Zoznam pamätných dní a štátnych sviatkov sa rozšíri o štyri pamätné dni, medzi nimi napríklad 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Štátnym sviatkom sa stane doterajší pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, nebude však dňom pracovného pokoja.

Deň pamiatky obetí komunistického režimu má pripomínať 24. jún 1954, keď na súde v Trenčíne počas procesu so Silvestrom Krčmérym zazneli jeho slová: “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!”. Silvester Krčméry si podľa poslancov OĽANO zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. “Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu,” uviedli.

Doterajší Deň zahraničných Slovákov sa premenuje na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Má sa tak zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí s formuláciou uvedenou v Ústave SR a v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

Dátum 12. október si budeme pripomínať ako Deň samizdatu. Má ísť o prejav úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 až 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Do zoznamu pamätných dní pribudne aj 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. “Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska,” vysvetlili predkladatelia.

Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, 28. október, sa opäť zaradí k štátnym sviatkom. Nebude však dňom pracovného pokoja. Zoznam piatich štátnych sviatkov na Slovensku sa tak rozšíri o šiesty. Navrhovatelia argumentovali tým, že vznik samostatného česko-slovenského štátu patrí k jedným z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Pripomenuli, že počas trvania česko-slovenského štátu bol tento deň štátnym sviatkom, no po vzniku samostatného Slovenska sa nedostal ani do zoznamu pamätných dní. Zaradili ho tam až v roku 1999.

Prezidentka podpísala novelu zákona o Fonde na podporu športu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o Fonde na podporu športu, ktorou sa rozšíri okruh žiadateľov o príspevok z fondu aj o samosprávne kraje. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Pri okruhu žiadateľov ide o rozšírenie o samosprávne kraje, ktoré majú v oblasti športu rovnaké úlohy ako obec. Príspevok z fondu budú môcť získať aj projekty vzťahujúce sa na športovú infraštruktúru celkovo, nielen na tú, ktorá je národného významu. Má sa tak zintenzívniť podpora vo vzťahu k športovej infraštruktúre.

Novela reaguje aj na dôsledky koronakrízy. Jej autori poukázali na jej dôsledky na slovenský šport, pričom športovci štátnou pomocou prepadli. O príspevok sa budú môcť uchádzať aj iné ako taxatívne vymenované okruhy subjektov podľa zadania výzvy. “S podmienkou, že predmet činnosti žiadateľa bude mať priamu väzbu na účel poskytovaného príspevku,” píše sa v návrhu.

Novelou sa má tiež znížiť administratíva pri posudzovaní niektorých žiadostí a zefektívniť nominovanie zástupcov príslušných organizácií do kolektívnych orgánov Fondu na podporu športu. Pri výzvach, kde je možné žiadosť vyhodnotiť “administratívne”, na základe objektívnych overiteľných údajov, sa upustí od ich vyhodnocovania odbornou komisiou. Upraví sa aj odvolávanie členov dozornej i správnej rady fondu. Konkrétneho člena po novom bude môcť odvolať subjekt, ktorý ho do funkcie navrhol.

Zmení sa tiež postavenie správnej rady, bude len najvyšším a výkonným orgánom fondu. Štatutárnym orgánom fondu už nebude 11-členná správna rada, ale len predseda správnej rady, ktorý koná v mene fondu. Novelou sa tiež upravia pracovnoprávne vzťahy zamestnancov kancelárie a členov komisií fondu.

Fond bude môcť na základe osobitnej výzvy poskytnúť finančné prostriedky aj na zmiernenie následkov mimoriadnej situácie, či núdzového alebo výnimočného stavu. Výzva sa bude zverejňovať na webe fondu a v Informačnom systéme športu. Obsahovať má najmä vymedzenie účelu, na ktorý sa podpora poskytuje, konkrétne podmienky jej poskytnutia a výšku podpory, vzor žiadosti a ďalšie. Poskytovať sa má na základe rozhodnutia správnej rady bez zmluvy.

Upraví sa aj možnosť ministerstva školstva poskytnúť finančnú pomoc športovým klubom, športovcom, trénerom aj iným športovým odborníkom na zmiernenie dosahov spôsobených opatreniami v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Má sa tak aspoň čiastočne odstrániť ich obmedzenie výkonu športovej činnosti. Tieto prostriedky sa nebudú započítavať do zdrojov financovania športu, ktoré sa rozdeľujú percentuálne na jednotlivé účely.

Prezidentka podpísala zákon, kandidáti na členov RVR majú prejsť vypočutím v NR SR

Kandidáti na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) majú prejsť aj verejným vypočutím v Národnej rade (NR) SR. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o vysielaní a retransmisii.

Verejné vypočutie sa má konať na príslušnom Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Podľa autorov novely predstavuje silný nástroj na zvýšenie úrovne výberového procesu. “Odpovede kandidáta na doplňujúce otázky členov výboru môžu takisto prispieť k utvoreniu si komplexného obrazu o vhodnosti toho-ktorého kandidáta na funkciu člena rady,” skonštatovali. Novela tiež stanovuje, že vypočúvanie sa má vysielať online na webe NR SR.

Predkladatelia podčiarkli dôležitosť úlohy členov RVR. Pripomenuli, že v zmysle zákona je poslaním RVR presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dodali, že rada tiež dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov.

Súčasťou novely je aj úprava, že pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná posudzovať a prihliadať aj na riziko, že by priamo alebo v spojení s cudzou mocou mohlo dôjsť k zneužitiu licencie na diskrimináciu, podnecovanie neznášanlivosti alebo ohrozenie ústavného zriadenia a demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou SR.

Konania o udelenie alebo zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie, ktoré sa začali podľa doterajších právnych predpisov a ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti neskončia, sa prerušia do ukončenia núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Má sa tak vytvoriť dostatočný nediskriminačný priestor pre predkladanie žiadostí, ako aj realizáciu verejného vypočutia.