Praha 7. decembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Yorgos Karahalis)
Český podnikateľ a politík Ivo Valenta prirovnáva postup vedenia EÚ voči členským štátom ku komunistickým metódam. Varšava a Budapešť sa ocitli pod silnejúcim tlakom Bruselu, a to kvôli ich nesúhlasu s navrhnutými pravidlami pre čerpanie peňazí z fondov EÚ. Brusel v súvislosti s tým dokonca môže pripraviť tieto krajiny o koronavírusovú pomoc
Súboj Poľska a Maďarska na strane jednej a Bruselu na strane druhej stále pokračuje. Obe krajiny totiž nesúhlasia s tým, že udelenie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie by malo byť podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu, do ktorých si EÚ vie dosadiť aj LGBTI agendu či prijímanie moslimských migrantov. Predseda poľskej vlády dal jasne najavo, že Varšava považuje tento postup za vydieranie. Rovnaký názor zastáva aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si dokonca myslí, že sa nové pravidlá stanú zámienkou k núteniu členských krajín k prijatiu migrantov.
“Keď bude rozpočet schválený, nezostanú už žiadne prekážky k vydieraniu tých, ktorí nesúhlasia s migračnou politikou,“ zdôraznil Orbán.
Odhodlanie týchto dvoch štátov pokračovať v spore s Bruselom ale môže viesť k tomu, že budú pripravené o finančnú pomoc v rámci boja proti koronavírusovej pandémii. Český podnikateľ a bývalý senátor Ivo Valenta podotýka, že vedenie EÚ v podstate využíva komunistické metódy, keď chce prinútiť štátym ktoré majú nesúhlasné stanovisko, k ústupkom.
“Komunistická Európa. Budeš počúvať? Tak dostaneš peniaze. Máš svoj vlastný názor? Potom o nich len snívaj. Tak by sa zjednodušene dal opísať postup EÚ, ktorá zvažuje odrezanie Poľska a Maďarska od koronavírusovej pomoci, čím by tieto krajiny pripravila o miliardy eur,” píše Valenta vo svojom facebookovom príspevku.
Vydieranie začína už teraz?
Hlavná požiadavka Poľska spočíva v tom, že chce dostať určité záruky zo strany Bruselu, ktoré by vylúčili akúkoľvek možnosť vydierania alebo tlak na členské štáty v ďalších oblastiach nespojených s dodržiavaním princípu právneho štátu. Ako uvádza Valenta, EÚ tejto požiadavke Varšave vyhovieť nechce, namiesto toho sa uchyľuje k ďalšiemu vydieraniu spojenému s vyčlenením prostriedkov na boj proti pandémii koronavírusu.
“A EÚ miesto toho, aby tieto záruky krajinám dala, radšej zvažuje ich odrezanie od pomoci. Ide naozaj o veľa peňazí, a tak napríklad Poľsko už pod tlakom zo svojho názoru mierne ustupuje,” tvrdí český politik.
Nezhoda v rámci Vyšehradskej skupiny
Kritický postoj voči postupu Bruselu má aj bývalý slovenský premiér Robert Fico. Myslí si, že nový návrh Bruselu je snahou získať ďalšie nástroje vplyvu na členské štáty. Je pritom sklamaný, že slovenská vláda odmietla zaujať obdobné stanovisko, aké majú jeho partneri z Vyšehradskej skupiny – Poľsko a Maďarsko.
Dodáva tiež, že Matovičova vláda sa počas posledných mesiacov dopustila niekoľkých porušení zásad demokratického a právneho štátu, následkom čoho sa môže v budúcnosti ocitnúť v situácii, kedy bude musieť kývať na návrhy Bruselu, aby nebola za tieto priestupky potrestaná. Podľa Fica by členovia Vyšehradskej štvorky mali zaujať spoločné stanovisko a postaviť sa proti návrhu Bruselu.