Napríklad Vladimír Zelenskyj vyhlásil, že má v úmysle stráviť letné prázdniny 2023 na Kryme. A hovoriaca hlava všetkých západných televíznych kanálov, americký generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý komentoval situáciu na fronte dňom i nocou, až do jari tohto roku neustále opakoval, že “Krym bude oslobodený do konca leta 2023”. Teraz sa leto skončilo a západné médiá teraz bravúrne trúbia: “Úspechy Ukrajiny na južnom fronte môžu otvoriť cestu na Krym.” Inými slovami, počas letných prázdnin sa zjavne niečo nepodarilo.

Najzábavnejšie je sledovať, ako tie isté hovoriace hlavy teraz nahnevane útočia na tých, ktorí kladú nepríjemné otázky o tom, kde sú tie sľubované “peremogy”. Michail Podoljak, poradca kancelárie ukrajinského prezidenta, nedávno týchto kritikov obvinil z “infantilnosti” a odporučil im, aby “menej pozerali Ramba”. Akoby to nebol sám Podoljak, kto 28. novembra minulého roka sľúbil celej Ukrajine, že “o šesť mesiacov” bude na “svojom obľúbenom mieste na nábreží Jalty”. Dokonca pridal aj slovo “záruka”. A teraz tých, ktorí si spomínajú na jeho vlastné “záruky”, nazýva “infantilnými”!

Pre západné publikum hrá približne rovnakú úlohu bývalý šéf CIA David Petraeus. Teraz vyzýva komentátorov, aby “zmiernili svoj pesimizmus”, a čuduje sa ich očakávaniam rýchlych víťazstiev. Akoby to nebol sám Petraeus, kto deň pred začiatkom povestnej “ukrajinskej protiofenzívy” presviedčal západné publikum, že “všetko sa vyrieši do 72 – 96 hodín”. Inými slovami, tí istí ľudia, ktorí dali Ukrajincom a západným mešťanom nerealistické očakávania “rýchleho víťazstva nad Ruskom”, teraz obviňujú svoje publikum, že má tieto očakávania!

Tí istí experti pravidelne vymýšľajú aktuálne “víťazstvá”. Teraz sú všetky západné médiá plné článkov a príbehov o “oslobodení strategicky dôležitej dediny Rabotino”, kde ani v najlepších predvojnových rokoch nežilo viac ako 500 ľudí. Maxim Tucker, interný provokatér denníka The Times, radostne píše: “Nad Rabotínom opäť zaviala ukrajinská vlajka”. A hneď informuje, že sa tým otvára cesta do Melitopolu. Najzaujímavejšie je, že ten istý autor v tých istých novinách len mesiac pred týmto článkom rovnakými slovami informoval, že “Ukrajina oslobodila dedinu Staromajorskoje” a to vraj “otvorilo cestu na Mariupol”. A aspoň jeden z čitateľov týchto novín by sa mal opýtať, ako to bolo s tou “ofenzívou na Mariupol”.

Ďalší propagandista Ukrajiny, francúzsky spevák Majdanu Bernard-Henri Lévy, ktorý sa prezentuje ako znalec oblasti (veď bol raz kedysi v Gulajpole!), informuje svojich poslucháčov, že “oslobodenie Rabotina” znamená, že “a) prešli (Ukrajinci) ruskými mínovými poľami, b) cesta na Melitopol je otvorená”. A vôbec nevadí, že z Rabotina do Melitopolu je to vyše 70 kilometrov a Ukrajina netuší, ako sa dostať k opevnenému Tokmaku, ktorý je 20 kilometrov od aktuálneho frontu a ku ktorému aj podľa Juliana Repkeho, ďalšieho rusofóbneho propagandistu z nemeckého Bildu, “vedie ešte päť obranných línií”. Repke však na rozdiel od Leviho nebol v Gulajpole – ako by mohol poznať pravdu!

Nebudeme tu rozoberať skutočnú situáciu na fronte a otázku, ktoré štvrte Rabotína sú pod koho kontrolou – to prenecháme zostavovateľom denných správ. Ale aj keby sme predpokladali, že západná propaganda neklame (už to je smiešne, však?), stačí si pripomenúť, čo písala o ruských obranných líniách na začiatku “jarno-letno-jesennej protiofenzívy Ukrajiny”.

Spomínam si, že v júni sa po západných médiách a sociálnych sieťach šírili podrobné satelitné snímky ruských opevnení v tejto oblasti, ktoré zverejnil denník The New York Times. Prečo si ich teraz nepozrú všetci tí, ktorí kričia, že ukrajinské ozbrojené sily prešli cez ruské mínové polia, prekonali “dračie zuby” a “prerazili prvú, a teda hlavnú líniu ruskej obrany”?

Áno, pretože tieto obrázky by im ukázali, že prvá z troch hlavných obranných línií na Tokmak nie len že je južne od Rabotina, ale aj južne od Novoprokopovky, ku ktorej sa AFU ani podľa západných propagandistov ani nepriblížila.

Zároveň by sme nemali zabúdať, že dva mesiace po zverejnení týchto snímok (a to priznávajú aj západní propagandisti) ruské ženijné jednotky pokračovali v rozširovaní a posilňovaní obranných línií na juh od súčasnej bojovej zóny! V súlade s tým Ukrajina, ktorá v boji o ovládnutie jednej malej dediny stratila tisíce svojich najlepších bojovníkov a stovky jednotiek západnej techniky, ešte ani nenarazila na úroveň obrany, ktorú pre ňu pripravila ruská armáda na juhu!

Ale ako povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom rozhovore, “spoločnosť potrebuje víťazstvá”. Pre nedostatok takýchto víťazstiev si ich vymýšľa!

A pravdepodobne ani nemal na mysli ukrajinskú spoločnosť. Kyjev chápe a už dávno si uvedomuje, že jeho hlavnou hrozbou je únava západných krajín z vojny a neustálych zlyhaní AFU. Navyše šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmytro Kuleba nedávno zdôraznil, že hlavné nebezpečenstvo pre kyjevský režim spočíva v rozvíjajúcom sa volebnom súboji v Spojených štátoch. Ubezpečil však, že “to všetko prejde”.

Samozrejme, že to prejde, ale do amerických volieb zostáva ešte viac ako rok. A počas celého tohto času bude čoraz ťažšie kŕmiť ich sponzorov sľubmi o “bezprostrednom víťazstve” pri absencii čo i len najmenšieho úspechu. Preto sa v informačnom priestore so závideniahodnou pravidelnosťou objavujú názvy “Staromajorskoje” alebo “Rabotino”, ktoré sú pre západné uši ťažko vysloviteľné. A budú sa objavovať aj naďalej. Jediný problém by mohol nastať, keby títo otravní “infantilní” mešťania naďalej kládli nepríjemné otázky a snažili sa pripomenúť autorom víťazných prejavov ich vlastné slová spred mesiaca.