Pribúda nám všeličoho, ale akoby nám ubúdalo to najpodstatnejšie…

Bratislava 8. decembra 2020 (HSP/Foto:TK KBS)

Mnohí, ktorí aspoň niekedy uvažujú o živote a usilujú sa ho prežívať zmysluplne,  pociťujú že  sa čoraz viac zamotáva, komplikuje a zhoršujú sa životné podmienky. Iste to oveľa intenzívnejšie badáme v súvislosti so zavedením, často chaotickým, protipandemických opatrení, ale korene problémov vidím niekde inde

Zdá sa mi, že zanedbávame, opúšťame a nemáme čas na podstatné hodnoty, ktoré stáročia budovali, usmerňovali a udržiavali v chode a v poriadku ľudí ako jednotlivcov, i ľudstvo, i našu civilizáciu a čoraz viac sa zameriavame na veci vedľajšie, nepotrebné, zbytočné…. S odsúvaním základných hodnôt, na ktorých stojí šťastný, radostný, pokojný, úspešný… život a zamotávaním sa vo veciach, ktoré prinášajú možno chvíľkové šťastie,  ale narúšajú harmóniu v srdci človeka, v rodinách, národoch, spoločenstvách i vo svete si robíme problémy sami sebe i ľuďom okolo nás. Čím viac investujeme do pozemského šťastia a budovania raja na zemi, tým viac si komplikujeme život, nielen ten po smrti, ale aj pozemský, a menej sa zaujímame a investujeme do budovania Božieho kráľovstva. História nás môže poučiť o tom, že investície do Božieho Kráľovstva sa nestratia, ale mnohonásobne sa vrátia už v pozemskom živote. Čím viac sa otvoríme a dáme do služby Boha, tým ľahšie sa nám žije aj tu na zemi. Biblia aj dejiny Izraelského národa i kresťanstva, aj skúsenosť mnohých nám podávajú množstvo takýchto príkladov.

Ježiš Kristus nás pozýva k hodnotám, ktoré sú základom budovania, tvorby. Nepozýva k diskusií o živote a hodnotách,  ale k životu podľa jeho príkladu a učenia, ktoré nám odovzdal. Ak človek je verný Pravde, Spravodlivosti, Dobru, Kráse, Láske,… má čisté srdce, je tvorcom pokoja, svoje vzťahy buduje na týchto hodnotách má budúcnosť večnú. Ten kto ich životnou praxou spochybní, končí tragicky. Dnes je veľa ľudí znechutených, unavených, otupených, sklamaných, zničených alkoholom, drogami, fajčením, dôsledkami nezdravého, hriešneho života… možno sa k nim nedostala informácia o skutočných hodnotách, na ktorých je možné budovať šťastie, možno ňou pohrdli, možno ich niekto nesprávne usmerňoval, možno podľahli tlaku okolia, prostredia, ľudí, slabosti, možno si mysleli, že si vystačia sami… Majú šancu sa spamätať. Sme svedkami rozličných sporov, konfliktov, nezhôd v rodinách, v pracovných kolektívoch, spoločenstvách, obciach, národoch, vo svete, často sa ocitáme v polarizovanej  spoločnosti. Mnohí hodnoty, ktoré vedú k radosti a šťastiu odmietajú, pohŕdajú nimi, vysmievajú sa im, znevažujú ich… Je veľmi ľahké pokaziť, skomplikovať  si život. Možno voľbou nedobrého partnera, vodcu, priateľa, spoločenstva, poslancov… Ale je možná cesta nápravy cez pokánie, obetu, osobné úsilie, námahu, seba zápor… Ľahko sa búra, ničí,  oveľa náročnejšie je niečo postaviť, vytvoriť, vybudovať.

Každý človek od prirodzenosti túži po láske, dobre, slobode, spoločnosti, ale k tomu patrí aj zodpovednosť. Skutočná sloboda neznamená robiť si čo chcem, láska neznamená len konzumovať či užívať si. Slobodný človek vie, čo je pre neho najlepšie, čo mu prospieva a čo mu škodí. K tomu ho vedie výchova a neskôr správne formované svedomie. Dospelý človek je zrelým človekom, dokáže pevne stáť na vlastných nohách a byť oporou a vzorom pre iných, vie ako má žiť, čo má robiť, ako slúžiť Bohu i ľuďom. Vie že má svoje práva aj povinnosti vo vzťahu k Bohu i k ľuďom, že jeho práva končia tam, kde začína sloboda iných, nepodlieha náladám, ani chybným postojom  iných, či nesprávnemu tlaku médií, či pomýlenej verejnej mienky. Vytvára spoločenstvá, ktoré ovplyvňujú jeho a on cez ne spoločnosť. Základným spoločenstvom je manželstvo a rodina, z ktorej mu zodpovednosť nedovolí uniknúť, preto si je vedomý zodpovednosti za voľbu partnera. Vytvára priateľstvá, ktoré sú obohatením pre neho i on sa usiluje byť prínosom pre svojich priateľov. Patríme ku konkrétnemu národu, spája nás reč, tradície, kultúra a vedomie, že ich treba chrániť a rozvíjať. Patríme do cirkevného spoločenstva, ktoré by nás malo usmerňovať, aj my máme byť prínosní preň. A patríme aj do ľudskej rodiny. Tam patríme ako súčasti rodín, národov, cirkví.

My často kritizujeme iných, chceli by sme aby všetko okolo nás dokonale fungovalo, ale musíme si klásť aj otázku, o vlastnej zodpovednosti: Čím  prispievam ja k tomu, aby všetky prirodzené aj vytvorené inštitúcie správne fungovali? Mnoho záleží od každého z nás. Ak iniciatívu preberajú ľudia bez zodpovednosti slušnosti, morálky, ľudia, ktorí pohŕdajú pravdou a spravodlivosťou, ľudia, ktorí všetko vidia len cez peniaze a majetky a my máme byť len zdrojom ich obohatenia, ľudia ktorí klamú, kradnú a podvádzajú a pritom sa milo tvária ako naši záchrancovia a vytvárajú si umelých nepriateľov proti ktorým bojujú aby sami vynikli… spoločnosť sa stáva chorou. Mnohé inštitúcie, na ktorých sme závislí sú choré, ale ide o to, aby sme aspoň my zostali zdraví, ako zrelé zodpovedné osobnosti a cez rodiny, obce, spoločenstvá a vplývali na svoje okolie a usilovali sa ho ozdravovať. Nedovoľme aby tieto choré organizácie nami manipulovali a my sa nimi nechali ovplyvňovať s výhovorkou, veď aj kňazi, lekári, učitelia… tak robia, alebo veď všetci tak robia… Akým právom žiadame od tých najvyššie postavených, aby nás neklamali a nepodvádzali, keď klameme svojich najbližších, niekedy svoje deti, svojich podriadených, ak sme na klamstve postavili svoj život a svoje vzťahy. Lepší svet nevybudujeme len kritikou tých druhých. Nemáme právo požadovať to, čo sami neponúkame, aj keď možno my klameme v malých veciach, oni vo veľkom. Ale klamstvo je vždy klamstvom a krádež krádežou, či sa jedná o menšiu alebo veľkú vec. Je dôležité, aké má človek priority, akú hierarchiu hodnôt zachováva, či je na prvom mieste Boh, alebo mamona, dvom pánom sa naraz slúžiť nedá. Agresivita mocných a bohatých je silná. Ľudia ktorí podľahli diktatúre konzumu nikdy nebudú mať dosť, budú požadovať stále čoraz  viac, ich spotreba a požiadavky bude narastať a  problémy najbiednejších, ekológie i sveta budú pribúdať. Často najviac a najhlasnejšie volajú po pokoji, poriadku a zmierení práve tí, čo až príliš aktívne sejú vietor a búrku. Agresivita mocných a bohatých sa upevňuje a rastie, používajú pseudo argumenty, polopravdy, demagógiu, iný meter spravodlivosti voči sebe a iný voči iným, pohŕdajú morálkou a etiku si formujú  a menia a prispôsobujú podľa vlastných noriem, nemajú úctu k človeku, k životu, ani k pravým hodnotám. Pokiaľ bude mierou mojich skutkov vlastný egoizmus, nepohneme sa dopredu ani osobne, ani spoločensky. Jedine láskou, službou, obetou, dávaním je možné meniť seba i svet k dobrému. Čím viac budeme pohŕdať duchovnými hodnotami a čím viac sa sústredíme na materiálne hodnoty, tým väčšie problémy si pripravíme pre seba i iných. Ani najmodernejšie technické riešenia a vymoženosti  nedokážu uspokojiť a naplniť srdce človeka. Spoliehame sa na ekonomické riešenia a čudujeme sa krachujúcim bankám. Keď naše ciele sú úbohé, aké sú cesty, ktoré nás k nim majú viesť? Ani najlepší účel nemôže svätiť nečestné prostriedky.

Pribúda nám všeličoho, ale akoby nám ubúdalo to hlavné, pokoj, láska, dobrota, obetavosť, priateľstvo, ľudskosť… Varuje nás a búri sa vydrancovaná príroda, i naše choré vzťahy. Pokúšame sa stavať na materiálnych základoch, ale nechceme si uvedomiť ich krehkosť a krátku  trvácnosť. Zvyšujeme svoje sebavedomie, neuvedomujeme koľko biedy je v nás, i okolo nás. Svet nevie akým smerom sa uberať, pretože ani človek nevie kam a ako má kráčať, často sa venuje nezmyselným činnostiam  a podstata uniká a čas  rýchlo beží.

Po náročných a nákladných experimentoch prichádzajú patové situácie, z ktorých sa len ťažko hľadá východisko. Napriek mnohým výstrahám a varovaniam človek zostáva nepoučený.  Zamestnáva sa balastom, duchovne sa vyprázdňuje a často je frustrovaný, pretože sľúbený a vytúžený efekt neprichádza, napriek vysokým investíciám a veľkým obetám, prichádza znova sklamanie a prázdnota. Treba odmietnuť darebáctvo a podvod a zamerať sa a podporovať všetkými prostriedkami skutočné, trvalé, najväčšie dobro. Inak  spievajú nositelia pochybných projektov pri ich presádzaní, a inak keď na nás doliehajú dôsledky ich neúspechov krachov. Megalomanské, globálne projekty budované bez reálnych základov a rešpektovania prirodzených pravidiel,  keď pri ich presádzaní ešte nie sú známe všetky skutočné dôsledky, pretože dovtedy fungujú aj spôsoby z minulosti, ktoré presádzajú mocní a bohatí tohto sveta, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek len preto, aby si zachovali a zvýšili svoje bohatstvo a uspokojili svoje nízke ciele, ktorí cítia potrebujú zapáčiť sa a presadiť, mať sa dobre, preto  prispôsobujú svoje reči auditóriu, prinášajú čoraz väčšie utrpenie a biedu čoraz širším vrstvám ľudí, ktorí sa nemajú ako brániť. Silný proces odkresťančovania sveta sa deje tlakom zvonka i zvnútra Cirkvi. Svet, ani Cirkev, ani človek bez Boha nemá budúcnosť, pretože je jeho tvorca a Pán. Napriek všetkému máme nádej, že Boh svojich verných neopustí.

Je na nás, aby sme sa neživili plevami alebo otrubami, ani povrchnými  názormi, ktoré sú niekedy podmienené dĺžkou kariéry ich protagonistov, ale skutočným pokrmom ducha. Aby sme neplnili chúťky a predstavy mocných tohto sveta. Aby sme si hodnoty večné nezamieňali a nepodriaďovali ich hodnotám pominuteľným. Aby sme vždy stáli na strane Pravdy a Dobra a nedali sa zlákať falošnými prorokmi. Aby sme sa netvárili, že konáme dobro v skutočnosti však iných klamali a navádzali na pomýlené cesty. Aby sme neboli populistický, aby sme svoju vieru neprejavovali len v slovách, gestách, navonok, ale naplno, v celom svojom živote, aby vyžarovala z každého nášho skutku, aby prinášala bohaté ovocie, ktoré by bolo príťažlivé aj pre iných. Aby sme neboli sterilnými kresťanmi, ktorí iné deklarujú a inak žijú. Ak budeme naplno v službách Božieho kráľovstva, len vtedy zabránime vlastnej frustrácií a ponúkneme cestu a riešenie aj svojmu okoliu a celému svetu.  Len tak je možné napriek všetkým nástrahám vyjsť z kríz, ktoré postihujú svet i Cirkev, nestať sa ich súčasťou, či utešovať sa, že to ešte nie je najhoršie, alebo že my nie sme na tom až tak zle, ale svojim plodným životom ponúkať cez konkrétne skutky, služby, obety i modlitby, východiská a riešenia. Najväčšie rozhodnutia sa rodia v ľudských srdciach. Je na každom z nás aby sme vždy zostali verní Bohu a rozhodovali sa správne a boli darom a obohatením aj pre svet, ktorý tým pohŕda. Pravdu, Dobro ani Lásku nie je možné ani demokraticky prehlasovať ani umlčať, ona má večnú trvanlivosť.

Ľudovít Košík