PRIEVIDZA: V Hornonitrianskom múzeu sa začali stridžie dni

Prievidza 25. novembra (TASR) – S ľudovými zvykmi, ale aj pranostikami súvisiacimi so zimným slnovratom sa od dnešného dňa návštevníci môžu atraktívnym spôsobom oboznámiť v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. Začali sa tu totiž tradičné Stridžie dni, ktoré potrvajú až do piatka 29. novembra.

„Podujatie je určené predovšetkým školskej mládeži a študentom, pretože sa na tieto zvyky postupne zabúda. Cieľom je názorne ukázať, ako naši starí otcovia a mamky prežívali dni, keď bol najkratší deň, bolo viac tmy, ako sa bránili proti strachu a zlým silám. Ale tiež ako dokázali tieto magické dni využiť vo svoj prospech, na veštenie a čarovanie. Najmä mladé dievčatá na vydaj boli vždy zvedavé, akého budú mať ženícha. O tom všetkom sa môžeme porozprávať, aj ukázať na fotografiách a videu a niektoré zvyky si môžu mladí návštevníci aj priamo vyskúšať“, informoval múzejný pedagóg Ján Vingarik. Medzi prvými návštevníkmi boli piataci zo základnej školy v Lazanoch.

Prvým stridžím dňom bola Katarína (25. 11.). Proti zlým silám sa ľudia bránili cesnakom. Jedli ho, natierali na dvere, kľučky, zámky, závory. Pre ženy platil prísny zákaz ženských prác. Nesmeli priasť, šiť, aby im v lete pri poľných prácach nehnisali prsty. Verilo sa, že ak na Katarínu príde do domu prvá žena, v tom dome sa bude po celý rok rozbíjať riad. Tradičné boli aj pochôdzky mládencov v ženských šatách a maskách. V tú noc sa tradovalo aj tajné prenášanie a schovávanie rôzneho náradia z domu, kde bývali dievčatá. Na Katarínu bývali aj posledné zábavy a veselé vyčíňanie pred adventom. Začínalo sa aj s ľúbostnou mágiou, varenie halušiek s menami chlapcov, zapichovanie ihiel do vŕby, sypanie pilín od domu milého ku svojmu domu a podobne.

Ďalší stridží deň bol na Ondreja 30. novembra. Tieto zvyky sú najznámejšie. Dievčatá vtedy liali cez kľúč roztavené olovo do vody, aby zistili aké povolanie bude mať ich ženích. Okrem toho dievky spali na mužských nohaviciach, triasli ploty, klopali na studňu a čakali, z ktorej strany sa ozve psí štekot, z tej strany budú mať ženícha. Bol zákaz priasť vlnu, aby nedostali ovce motolicu, alebo aby sa do stáda nedostal vlk.

„V niektorých regiónoch považovali za stridží deň aj na svätú Barboru 4. decembra. Tá je patrónkou baníkov, pripomínali si ju predovšetkým v baníckych regiónoch, teda aj v okolí Prievidze a Handlovej“, vysvetlil Vingarik. „Svätý Mikuláš, ako stridží deň je tiež známy, vďaka sprievodom Mikuláša s čertom a anjelom. Tento zvyk však na dedinu prišiel z mesta. Pôvodne chodil po dedine sprievod, ktorého hlavnými postavami bol gazda s koňom a medveď“, dodal.

Najvýznamnejší stridží deň bol na Luciu 13. decembra, keď sila temných síl (stríg) vrcholila. Preto bolo treba robiť najviac ochranných úkonov. Tak ako na Katarínu aj na Luciu sa požíval cesnak. Nielenže ho ľudia jedli, ale robili si ním aj krížiky na čelo. Na Horehroní na tieto účely požívali tiež cibuľu. Obecní pastieri vyháňali strigy z dediny trúbením. Okrem šitia, pradenia či párania peria bolo zakázané aj piecť chlieb. Najznámejším zvykom spojeným s Luciou, boli pochôdzky Luciek, zahalených dievčat do bielych plachiet, ktoré pomocou husích krídiel vyháňali zlo z každého kúta v domoch, aj od ľudí. Tieto zvyky si žiaci vyskúšali a dobre sa pri tom zabávali. Sľúbili, že si to v obci na Luciu odskúšajú.

UPOZORNENIE: TASR k správe vydá zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.