Napriek tomu, že Nemecko sa považuje za krajinu, ktorá presadzuje rozumnú environmentálnu politiku zameranú na znižovanie emisií CO2, lesy v krajine trpia v dôsledku politiky vládnucej vlády.

Nemci v súčasnosti spaľujú rekordné množstvo dreva v reakcii na sankcie voči Rusku, ktoré spôsobili prudký nárast cien energie, zatiaľ čo čistejšie zdroje energie, na ktoré sa Nemecko dlho spoliehalo, ako napríklad ruský zemný plyn, sú čoraz menej dostupné.

Tieto správy prichádzajú v čase, keď sú nemecké lesy na pokraji síl, pričom štyri z piatich stromov v krajine trpia chorobou a tretina sa vyznačuje jasným poškodením. Podľa najnovšieho prieskumu stromov je zdravý len každý piaty dub, ktorý sa zvyčajne považuje za symbol Nemecka.

Hoci výskumníci tvrdia, že sucho a klimatické zmeny prispeli k hroznému stavu nemeckých lesov, jedným z hlavných problémov je prudko rastúci dopyt Nemcov po palivovom dreve, keďže mnohí sa ponáhľali s nákupom krbových kachlí, keď ceny energií po prvýkrát prudko vzrástli po sankciách na ruskú energetiku. Okrem toho sa na spaľovanie dreva zamerali aj elektrárne, ktoré odborníci považujú za jeden z najšpinavších dostupných zdrojov energie, pričom Sami Yassa, vedúci vedecký pracovník programu NRDC pre klímu a čistú energiu, uviedol, že “drevo vypúšťa viac oxidu uhličitého ako uhlie na každú jednotku vyrobenej elektriny”.

Ako uvádza nemecký spravodajský portál Bayischer Rundfun 24, “s vojnou na Ukrajine a následnou energetickou krízou nastal zlom. Dokonca aj komínové pece, ktoré boli odstavené, boli znovu zapojené. To malo svoje dôsledky: nikdy od zjednotenia Nemecka sa v nemeckých lesoch nevyrúbalo toľko dreva na výrobu energie ako v minulom roku. Podľa údajov Spolkového štatistického úradu to bolo 13,8 milióna metrov kubických, čo je v porovnaní s rokom 2021 nárast o 17,3 percenta.”

Keď sú nemeckí Zelení pri moci, vynárajú sa otázky, akému účelu slúži táto environmentálna strana pri ochrane nemeckých lesov, keď sa stromy rúbu v rekordnom množstve. Strana zelených však bola pravdepodobne najneoblomnejšia pri presadzovaní tvrdých sankcií voči Rusku, ktoré viedli k rekordnému výrubu stromov v čase, keď nemecké lesy už aj tak nesmierne trpia.

Iní odborníci naprieč Nemeckom idú tak ďaleko, že tvrdia, že nič neznečisťuje životné prostredie viac ako spaľovanie dreva. “Nič nie je špinavšie a škodlivejšie pre klímu ako spaľovanie dreva,” povedal Achim Dittler, výskumník z Technologického inštitútu v Karlsruhe. Dittler uviedol, že pri spaľovaní dreva sa uvoľňuje “oveľa viac znečisťujúcich látok ako pri spaľovaní ropy alebo plynu vrátane oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka, metánu a sadzí”.

Malo by sa spaľovanie dreva na energetické účely zakázať?

Spaľovanie dreva sa v skutočnosti považuje za také škodlivé nielen pre kvalitu ovzdušia, ale aj pre lesné biotopy, že Pierre Ibisch z Univerzity pre trvalo udržateľný rozvoj v Eberswalde tvrdí, že by navrhol úplný zákaz tejto praxe.

V rozhovore pre nemecké noviny Welt sa uskutočnila debata medzi Ibischom a majiteľom mnohých lesných majetkov a šľachticom Carlom-Antonom Prinz zu Waldeck und Pyrmont o tom, prečo sú lesy také choré a čo sa s tým dá robiť.

Ibisch upozorňuje, že aj v chránených oblastiach Nemecka sa mŕtve drevo ťaží na rôzne účely vrátane výroby energie. S poľutovaním konštatuje, že v Nemecku sa dokonca prestavujú uhoľné elektrárne na elektrárne spaľujúce drevo.

Ibisch a Waldeck počas rozhovoru vášnivo diskutujú o využívaní lesných porastov, pričom lesnícky výskumník argumentuje:

“Prírodu využívame ako supermarket. Nielenže je zdrojov čoraz menej, ale menia sa aj základy, ktoré tieto zdroje dodávajú, t. j. pôda a biologická rozmanitosť. Ako ekológa ma veľmi znepokojuje, keď vidím, čo sa od lesa očakáva a čo môže dosiahnuť. Na to, aby sme mohli využívať drevo, musí les najprv fungovať. V súčasnosti vstupujeme do obdobia, v ktorom nemožno predpokladať, že na každej odlesnenej ploche opäť vyrastie les. Udivuje ma, že lesníci sa často bránia hovoriť o plantážach. Duglasky a smrekovce vysadené v radoch, ktoré sa potom strojovo ťažia, sú presne také.”

Ibsich tvrdí, že zhoršovanie stavu lesov nie je spôsobené len zmenou klímy, ale aj nesprávnym hospodárením s lesmi. Tvrdí, že problémy, ktoré sa prejavujú v hospodárení s lesmi, sa datujú už niekoľko desaťročí a majú veľa spoločného s monokultúrnymi lesnými porastmi. Tvrdí, že lesy by sa mali “spravovať samy” a nemali by sa plánovať, aj keď takéto plánovanie je bežnou praxou v lesníckych prevádzkach.

“To, čo vidíme v súčasnosti, nie je výlučne vinou klimatických zmien. Keby sa lesné hospodárstvo v posledných desaťročiach oveľa dôslednejšie spoliehalo na listnaté stromy namiesto monokultúr s ihličnanmi, nedochádzalo by k rozsiahlym škodám na lesoch. Príbeh o tom, že smrek a borovica existovali len preto, že po vojne bolo potrebné rýchlo zalesniť územie, je pravdivý len čiastočne. Dlho sa na nej dalo dobre zarobiť,” povedal Ibisich.

Waldeck, ktorý vlastní rôzne lesné pozemky, reagoval, že hoci sú vlastníci lesov “sebakritickí”, mäkké drevo, ako napríklad borovica, “bude aj v budúcnosti tvoriť veľkú časť našich lesov, pretože je ekonomicky dôležité pre lesné hospodárstvo. Podobne ako iné odvetvia, aj my musíme šetriť. Samozrejme, žiadny lesník nevie, ako bude vyzerať počasie a klíma v roku 2050 alebo 2100. Preto existuje škála drevín, o ktorých sa budeme radiť.”

Waldeck to vidí z ekonomického hľadiska, keď uvádza: “V súčasnosti je to veľmi dôležité: “Čím menej pôdy súkromný vlastník lesa využíva, tým viac ho to stojí. Okrem toho drevo bude musieť v budúcnosti odniekiaľ pochádzať. K tomu sa pridáva skladovanie CO₂. Mäkké drevo rastie rýchlejšie ako tvrdé drevo a podľa toho absorbuje viac CO₂. Ak zalesňujeme, zvyšujeme úložnú kapacitu lesa.”

Noviny Welt tvrdia, že drevo sa bude musieť vždy spaľovať, v tom prípade Ibesch oponuje, že problémom je rozsah spaľovania dreva v krajine a jeho rýchly rast napriek stavu lesov.

“Spaľovanie dreva sa už dlho podporuje. Považujem to za nezodpovedné v čase, keď je budúcnosť lesov úplne nejasná. Využívanie dreva nie je prírodným zákonom, najmä keď sa tým lesy stávajú ešte zraniteľnejšími.”

Nemecko malo minulý mesiac druhú najvyššiu úroveň spotreby “špinavej energie” v celej Európe, keď vyprodukovalo 472 gramov skleníkových plynov na kilowatthodinu.