Bratislava 4. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Poslanci parlamentu pomerne jednoznačne navrhli prezidentke na vymenovanie za šéfa Generálnej prokuratúry Maroša Žilinku, ktorý zvrátil vyšetrovanie v kauze Donovaly Mariana Kočnera, ktorá bola jeho prvým veľkým medializovaným podvodom. Žilinka v minulosti krátko pôsobil aj v politick
Verejnosť začala výraznejšie vnímať osobu Maroša Žilinku, keď sa do médií dostali škandalózne informácie o tom, že skupina, ktorá má byť zodpovedná za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej plánovala aj likvidáciu jeho osoby ako aj jeho rodiny. Údajne vtedy bola vyslovená objednávka aj na vraždu advokáta Daniela Lipšica a ďalšieho prokurátora Petra Šufliarskeho. Vypovedal o tom svedok Andruskó.
Žilinka už roky patrí k najskúsenejším prokurátorom ÚŠP zaoberajúcim sa najzávažnejšou a najsofistikovanejšou ekonomickou trestnou činnosťou. Ako sám uviedol na nedávnom vypočúvaní pred Ústavnoprávnym výborom NR SR, za prelomový prípad by označil machinácie s nehnuteľnosťami na Donovaloch, kde preskúmaval stanovisko podriadenej prokurátorky a vyšetrovateľa, pričom zistil, že ich rozhodnutie zastaviť trestné stíhanie bolo nezákonné. Nakoniec na základe jeho analýzy bolo vznesené obvinenie Marianovi Kočnerovi.
“Malo to tie konzekvencie, ktoré to malo, ktoré som z hľadiska seba a rodiny zažil, ale to je vedľajšie. Dôležité je to, že túto analýzu ja považujem za zakladajúci dokument spoločenskej zmeny. Práve táto kauza Donovaly spolu s ďalšími kauzami, ktoré sme voči tejto osobe riešili, vyvolala tú reakciu, ku ktorej žiaľ prišlo,” uviedol Žilinka.
Okrem toho Žilinka v minulosti dozoroval napríklad kauzu nebankového subjektu Drukos či kauzu Transpetrol. Stále dozoruje kauzu Technopol Services.
Priateľ Michala Gučíka
Viacero otázok poslancov počas vypočúvania Maroša Žilinku smerovalo ku jeho vzťahu s niekdajším šéfom spravodajskej televízie TA3. Poslanci za SaS upozorňovali na to, že táto televízia v danom čase nekriticky odvysielala niekoľko hodín tlačových konferencií Mariana Kočnera.
Žilinka uviedol, že s Michalom Gučíkom sa pozná asi desať rokov, sú priatelia a navštevujú sa napríklad na sviatky alebo na narodeniny. Povedal, že s ním nerieši pracovné záležitosti a poukázal na v súčasnosti veľmi vážny zdravotný stav Gučíka.
“O mne vedia všetci, ktorí ma poznajú, vrátane neho, že som čestný otvorený človek a že jednoducho striktne rozlišujem súkromie a prácu. Vedia, že mám okolo seba pomyselný červený kruh, do ktorého ja nikoho nevpustím a je to tak 27 rokov, čo som na prokuratúre,” odpovedal poslancom 23. novembra Žilinka.
Alkohol na prokuratúre
Poslanci na Žilinku vytiahli aj podnety a fámy, ktoré im zaslali občania či mimovládne organizácie. Jeden podnet, ktorý predniesol poslanec Baraník (SaS) sa týkal toho, že Žilinka mal byť v práci videný opitý. Tieto tvrdenia prokurátor Maroš Žilinka rýchlo a rázne odmietol.
“To je jedno obyčajné svinstvo… Že vôbec takéto niečo niekto povie o mne, ktorý prakticky nepijem. Že ja som sa s niekým mal opíjať, alebo chodiť nadránom domov? Sú tu moji ochrankári… a ja dávam verejný súhlas na to, lebo toto je nebetičné svinstvo, ani nemám slov ku tomuto. Ja neviem, či mňa vôbec videl niekto, že by som bol opitý. S tým alkoholom to je vrchol. Ja som v živote neprišiel domov opitý,” vyhlásil.
Viera v Boha a v spravodlivosť
Maroš Žilinka dostal aj otázku, čo pre neho znamená viera aj v ponímaní spravodlivosti. Uviedol, že sa považuje za konzervatívca. “Áno, ja som taký konzervatívny a aj veriaci človek. Nikdy som sa tým netajil. To nie je hanba. Ale zároveň som absolútne tolerantný ku tomu, kto má akú vieru. Nedovolil by som si niekoho odsudzovať pre to, že nie je veriaci alebo je iného vierovyznania.”
“A viera v práve? Ja som mal aj také heslo, že dôverujem ľudom a právnemu štátu a verím v spravodlivosť. Ak by som neveril v spravodlivosť, tak by som tú prácu nemohol robiť a zdôrazňujem, že ja asi tú prácu budem robiť aj keď nebudem zvolený za generálneho prokurátora, pre mňa sa tou kandidatúrou nekončí život.
Politická kariéra
Žilinka od roku 2010 rok a pol pôsobil ako štátny tajomník ministerstva vnútra v čase, keď rezort viedol Daniel Lipšic.
V roku 2012 kandidoval do Národnej rady na kandidátke KDH. Do parlamentu ale nebol zvolený.
Neskôr neúspešne kandidoval aj na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).