Prezidentka Čaputová si myslí, že vyjadrenia Fica sú nebezpečné. Vysvetlila aj to, prečo Michalovi Kováčovi ml. udelila poverovacie listiny do funkcie veľvyslanca

Bratislava 8. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Prezidentka Zuzana Čaputová víta rozsudok Najvyššieho súdu v prípade výrokov Milana Mazureka (ĽSNS) na adresu Rómov. „Prispieva k zadefinovaniu hranice slobody prejavu a toho, čo už je za hranicou,“ povedala v dnešnej relácii TV Markíza Na telo s Michalom Kovačičom. Zároveň dodala, že nesúhlasí s názorom predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý sa vyjadril, že s Mazurkovými názormi slovenský národ súhlasí

„Nesúhlasím s tým výrokom. Myslím si, že je to vyjadrenie nebezpečné. Nemyslím si, že si to myslí väčšina Slovákov,“ povedala Čaputová. Tá sa v relácii vyjadrila aj k voľbe predsedníčky Najvyššieho súdu SR, odchodu Moniky Jankovskej z postu štátnej tajomníčky na ministerstva spravodlivosti, ale aj k zahraničnej politike a potratovej legislatíve.

Monika Jankovská pri svojom odchode z funkcie povedala, že jej rozhodnutie neovplyvnila výzva na odchod z úst prezidentky, keďže mala predvolebné videá s bratom obvineného Mariana K. Na otázku, ako to vníma, Čaputová odpovedala, že to vníma tak, že štátna tajomníčka už nie je štátna tajomníčka. „Ivan Kočner je môj bývalý klient a bola to séria videí s ľuďmi, ktorým som pomáhala. Myslím si, že z rozhovorov, ktoré sú s ním publikované, je zrejmé, že so svojím bratom má spoločné priezvisko, nie hodnoty. Je to nefér argument,“ povedala Čaputová. Pripomenula, že nepriamo na Jankovskej odchod vyzval aj premiér Peter Pellegrini. Prisľúbila, že ona nebude vyvíjať žiadne kroky, aby zabránila alebo sťažila návrat Jankovskej do talára, túto právomoc majú podľa Čaputovej iné orgány, napríklad súdna rada.

Súdna rada bude v pondelok voliť šéfku Najvyššieho súdu SR, prezidentka Čaputová trvá na svojich slovách, že bude brať do úvahy profesijné a morálne predpoklady toho, koho jej súdna rada navrhne. Aj po tom, čo sa Štefan Harabin vzdal kandidatúry, sú na stole všetky možnosti, ktoré hlave štátu poskytuje ústava pri menovacích právomociach.

Pokiaľ ide o Mariana K., Čaputová si želá, aby sme sa na kauzu nepozerali len cez rôzne mená, ale z nadhľadu. To, čo je podľa nej tragické, je, že vôbec sa dostal k takému vplyvu v pozadí, že si mohol kupovať spravodlivosť. Riešenia na to, ako systém nastaviť inak, existujú, závisia však od toho, či je ochota ich prijať. Na otázku o tom, aký podiel má Robert Fico na tejto kauze, Čaputová povedala, že vládny Smer spoluvytvára systém, ktorý ma isté defekty a deficity. Ak ide o politickú zodpovednosť, Robert Fico bol toho súčasťou, keďže bol pri moci dlho.

Hoci sa Čaputová nechcela veľmi v relácii vyjadrovať ku konkrétnym menám, vysvetlila, prečo Michalovi Kováčovi ml. udelila poverovacie listiny do funkcie veľvyslanca. To prezidentke vyčítal podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko, ktorý Kováča ml. označil za „kumpána“ Mariana K. Čaputová pripomenula, že v prípade menovania veľvyslancov ide najprv návrh na vládu, potom to prerokuje výbor NR SR. Okrem toho si vzala čas, zoznámila sa s právoplatným rozhodnutím mníchovského súdu, ktorý Kováča ml. zbavil podozrení. Okrem toho Najvyšší kontrolný úrad udelil veľvyslancovi previerku na stupeň tajné. „Nevidela som dôvod urobiť iné rozhodnutie, ako urobila vláda a výbor,“ dodala Čaputová.

Hrnko Čaputovej vyčítal aj to, že jej poradcovia, ako aj bruselskí úradníci a politici v Berlíne a Paríži, si neprajú jednotu Visegrádskej štvorky (V4). Podľa prezidentky tieto obavy nie sú opodstatné, to, že jej záleží na dobrých vzťahoch so susedmi, podľa nej dokazuje aj fakt, že práve do susedných krajín viedli jej prvé zahraničné cesty. Tvrdí, že sa nemieša ani do vnútroštátnych záležitostí navštevovaných krajín, ale hovorí o hodnotách, ktoré zastáva. Ona sama sa snaží o zblíženie so Západom, kde má V4 zlé meno.

Váži si, že významné krajiny ako Francúzsko a Nemecku ju takisto veľmi skoro po prevzatí úradu prijali. Všetky stretnutia, ktoré absolvovala, boli podľa nej priateľské, konštruktívne, ale zároveň otvorené. O týždeň, 16. septembra, ju čaká posledný susedný štát – Ukrajina. Ak by dostala pozvanie do Ruska, návšteve by sa nebránila, ak by bol na ňu dobrý dôvod. Okrem toho si váži aj pozvanie na klimatický summit do New Yorku, kde vystúpi ako jediný zástupca regiónu.

Jednou z tém diskusnej relácie bolo aj sprísnenie potratov. O tom bude parlament hlasovať dokonca niekoľkokrát, keďže reštriktívnu legislatívu predložilo viacero subjektov. Čaputová zopakovala, že ide o citlivú tému, pri ktorej absentovala odborná diskusia. Keďže je tesne pred voľbami, takýto zákon obmedzujúci zodpovednosť ženy by vzhľadom na chýbajúcu diskusiu, ignorovanie prevencie a krátkosť pred voľbami, zrejme vetovala. Ona osobne potraty považuje za tragické, je rada, že v živote podobnému rozhodovaniu nečelila, sama by asi uprednostnila život. Toto ale nie je téma, ktorá sa rieši zákazmi, domnieva sa.

K tejto téme sa vyjadril cez telemost aj jeden z predkladateľov, poslanec NR SR Richard Vašečka. Avizoval, že on bude robiť všetko na ochranu detí a nepredpokladá, že by zákazy znamenali napríklad nárast potratovej turistiky. Podľa prieskumu, ktorý zverejnila televízia Markíza, je väčšina Slovákov proti sprísneniu interrupcií.

Na záver sa prezidentka vyjadrila k tomu, kto od nej po voľbách dostane poverenie na zostavenie vlády. Šancu by mal dostať víťaz volieb, pre ňu, keďže podľa ústavy dbá o riadny chod ústavných orgánov, je podstatné aj to, kto bude mať v parlamente väčšinu. Tá je nevyhnutná na fungovanie vlády, pripomenula. Ako s prvým však bude rokovať s víťazom volieb.