Pri územnom rozvoji zmeňme prístup,apelujú autori správy o zavádzaní Agendy 2030

Bratislava 7. mája 2020 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Prístup k územnému rozvoju je na Slovensku nevyhnutné aktualizovať. Upozorňujú na to predkladatelia návrhu Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030, strategického dokumentu OSN, formulujúceho výzvy a ciele udržateľného rozvoja. Jednou z častí správy, ktorá je od stredy v medzirezortnom pripomienkovom konaní, je téma udržateľných sídiel, regiónov a krajiny v kontexte zmeny klímy

Argumentom pre aktualizáciu plánovania územného rozvoja je fakt, že hoci sú zmeny z hľadiska urbanizácie a sídelnej štruktúry na Slovensku viditeľné iba v dlhodobom horizonte, vyvíja sa hlavne prístup k samotnému plánovaniu na regionálnej a subregionálnej úrovni, čo mení pohľad na prístup k plánovaniu, či rozmiestneniu verejných služieb v priestore. „S touto zmenou prichádza aj diskusia o zmene pôsobnosti verejných inštitúcií a o ich právomociach a kompetenciách,“ upozorňuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, (ÚPVII), ktorý návrh správy predložil.

V súvislosti s kompetenciami a prístupom k rozvoju územia poukazuje na nevyhnutné budovanie kapacít na relevantných úrovniach verejnej správy. Ako príklad spomína tvorbu miestnych kapacít pre energetické plánovanie a pilotné štruktúry, ktoré vznikli od roku 2016 v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava. “Tieto okresy si ako dôležitú regionálnu prioritu vytýčili vybudovanie tzv. centier udržateľnej energetiky (CUE). Centrá sa postupne rozbiehajú a bude zaujímavé hodnotiť ich činnosť s odstupom istého obdobia ich plnohodnotnej aktivity,“ dodávajú predkladatelia.

Upozorňujú, že rovnaký proces možno replikovať aj pri strategickom plánovaní a plánovaní regionálneho rozvoja s využitím dát pri projektovej príprave. V tejto súvislosti oceňujú, že na úrovni vyšších územných celkov vznikajú od roku 2019 analytické a strategicko-plánovacie jednotky. „Podobne je týmto spôsobom podporované budovanie kapacít, ktoré majú poskytovať poradenstvo pri tvorbe strategických dokumentov a projektových zámerov na Hornej Nitre, v regióne, ktorý prebieha komplexnou sociálno-ekonomickou transformáciou, spojenou s útlmom ťažby hnedého uhlia,” dodáva ÚPVII.

V časti správy venovanej výzvam v oblasti udržateľného rozvoja regiónov sa autori venujú aj mobilite a stave dopravnej infraštruktúry. Zvýrazňujú, že prostredníctvom eurofondov sa v posledných rokoch podarilo obnoviť časť vozového parku v osobnej železničnej doprave a v MHD v niektorých krajských mestách. “Naďalej však prevláda nedostatok prestupných terminálov a zlý stav zastávok, nedostatok záchytných parkovísk, rovnako existuje investičný dlh do infraštruktúry verejnej osobnej dopravy, hlavne v oblasti električkovej dopravy a integrovaných systémov železničnej dopravy v okolí najväčších sídiel,“ konštatujú.

Ďalším identifikovaným problémom sú chýbajúce a neprepojené cyklocesty vo väčšine miest a regiónov, čo znemožňuje využívať bicykel ako plnohodnotný dopravný prostriedok. V tejto súvislosti upozorňujú na to, že pripravovaná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky musí byť súčasťou komplexu opatrení v rozvoji udržateľnej mobility. Zásadné riešenie v odstraňovaní existujúcich bariér vo verejnej osobnej doprave pre ľudí s telesným postihnutím by mala priniesť novela stavebného zákona.

Návrh Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 prináša analýzu obdobia od júla 2018 do apríla 2020, to znamená od schválenia národných priorít Agendy 2030 do súčasnosti. Monitoring pokroku v implementácii by mal byť zmysluplne využitý pri ďalšom strategickom plánovaní rozvoja SR v súlade s prijatým programovým vyhlásením vlády.

Správa o implementácii Agendy 2030 apeluje aj na nutnosť reformy justície

Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 apeluje v kapitole Právny štát, demokracia a bezpečnosť aj na nutnosť reformy justície, pričom odkazuje aj na programové vyhlásenie vlády. Správu o implementácii agendy 2030 predložil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

„Zlomovým momentom, ktorý za ostatné obdobie výrazne ovplyvnil a bude ešte dlho ovplyvňovať vývoj v oblasti právneho štátu, demokracie i bezpečnosti v SR, je vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ku ktorej došlo vo februári 2018,“ uvádza úvodný text kapitoly. Samotný skutok a jeho následné vyšetrovanie považuje dokument za začiatok politickej a spoločenskej zmeny v širšom rámci.

V súvislosti so spomínaným skutkom a následnými odhaleniami spojenými s korupciou sudcov, dospela podľa správy spoločnosť do bodu, že je vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou i podnikateľským sektorom naďalej na chvoste krajín EÚ. Vyplýva to aj z prieskumu EU Justice Scoreboard, ktorý vykonávala v minulom roku Európska komisia. V tom SR dosiahla predposledné miesto spomedzi členských krajín.

Dokument v oblasti právneho štátu pripomína, že za posledný rok a pol nebola iniciovaná žiadna reforma, ktorá by mohla zlepšiť vymožiteľnosť práva a zefektívniť fungovanie justičného systému vrátane toho ústavného a správneho.

Správa o implementácii Agendy 2030 síce vníma pozitívne trvajúce projekty financované z európskych zdrojov, akými je napríklad Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ), avšak vyzýva na zásadnejšie reformy. Tými je napríklad reorganizácia súdnej mapy, o ktorej hovorí ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) od svojho nástupu do úradu a avizuje sa aj vo vládnom programe. Okrem toho sa v správe spomínajú ďalšie ambície z vládneho programu ako zavedenie osobitného správneho súdu, reforma prokuratúry alebo polície.