Prieskum spoločnosti Go4insight: Slováci berú hrozbu koronavírusu veľmi vážne, do roka by sa mala situácia znormalizovať

Bratislava 26. marca 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR–Milan Kapusta)

Problematiku koronavírusu berú Slováci veľmi vážne. Ako vyplýva z prieskumu spoločnosti Go4insight, viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska (75%) sa obáva, že oni osobne by sa mohli nakaziť. Celkovo sa podľa prieskumu viac ako tretina (38%) obyvateľstva koronavírusu obáva výrazne

Naopak, len mierne obavy má pätina populácie (približne 22%) a nákazy vírusom sa vôbec neobávajú len 3% obyvateľov. Prieskum spoločnosť uskutočnila na vzorke 1 000 respondentov vo veku od 15 do 79 rokov v období od 17. do 25 marca. Prieskum bol uskutočnený metódou Multimode – kombináciou osobného a online dopytovania.

Podľa prieskumu intenzita obáv z nákazy koronavírusom rastie s vekom obyvateľstva. Najviac sa v tejto súvislosti obávajú ľudia vo veku nad 60 rokov, pričom až 80% tejto vekovej skupiny má obavy z nákazy. U ľudí vo veku nad 70 rokov sa nákazy obáva takmer 90% populácie. Ale aj najmladšej vekovej skupine do 25 rokov koronavírus prináša obavy z nakazenia pre nadpolovičnú väčšinu. „Obavy sú pritom prítomné vo veľmi podobnej miere vo všetkých sociodemografických skupinách. Bez ohľadu na sociálnu triedu, vzdelanie, výšku príjmu, región aj veľkosť sídla – vo všetkých týchto skupinách existuje približne 70 až 80% populácie, ktorá sa nákazy koronavírusom veľmi alebo aspoň čiastočne obáva,” uvádza spoločnosť.

Pokiaľ ide o reakciu štátu na hrozbu vírusu, obyvatelia Slovenska prijali podľa prieskumu rázne opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy s porozumením. Viac ako 90% populácie považuje prijaté opatrenia za úplne alebo aspoň skôr primerané. Spomedzi prijatých opatrení má podľa prieskumu relatívne najviac odporcov obmedzovanie pohybu mimo bydliska a zatváranie väčšiny obchodov. Ale aj v prípade týchto dvoch opatrení je podiel odporcov podľa prieskumu menší ako 10% populácie. „Ide najčastejšie o mladých (resp. veľmi mladých ľudí) a je medzi nimi relatívne veľká skupina živnostníkov a podnikateľov. Za úplne neprimerané však nariadené opatrenia nepovažuje prakticky nikto,” konštatuje Go4insight.

Pokiaľ ide o osobné ochranné opatrenia, veľmi veľká časť obyvateľstva, konkrétne 98%, začala podľa prieskumu nosiť ochranné rúško. Ochranné rukavice, aspoň občas, nosia podľa prieskumu tri štvrtiny populácie. „Veľmi veľká časť populácie prestala alebo výrazne obmedzila podávanie ruky na pozdrav a naopak, začali si častejšie umývať ruky. Cestovanie, či už autom alebo verejnou dopravou, obmedzilo približne 90% populácie,” uvádza Go4insight. Trvanlivé potraviny do zásoby „keby bolo najhoršie“ si podľa prieskumu urobili dve tretiny slovenskej populácie. „Vôbec žiadnu zmenu správania v súvislosti s ochranou pred šírením nákazy neurobilo približne jedno percento dospelej populácie (predstavuje to približne 50 tisíc obyvateľov Slovenska). Najčastejšie sú to manuálne pracujúci ľudia s nižším vzdelaním vo veku 40 až 65 rokov. Na druhej strane päť až sedem rôznych opatrení podstúpilo až 95% slovenskej populácie,” uvádza spoločnosť.

Čo sa týka predpokladaného časového horizontu, kedy sa situácia na Slovensku opäť vráti do normálu, viac ako 90% populácie si myslí, že po uplynutí jedného roka bude na Slovensku situácia „ako pred tým“. „Veľkých optimistov, ktorí sa nazdávajú, že situácia bude v „normále“ už do niekoľkých týždňov, je medzi obyvateľmi Slovenska síce len 7%, ale ďalšia štvrtina si myslí, že všetko bude v poriadku už do začiatku leta. Pohodové leto bez koronavírusu tak očakáva spolu až tretina obyvateľstva,” uvádza Go4insight.s tým, že vyriešenie celej situácie v čase do šiestich mesiacov očakáva ďalšia približne tretina populácie. „Pätina obyvateľstva sa nazdáva, že na úplné upokojenie situácie bude potrebný približne rok. Pesimistickejšie naladených je na Slovensku približne 10%. Tí očakávajú, že návrat do normálu bude vyžadovať viac ako jeden rok času. Polovica z nich sa dokonca nazdáva, že situácia „ako pred tým“ sa už na Slovensko nikdy nevráti,” konštatuje spoločnosť. Dodáva, že optimistickejší sú skôr mladší ľudia a ľudia z vyšších sociálnych tried a s vyšším príjmom. Dlhší čas návratu do normálu predpokladajú viac starší ľudia.