko sa raz niekedy skončí.
Vrátane nedelenej nadvlády USA nad „svetovou ekuménou“.
Dobre si spomíname na „prvé úspechy Gorbačovovho nového politického myslenia“. Ústup je vo všeobecnosti najťažším typom vojenskej aj diplomatickej akcie. K týmto objektívnym ťažkostiam, ktoré mimoriadne sťažujú USA konzultácie s Ruskom, sa však pridávajú aj ťažkosti subjektívneho charakteru.
Keď za vami stojí takto rozrušený Kongres, ktorý „dumá“ nad návrhmi ako napríklad „Zákon o zodpovednosti Putina“, je vlastne v skutočnosti takmer nemožné zmysluplne rokovať a dohodnúť sa na čomkoľvek.
Obrazne povedané, ide o nadľudskú úlohu podobnú zadaniu, ako „vyrátať kvadratúru kruhu“.