Môj profil 
Predplatné
Myšlienky veľkých osobností sa v dejinách ukázali ako nadčasové, ktorým plynúci čas dal za pravdu, a ich posolstvo je aktuálne pre každú dobu.
Ľudovít Štúr hlásal svoje aktivity a myšlienky aj cez ním založené “Slovenskje národňje novini”, ktoré sa vtedajšej uhorskej politickej moci príliš nepáčili. “Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje.”
Štúr sa napriek svojim mnohým aktivitám a “popularite” nechcel nad nikým vyvyšovať, nerobiť medzi ľuďmi rozdiely, aj v tom sa ukazuje veľkosť človeka. “Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.”
Človek od svojej podstaty chce po sebe niečo zachovať. “Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca.”
Celá Štúrova generácia si veľa sľubovala od revolúcie v rokoch 1848-1849. Hlavne oslobodiť sa od národného utláčania. Mnohé národy v Uhorsku však zostali v tomto smere sklamané. Štúr sa z aktívnej scény stiahol, no napísaním knihy “Slovanstvo a svet budúcnosti” zanechal nám množstvo ďalších myšlienok, ktoré stojí za to pripomenúť si aj v dnešnej dobe.
“Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha”.
Človek si rád určí svoj vzor (či už športový alebo duchovný) a chce sa mu podobať. “Čo sa týka štátu, máme sa od Západu čo učiť prísnemu podriaďovaniu štátnym záujmom prostredníctvom odstránenia samovôle a jednotlivých neopodstatnených nárokov bez toho, aby sme sa vzdali sami seba, môžme sa od neho naučiť, ako vybudovať v štáte mnohé praktické ustanovizne, môžme si vziať za príklad jeho niekdajšiu sebadisciplínu a mimoriadne veľa krásneho môžeme načerpať z vied; musíme sa ním nechať voviesť do chrámu umenia, aby sme potom mohli dosiahnuť najvyšší cieľ ľudského života a uplatnili a uskutočnili všeľudské ideály.”
No vzápätí Štúr dodáva: “Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným.”
Vo svojom živote sa snažil o kresťanské hodnoty: “Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym…?” Dodáva: “Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje.”
Štúr nabáda držať sa svojich koreňov, svojej tradície, ktorá je u Slovákov nepochybne spojená s učením kresťanstva: “Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to “ostatné”, teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý.”
Vie, že ľudstvo bude raz smerovať k úpadku, no verí v jeho polepšenie. “Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné.”
.jpg)
