Bratislava 17. decembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
V súvislosti s povinným očkovaním sa vždy rozpútajú ideologické manipulácie a emócie. A ani pripravovaný zákon o odškodnení pacientov poškodených očkovaním nebude výnimkou
Finančného odškodnenia za negatívne nežiaduce účinky očkovania sa v súčasnosti môže pacient (rodičia) vraj domáhať na súde podľa platného zákona o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia či podľa Občianskeho zákonníka, pričom s vysokou pravdepodobnosťou nikto nikdy toto neskúsil. Súd vraj vydá rozhodnutie o výške a forme finančnej kompenzácie za škody spôsobené očkovaním. Avšak rodičia a verejnosť nevedia, že výrobca očkovacej látky podľa slovenskej legislatívy vôbec nie je zodpovedný za negatívne vedľajšie účinky a škody spôsobené očkovaním. Stačí si prečítať kompletnú charakteristiku vakcín a vziať do úvahy príbalový leták spolu s pediatrickou praxou. Rodič bol totiž „poučený a súhlasil“.
Bezpečnosť očkovania chce po rokoch štátneho direktívneho legislatívneho prístupu riešiť nakoniec i štát, ale opäť ignoruje principiálne bioetické, biomedicínske a ľudskoprávne výhrady. Tvrdí sa, že ak sa po podaní vakcíny objavia (ne)očakávané závažné negatívne vedľajšie (chápané ako nechcené) účinky, pacienti by mali mať nárok na finančné odškodnenie. Tieto negatívne vedľajšie účinky sú podľa odborníkov mimoriadne zriedkavé, len nie je jasné, z čoho títo odborníci vo svojom tvrdení vychádzajú. Asi len z evidencie nahlásených udalostí tohto typu, pričom všetci zainteresovaní vedia, ako je to s nahlasovaním nežiaducich účinkov, ktoré sú na každom príbalovom letáku, aj to nie všetky, ale len tie, ktoré boli pri krátkodobých testoch vakcín zistené, podľa smernice CPMP/SWP/465/95. Lekári opakovane už teraz upozorňujú, že dokázať priamu či nepriamu súvislosť medzi očkovaním a poškodením zdravia je veľmi zložité až nemožné.
Návrh zákona o náhrade ujmy na zdraví spôsobenej povinným očkovaním, ktorý pripravuje rezort zdravotníctva spolu s Úradom verejného zdravotníctva, v skutočnosti problém nevyrieši. A tí rodičia, ktorí majú doma poškodené deti už teraz vedia, že pôjde o výsmech spravodlivosti, keďže sa nerieši podstata problému. Totiž slobodný informovaný súhlas, dohovor o biomedicíne a právach pacienta opäť nikoho v navrhovanom zákone nikoho nezaujíma. Oba štátne orgány však argumentujú tým, že po očkovaní sa môžu občas vyskytnúť nežiaduce účinky, čo vyznieva z biomedicínskeho hľadiska po toľkých rokoch ako odvážny posun vpred, pričom podľa ministerstva vo výnimočných prípadoch môžu byť nežiaduce účinky závažné. Hovorkyňa ÚVZ Daša Račková konštatovala, že „Návrh vychádza z odbornej diskusie za účasti širokého spektra odborníkov z rôznych oblastí“, pričom nekonkretizuje, kde a kedy prebiehala táto diskusia, ani to, kto sa jej zúčastnil.
Verejnosti je opäť podsúvaná ilúzia spravodlivosti (v zmysle platných biomedicínskych ľudskoprávnych medzinárodných dokumentov), že nový zákon bude taxatívne definovať podmienky, kedy môže pacient získať finančné odškodnenie. Čo je to „závažná ujma na zdraví“ a na čo všetko bude mať poškodený žiadateľ nárok, čiže najmä rodičia detí, nikto nevie. Ministerstvo zdravotníctva ohlasuje: „Navrhuje sa, aby obsahom nároku na náhradu ujmy na zdraví bol nárok na náhradu za bolesť, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu nákladov na vynaloženú starostlivosť o zdravie poškodeného a za starostlivosť o jeho osobu a za nemajetkovú ujmu.“ Z toho by vyplývalo, že každé dieťa prežívajúce bolesť (dokazovanie bolesti bude medicínsky a právne iste zaujímavé) dostane z daní občanov finančnú náhradu. Za závažné nežiaduce účinky vakcinácie sa vraj budú považovať napríklad zápal nervov, anafylaktický šok alebo poruchy vedomia (čiže len niektoré z tých, ktoré sú vymenované v príbalových letákoch vakcín), čiže opäť nebude legislatívne riešená intoxikácia detského organizmu ani jej krátkodobé a dlhodobé následky na zdravie dieťaťa.
Konkrétne prípady vraj bude posudzovať osobitná odborná komisia zriadená ministerstvom (ďalšie teplé miesta pre štátnych a určite „nezávislých“ odborníkov), pričom na rozhodnutie bude mať päť mesiacov od momentu, kedy bola podaná žiadosť zo strany poškodených. Z čoho bude táto komisia vychádzať, nikto nevie, lebo lekári štandardne odmietajú zapisovať do zdravotnej dokumentácie realitu, ktorú prežívajú deti a ich rodičia po povinnom očkovaní. Ak bude členom komisie človek, ktorý bol, alebo je priamo prepojený na výrobcov a predajcov vakcín, bude sa to považovať za konflikt záujmov? Ak odborná komisia potvrdí, že za zhoršený zdravotný stav je kauzálne zodpovedné povinné očkovanie, peňažnú kompenzáciu pacientovi (v prípade detí rodičom) vyplatí rezort zdravotníctva, ale v akej výške, je zatiaľ diskutabilné. Niektoré druhy zdravotného poškodenia detí sú doživotné (vyplýva z údajov v príbalových letákoch) a je otázkou, či finančná kompenzácia bude dostatočná aspoň na nevyhnutnú terapiu.
Úrad verejného zdravotníctva opäť zdôrazňuje, že závažné nežiaduce účinky po očkovaní sú vzácne, čo rodičia poškodených detí počúvajú celý život, ale nikto dodnes nie je za ne právne zodpovedný. „Tie sa väčšinou zaznamenávajú u osôb s inými pridruženými závažnejšími ochoreniami alebo s doteraz nezistenými poruchami imunitného systému,“ vysvetlila Račková čím ignorovala empirický fakt, že deti, ktoré boli do očkovania úplne zdravé začali mať problémy (nielen) s imunitnými ochoreniami práve po očkovaní. Následne dodala, že „pri diskusii o možných vedľajších účinkoch si však treba uvedomiť, že v prípade neočkovaného dieťaťa je tu vysoké riziko poškodenia zdravia, vzniku závažných komplikácií po prekonaní ochorenia, prípadne trvalého poškodenia zdravia najmä u detí, ktoré majú iné zdravotné ťažkosti.“ O trvalom poškodení zdravia po očkovaní zrejme nikto na úrade ani doteraz nepočul, alebo nečítal vo vedeckej biomedicínskej literatúre.
Absurdnosť situácie dokresľuje tvrdenie, že finančnej kompenzácii za negatívne dôsledky očkovania sa podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu výrobcovia liekov nebránia, hoci všade na svete ich k tomu prinútil vždy iba súd (napr. USA), čo však zdravie poškodeným pacientom nevrátilo. Asociácia je presvedčená, že štát musí podľa výrobcov liekov dať jasne najavo, že za bezpečnosťou vakcín stojí a je pripravený mimoriadne prípady riešiť, ale paradoxne vôbec nevzťahuje toto tvrdenie na výrobcov vakcín. Ide tu v skutočnosti o bezpečnosť vakcín alebo o to, či si štát stojí za bezpečnosťou? To sú dve rozdielne veci.
Je otázkou, o akej bezpečnosti asociácia hovorí, keď európska smernica CPMP/SWP/465/95 nevyžaduje mnohé zo štandardných testov liekov. Asociácia je ale nelogicky presvedčená, že „je to dobrý typ boja proti antivakcinačným skupinám, my sme si istí bezpečnosťou vakcíny, a keď sa vyskytne nežiaduci účinok, tak je to veľmi ojedinelé“. Tým asociácia len ukazuje, že o bezpečnosť vakcín tu nejde, ale v skutočnosti im ide o tzv. antivakcinačné hnutie, ktoré poukazuje na negatívne vedľajšie účinky povinnej vakcinácie. Ako možno hovoriť o vakcínach, (ktoré sú pri likvidácii považované za nebezpečný biologický materiál), že sú bezpečné, keď jestvujú preukázané vážne vedľajšie účinky a nie sú testované štandardným spôsobom a tieto testy nie sú porovnávané s placebom cez dvojito zaslepené štúdie?
Asociácia pripomína, že aby sa na náš trh vakcína dostala, musí prejsť prísnym schvaľovaním liekovej agentúry EMA (asi majú na mysli smernicu CPMP/SWP/465/95, z ktorej vyplýva, že vakcíny nie sú testované napríklad na karcinogenitu, synergickú toxicitu, génovú toxicitu, farmakokinetiku, reprodukčnú toxicitu, embryofetálnu toxicitu, sekundárnu farmakodynamiku – odporúčam nájsť a preštudovať všetkým rodičom) aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (možno by títo členovia asociácie vedeli verejnosti ukázať aspoň jeden test vakcíny, ktorý ŠÚKL urobil).
Ďalším právnym problémom je, prečo to má byť i štát, ktorý bude odškodňovať a nie iba výrobca vakcíny a lekár, ktorý očkoval? Len preto, že to štát prikazuje zákonom? A kto motivoval štát k takejto legislatíve? Ten, kto má z tejto legislatívy finančný profit? Asociácia skonštatovala, že „platenie z verejných zdrojov je mimoriadne dôležité, keby sa vytvárali fondy, kde by každý výrobca musel prispievať, viedlo by to k vytváraniu pochybností okolo bezpečnosti vakcín,“ čím sa chce preniesť bremeno i na daňových poplatníkov, čo je nespravodlivé. Právnu zodpovednosť očkujúcich lekárov opäť vynechali. Zvláštne predstavy ministerstva a ÚVZ o spravodlivosti a právnej zodpovednosti.
Čo chcela asociácia povedať, keď konštatovala, že „firma, ktorá s liekom na trh vstupuje, hovorí transparentne, toto je môj liek, v klinickom skúšaní sa preukázali tieto možné nežiaduce účinky. Ak sa vyskytne nežiaduci účinok, ktorý je avizovaný firmou, už aj dnes zákon umožňuje odškodnenie. Pokiaľ by vznikol nežiaduci účinok, ktorý firma neavizovala, to je problém,“ ak nie to, že chcú preniesť v tomto návrhu zákona dôkazné bremeno na pacienta? Výrobcovia vakcín totiž upozorňujú, že „Dokázať, že ochorenie spôsobilo očkovanie, je veľmi náročné, niekedy až nemožné,“
Dodnes nie je známe, kto bude tento zákon písať (tvoriť) a zostáva dúfať, že to nebudú právnici z farmabiznisu. Žiaľ nie je známe, aký bude obsah zákona, čiže či bude obsahovať aspoň taxatívne vymenovanie nežiaducich účinkov z príbalových letákov vakcín, čo by oprávňovalo rodičov podať žiadosť o odškodnenie alebo žalobu na výrobcu vakcín. Vzhľadom na slovenskú právnu realitu a prepojenosť štátnych zdravotníckych úradníkov z farmabiznisom je toto očakávanie skôr naivné.
René Balák