Prezidentské voľby 2019 sa skončili. Slovensko má prvú prezidentku vo svojej histórii a po 239 rokoch po Márii Terézii opäť ženu v najvyššej štátnej funkcii

Bratislava 31. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Sláva víťazke, česť porazenému! So ziskom 58,40 percent voličských hlasov sa stala novou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Krásny jarný deň prilákal k volebným urnám 1 847 417 voličov, z ktorých 1 056 582 dalo hlas Zuzane Čaputovej a 752 403 Marošovi Šefčovičovi

Blahoželáme Zuzane Čaputovej k víťazstvu v prezidentských voľbách 2019! Do leta 2024 tak bude v Prezidentskom paláci sídliť po prvýkrát v jeho novodobej histórii žena. Do funkcie nastúpi 15. júna 2019, necelý týždeň pred svojimi 46. narodeninami.

Naša nová prezidentka

Mgr. Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, je advokátka, občianska aktivistka, donedávna podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Narodila sa 21. júna 1973 v Bratislave. V roku 1996 úspešne ukončila štúdium na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získala titul Magistra práv. Už počas štúdia a aj po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe, problematike týraných a zneužívaných detí a projektu rozvoja miestnych komunít.

V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.

Do povedomia verejnosti sa dostala ako líderka boja proti povoleniu vybudovať v Pezinku ďalšiu skládku odpadu, ktorý sa v roku 2013 skončil definitívnym zamietnutím skládky, za čo bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ocenená udelením Goldmanovej environmentálnej ceny. V decembri 2017 vstúpila do novej politickej strany Progresívne Slovensko, v januári 2018 bola na jej ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku, toto členstvo však vzhľadom na prezidentskú kandidatúru prerušila. Dohovorí sa anglicky a rusky, žije v Pezinku, má dve dcéry.

Účasť v druhom kole volieb bola veľmi nízka

Pokiaľ ide o účasť v tohtoročných prezidentských voľbách, môžno konštatovať, že bola slabá a ani krásny slnečný jarný deň nepresvedčil ľudí, aby išli voliť. Pred dvoma týždňami, v prvom kole bola volebná účasť priemerná, 2 158 859 ľudí, to predstavuje 48,74 percent zo všetkých oprávnených voličov, čo je o 224 838 voličov viac než v prvom kole pred piatimi rokmi. Avšak druhé kolo, ktorého sa zvyčajne zúčastní viac voličov, prilákalo tentoraz iba 1 847 417 ľudí, čo je 41,80 percent zo všetkých oprávnených voličov, teda o 376 965 občanov menej, než pred piatimi rokmi a o 311 442 občanov menej než pred dvomi týždňami v prvom kole.

Ako vyzerá porovnanie zisku hlasov medzi oboma finálovými kandidátmi? Čaputová získala 1 056 582 voličských hlasov, v prvom kole 870 415, teda vo finále to bolo o 186 167 hlasov viac. Šefčovič získal v prvom kole 400 379 hlasov a v druhom kole 752 403 hlasov, teda o 352 024 hlasov viac. Celkovo teda v prvom kole dostala Čaputová o 470 036 hlasov viac ako Šefčovič a vo finále o 304 179 hlasov viac než jej vyzývateľ.

Zároveň z porovnania vyplýva, že v druhom kole bol nárast Šefčoviča o 165 857 hlasov vyšší než nárast Čaputovej. Dá sa teda rozumne predpokladať, že z hlasov kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole, dostal Šefčovič o dosť väčšiu porciu, ale veľká časť týchto voličov v druhom kole už voliť nešla.

Ivan Lehotský