Priemerný Slovák raz rok zje 34 chlebov

Slovenské pekárenské odvetvie sa od Nežnej revolúcie výrazne zmenilo. Pekárenstvo patrí k odvetviam s najdlhšou tradíciou na našom trhu. Kým pred revolúciou sa Slovensko vyznačovalo najmä priemyselnou výrobou chleba a pečiva, 90-te roky minulého storočia všetko zmenili. Vývoj v súkromnom sektore a otvorenie trhu spôsobilo boom v pekárenskom sortimente, pričom spotreba čerstvého chleba a pečiva začala výrazne klesať. Tento stav pretrváva dodnes

18. 11. 2020 | Ekonomika | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Mladí pekári

Bratislava 16.november 2020 (HSP/Foto:NEXTINA)

▶ ❚❚ ↻

Zahraniční dodávatelia dávali Slovákom darčeky

Po Nežnej revolúcii na Slovensku nastúpilo obdobie vzniku menších lokálnych pekární. „Zmena štátoprávneho usporiadania hospodárskeho a politického systému v roku 1989 priniesla eufóriu zriaďovania malých súkromných pekární. Veľké priemyselné pekárne ustúpili do úzadia. Zároveň na Slovensko začali prenikať zahraničné firmy ponúkajúce strojnotechnologické vybavenie pre malé pekárne,“ spomína Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, ktorá v pekárenskom segmente pracuje tri desaťročia. Zahraniční dodávatelia technológií v tých časoch k sebe pozývali menších pekárov na prehliadku výrobných závodov, získať ich sa snažili aj rôznymi suvenírmi a darčekmi, na ktoré neboli Slováci v tom období zvyknutí a považovali to za mimoriadne seriózny prístup.

Úroveň pekární sa vyrovnala západoeurópskym

V prvej polovici 90-tych rokov vznikli stovky malých pekární, banky bez problémov poskytovali úvery, aj keď s úrokovými sadzbami nad 20 percent. Podľa zväzu pekárov sa dá vtedajší rozkvet menších pekární odôvodniť aj nostalgiou – každý chcel priniesť na trh taký chlieb, aký sa nosil na stôl v 50-tych rokoch. „Mnohým sa to aj podarilo a uspeli, začali s rozširovaním výroby a modernizáciou. Z pôvodne malých pekární sa stávali stredne veľké, ktorých úroveň bola porovnateľná s tými západoeurópskymi. Modernizáciou začali prechádzať aj priemyselné pekárne,“ približuje Tatiana Lopúchová s tým, že porevolučné roky sa ešte vyznačovali vyššou spotrebou chleba. Zo štatistík vyplýva, že po Nežnej revolúcii pripadala na 1 obyvateľa spotreba 49,7 kilogramu chleba a 39,5 kilogramov pečiva za rok. V približne týchto úrovniach sa držala celú dekádu, výrazný pokles nastal po prelome tisícročí.

Obrovský pokles v spotrebe nastal od roku 2006

„Po revolúcii sa otvoril veľký priestor pre kreativitu pekárov a širokú škálu úžasných, dovtedy nepoznaných, výrobkov – v nových tvaroch, rôznych chutiach, vlastnostiach či v inom zložení nutričných hodnôt. V spojitosti s príchodom zahraničnej, a výrazne lacnejšej, konkurencie začala spotreba tradičného pekárenského sortimentu výraznejšie klesať,“ opisuje predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Najmarkantnejší pokles je vidieť od roku 2006, teda krátko po vstupe Slovenska do Európskej únie. V tom čase poklesla spotreba čerstvého chleba na jedného obyvateľa na niečo málo cez 42 kilogramov a spotreba pečiva na 28 kilogram za rok. „Globalizácia priniesla mnoho pozitívneho. Negatívom z pohľadu domáceho pekára oproti obdobiu pred rokom 1989 sa však stal až priveľmi otvorený trh voči zahraničným výrobkom, ktoré začali vytláčať domácu produkciu. Problémom však nebola prirodzená konkurencia, skôr umelo znižované ceny a dotačná politika zahraničných výrobkov.“

Tradičný chlieb a pečivo idú do úzadia na margo trendov v stravovaní

Novému trendu v stravovaní sa museli prispôsobiť aj slovenskí pekári. Na trh začali postupne aj slovenskí výrobcovia uvádzať ešte pestrejší sortiment. Preferencie Slovákov sa výrazne zmenili a do popredia sa dostali rôzne druhy výrobkov s prívlastkom „free“ – sugar free, fat free, gluten free, lactose free. Zároveň sa sortiment rozšíril o množstvo druhov rožkov, bagiet i chlebov s rôznymi prímesami či príchuťami, na pultoch nájdeme čoraz viac dopekaných i rozpekaných výrobkov. Do úzadia postupne ide základný chlieb a tradičné pečivo. Aktuálne vychádza, že jeden Slovák za rok skonzumuje 34 kilogramov jednokilogramového chleba a 29 kilogramov pečiva.

Spotreba chleba a pečiva od roku 1989

Rok	Spotreba chleba na 1 obyvateľa v kg	Spotreba pšeničného pečiva na 1 obyvateľa v kg
1990	49,7	39,5
1991	49,7	42,8
1992	48,8	42,4
1993	50,4	46
1994	50,1	56
1995	50,5	63,2
1996	48,1	57,8
1997	55	44,8
1998	52,8	43,2
1999	53	35,2
2000	50,2	33,4
2001	48,6	34,6
2002	48,4	31,2
2003	47,5	28,4
2004	46,4	31,4
2005	45,8	30,7
2006	42,5	28,4
2007	41,7	29,8
2008	41,5	29,3
2009	41,6	28,2
2010	40,1	29,1
2011	39,4	29,6
2012	38,1	28,8
2013	38,6	27,8
2014	36,4	29,6
2015	35,1	30
2016	34,9	29,9
2017	35,1	30,6
2018	34,5	29,4
2019	34	29

Zdroj: História slovenského pekárstva, Vojtech Szemes

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V Taliansku sa v stredu (17. 12.) uskutoční štrajk v leteckej doprave. Štrajk je plánovaný v čase od 13.00 do 17.00 h a môže ovplyvniť prevádzku leteckej dopravy na viacerých letiskách v krajine. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to upozornilo na webe.

Čítať viac | 20:00

Dánska ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová uviedla, že Maďarsko blokuje stanovisko EÚ k rozširovaciemu procesu vzhľadom na to, že odmieta prístupové rokovania s Ukrajinou.

19:52

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva so začiatkom sviatočného obdobia zvýšený záujem o cestovanie vlakmi. Podľa dopravcu ide tradične o jedno z najsilnejších období roka, keď sa ľudia presúvajú za rodinou a blízkymi naprieč Slovenskom.

Čítať viac | 19:43

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že útoky Izraela na Libanon si vyžiadali dve obete, jedna z nich neďaleko Bejrútu. Izrael tvrdí, že úder zacielil na objekty Hizballáhu.

19:28

Efektívna, koordinovaná a predvídateľná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc SR stojí aj na bližšej spolupráci štátu s rozvojovými organizáciami. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec. V pondelok (15. 12.) sa stretol so zástupcami Platformy rozvojových organizácií – Ambrela. Rokovanie nadviazalo na doterajšiu komunikáciu rezortu s cieľom efektívnejšie prepájať mimovládny a podnikateľský sektor pri zabezpečovaní pomoci v partnerských krajinách.

Čítať viac | 19:08

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyhlásila, že boj proti syntetickej droge fentanyl by sa mal zamerať na základné príčiny krízy. Kritizovala tým USA, ktoré drogu zaradili medzi „zbrane hromadného ničenia“.