Mnohí, aj veriaci ľudia, majú tendenciu zaraďovať anjelov do ríše rozprávok, alebo aspoň do vecí, ktoré sa týkajú detí – hovoria o anjeličkoch, ktorí nás ochraňujú, aby sa nám nič nestalo. Možno sa pamätáte na obrázky, kde 2 deti chcú prejsť cez veľmi nebezpečný most ponad búrlivú rieku a nad nimi sa vznáša postava anjela, ktorý ich chráni. Je to samozrejme výraz ľudovej zbožnosti, ale nebolo by dobré, keby sme ostali len pri takomto ponímaní anjelov.

Úloha anjelov je veľmi dôležitá, ba priam nezastupiteľná v celom duchovnom živote človeka, ktorý sa usiluje o spásu.

Čo teda vieme o anjeloch?

Z katechizmu vieme, že anjeli sú duchovné bytosti, ktoré majú rozum a slobodnú vôľu, ale telo nemajú. Neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom. Slovo „anjel” pochádza z gréckeho „angelos”, hebr. „malak” čo znamená „posol”. Anjeli sú teda Boží poslovia. Ich úloha spočíva v oslave a službe Bohu a takisto v ochrane a starosti o spásu ľudí.

Anjeli, ktorých mená poznáme

Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme – presnejšie povedané, sú len traja. Najväčší z anjelov je podľa tradície – tak židovskej ako aj kresťanskej – archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa” (Dan 12,1). Jeho meno znamená: „Kto je ako Boh?”  Je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi”, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Aj preto odporúčal pápež František, aby sa modlitba sv. ruženca zakončovala modlitbou, pochádzajúcou od Leva XIII.: Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla… atď.

Ďalším významným anjelom, ktorého meno poznáme, je archanjel Gabriel. Jeho meno znamená „Boh je silný”. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Zjavil sa aj otcovi Jána Krstiteľa – starozákonnému kňazovi Zachariášovi, ktorému predpovedal narodenie Jána Krstiteľa. Okrem iného mu povedal aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou” (Lk 1,19).

O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „…našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.” (Lk 1,26-33). Máriin snúbenec Jozef tiež dostal viackrát pokyny od anjela vo sne.

Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, opäť to boli anjeli, ktorí to ohlásili pastierom. Čítame: „Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.” … A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.” (Lk 2,9-14) – myslím, že tieto udalosti sú nám všetkým veľmi dobre známe.

Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Jeho meno znamená: „Boh uzdravuje”. Spomína sa v knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.” (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca – navracia mu stratený zrak. Preto je ochrancom cestujúcich.

Anjeli strážcovia

Osobitnou skupinou sú anjeli strážcovia. Boh tak miluje človeka, že nechce jeho záhubu, ale chce mu darovať spásu. Preto každému dáva osobitného pomocníka, ktorý ostáva pri ňom počas celého života, chráni ho pred telesnými aj duševnými nástrahami a predovšetkým mu pomáha dosiahnuť spásu.

V knihe Žalmov čítame: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.” (Žalm 91,10–12)

Obrad krstu takto prosí Boha v modlitbe: „Jeho životu daruj za spoločníka svetlého anjela, ktorý ho bude chrániť pred každým útokom protivníka, pred stretnutím Zlého, pred démonom, ktorý útočí na poludnie, a pred zlým mámením.” 

A v prosebnej jekténii na sv. liturgii sa takto modlíme: Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, skutkom a slovám a chrániť nás od zlého. Prihovára sa za nás a prednáša naše modlitby Bohu. Takisto nám pomáha v hodine smrti.

Anjel strážny je teda Božím darom pre človeka na ceste ku spáse.

Anjelský život

Po týchto všeobecných veciach sa teda dostávame k otázke:  Aký je teda v skutočnosti „anjelský život”?  A čím sa odlišuje a v čom je podobný tomu ľudskému životu? A môžeme sa vôbec my ľudia podobať anjelom?

1. Anjeli vidia Boha z tváre do tváre a ani na chvíľu na neho nezabudnú. To je základom ich večnej blaženosti. My zatiaľ nevidíme Boha svojimi zmyslami, cítime ho iba svojimi duchovnými očami. Základom našej spásy, našej večnej blaženosti, však bude to isté – že uvidíme Boha z tváre do tváre – videnie Boha v jeho podstate, takého, aký skutočne je. A ako reaguje človek, ktorý uvidel Boha, nám ukazuje príklad Petra, Jakuba a Jána na hore Tábor – kde sa Ježiš premenil a dal im uzrieť Božiu slávu. Oni boli tak uchvátení, že celkom prirodzene reagujú: Pane, dobre je nám tu, chceme tu ostať navždy. Zabudli na svoje rodiny, na povinnosti, na každodenný život a chcú ostať s Bohom. To je reakcia človeka, ktorý zažil Božie pôsobenie vo svojom živote.

2. Sú odetí do svetlého, žiarivého odevu. Prečo je toto oblečenie také žiarivé? Boh prežiari život anjelov a svetlo Božej slávy preniká ich existenciu. Každý, kto je bez hriechu, nosí toto svetlé oblečenie. Prvýkrát sme si ho obliekli pri našom krste – a to nielen vo forme krstnej košieľky, ale predovšetkým sme sa zaodeli do svetlého odevu posväcujúcej Božej milosti. Pokiaľ sme teda bez hriechu, podobáme sa anjelom v bieloskvúcom odeve.

3. Prinášajú ľuďom Božie posolstvo. Toto posolstvo je predovšetkým evanjelium – radostná novina, že Boh vykúpil svoj ľud a ponúka mu spásu. Našou úlohou, ktorou sa môžeme podobať anjelom, je prinášať túto radostnú zvesť o spáse všetkým, ktorí sú otvorení pre Božie pôsobenie a ktorí v tejto zvesti môžu nájsť útechu pre svoj život.

4. Okamžite a s radosťou plnia Božiu vôľu. Neodďaľujú, nevyhovárajú sa a nepýtajú sa Boha po druhý, tretí krát, aby zistili, či si to Boh náhodou nerozmyslí. Nie je ľahké dodržiavať Božie prikázania – a už vôbec nie na prvý krát – ale kto v tomto vytrvá, bude spasený.

5. Anjeli slúžia nielen Bohu, ale aj človeku. Pritom anjelská existencia je vyššieho rádu ako tá ľudská. Čítame v Písme: „Človeka si stvoril len o niečo menšieho od anjelov…”  Nám ľuďom mnohokrát padne zaťažko slúžiť iným – skôr očakávame, že iní budú slúžiť nám – hlavne ak sú v tzv. „nižšej pozícii”. Táto pokora anjelov nás učí, že práve služba lásky k blížnemu môže urobiť život človeka šťastným.

6. Neustále a neúnavne oslavujú Boha: Svätý, Svätý, Svätý Pán zástupov… Neúnavne znamená: nikdy sa neunavia a nikdy im nestane „príliš veľa” z tej modlitby a oslavy Boha. Keď sa my modlíme, zvyčajne veľa prosíme. Na Božiu oslavu a chválu nemyslíme často. Na rozdiel od nás sa anjeli nikdy neodvrátia od Boha, čiže nekonajú hriech. Naša ľudská modlitba je často nesústredená, mnohokrát na ňu zabúdame, tým pádom nemyslíme na Boha a oveľa ľahšie takto neodoláme pokušeniam a páchame hriech. Opäť – každý, kto sa modlí, podobá sa anjelom.

Anjeli vo východnej liturgii

Úloha anjelov je neodmysliteľne spojená aj s našou východnou liturgiou, ktorá ich nielenže neustále spomína, a prosí o ich ochranu, ale celou symbolikou pripodobňuje veriaci ľud anjelom, ktorí ustavične oslavujú Boha v modlitbe.

1. Už pred sv. liturgiou, pri tzv. proskomídii – teda príprave sv. darov – sa kňaz modlí na česť ctihodných nebeských beztelesných síl.

2. Pri tzv. malom vchode – keď sme pred chvíľou obchádzali s evanjeliárom oltár – sa kňaz ticho modlí, aby Boh, ktorý na nebesiach ustanovil zbory anjelov i archanjelov, aby slúžili jeho sláve, pripojil k nášmu vchodu sprievod svätých anjelov, aby sme my ľudia mohli spolu s nimi velebiť Božiu dobrotu.

3. Pred trojsvätou piesňou sa modlí k Bohu, ktorý prebýva vo svätyni, trojsvätou piesňou ho ospevujú serafíni, velebia ho cherubíni a klaňajú sa mu všetky nebeské mocnosti.

4. V modlitbe cherubínskej piesne kňaz konštatuje, že Bohu slúžiť znamená aj pre samy nebeské mocnosti veľké a úžasné poslanie. Ako Vládca všetkého odovzdal však túto službu a slávenie tohto liturgického a nekrvavého tajomstva nám, ľuďom.

5. A tu sa dostávame ku hlavnej myšlienke: ku cherubínskej piesni, ktorú všetci veľmi dobre poznáme – a ktorá týmito slovami pripodobňuje veriaci ľud ku anjelom:

My, ktorí cherubínov tajomne predstavujeme a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame, – (teda robíme to, čo anjeli v nebi) – odložme všetky svetské starosti, veď máme prijať Kráľa všetkých, ktorého anjelské zbory neviditeľne nesú v sláve. Aleluja, aleluja, aleluja.

A úlohu týchto anjelských zborov konkretizuje Liturgia sv. Bazila Veľkého na Veľkú sobotu, keď sa namiesto cherubínskej piesne spieva:

Nech zmĺkne každý človek a nech stojí plný bázne a úžasu, lebo prichádza Kráľ kráľov a Pán pánov, aby sa dal zabiť a dať sa za pokrm veriacim. Pred ním kráča veľký zástup anjelov, sprievod jeho majestátu a moci. Mnohookí cherubíni a šestorokrídli serafíni zahaľujú svoje tváre a spievajú pieseň: Aleluja, aleluja, aleluja.

Ešte viac do detailov rozvádza ich činnosť záver úvodnej modlitby anafory (po lat. prefácie) liturgie sv. Bazila:

Veď teba chvália anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily a mnohookí cherubíni. Vôkol teba stoja šestorokrídli serafíni, dvoma krídlami si zahaľujú tvár, dvoma nohy, a dvoma sa vznášajú a mocným hlasom sa navzájom povzbudzujú na ustavičnú oslavu a víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú: Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia a zem tvojej slávy, hosanna na výsostiach. 

Tieto texty nám ukazujú, že v liturgii sa pozemské slávenie nás ľudí spája s oslavou anjelov, ktorí sa k nám pridávajú a spoločne jednohlasne velebíme Boha. Inými slovami – sme pozdvihnutí do nebeskej sféry, do spoločenstva anjelov.

Diakon v liturgii 

Osobitným spôsobom znázorňuje službu anjela vo východnej liturgii diakon. V liturgickej symbolike svätyňa znázorňuje nebo a loď, kde sú zhromaždení veriaci, znázorňuje pozemský svet. Diakon – ako Boží posol – mnohokrát vychádza zo svätyne (severnými dverami), ide k veriacim, aby spolu s nimi prednášal ich prosby k Bohu, alebo aby im zvestoval evanjelium a potom sa vracia späť do svätyne (južnými dverami), kde posluhuje kňazovi, ktorý sprítomňuje Krista.

A ustavične nabáda všetkých k modlitbe: slúžiaceho biskupa pred liturgiou vyzýva: Požehnaj, Vladyka! Pri malom vchode: Požehnaj Vladyka svätý vchod! Pred evanjeliom: Požehnaj Vladyka, ohlasovateľa blahozvesti svätého apoštola a evanjelistu Lukáša. Pri premenení: Požehnaj Vladyka svätý chlieb! Požehnaj Vladyka svätú čašu! Atď.

Veriacich zasa upozorňuje k sústredenosti a vyzýva k modlitbe: Vnímajme! Premúdrosť! Modlime sa k Pánovi! Vykonajme našu modlitbu k Pánovi – a prednáša všetky ich prosby.

Z týchto modlitieb vidíme, že skutočne ako človek vykonáva „anjelskú službu”. Ale aj to, že anjeli ani na chvíľu nenechávajú Boha samotného: obklopujú ho, oslavujú a velebia, slúžia mu a vždy sú pripravení plniť jeho vôľu.

To sú tie čnosti, v ktorých sa aj náš ľudský život môže podobať anjelom: ustavičná modlitba, služba Bohu a blížnemu a prijímanie Božej vôle.

Modlime sa teda v dnešnej liturgii s „týmito blaženými mocnosťami”, aby sme aj my uzreli Boha ako oni a boli blažení navždy ako tie anjelské sily, na ktoré dnes s vierou hľadíme. A môžeme tak urobiť napr. aj modlitbou sv. Bazila, ktorú sa modlíme na polnočnici aj na všetkých liturgických hodinkách: „Nech nás chránia tvoji svätí anjeli, aby sme sa pod ich záštitou ubránili každému hriechu, žili čnostne, dospeli k jednote viery, k poznaniu tvojej neprístupnej slávy, lebo si blahoslavený na veky vekov. Amen.”

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.