Prezident vyzval ľudí, aby netolerovali heslá o bielom Slovensku

Bratislava 7. septembra 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Podľa prezidenta Andreja Kisku treba odlišovať medzi prirodzeným ľudským strachom z neznámeho a prejavmi neznášanlivosti, ktoré treba nahlas odmietnuť

Prezident SR Andrej Kiska si myslí, že v diskusii o utečeneckej kríze treba na Slovensku pokračovať. “Nie pre kvóty a solidaritu medzi krajinami v Európskej únie, ale kvôli ľudským bytostiam, ktoré potrebujú pomoc a aj kvôli nám samým,” uviedol v dnešnom vyhlásení k utečeneckej kríze.

Ako pripomenul, pre mnohých ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny, ide o otázku života a smrti, ale v prípade Slovenska ide o jeho srdce a charakter. “Akou krajinou chceme byť a čo sme ochotní pre ňu spraviť.

Zápas o náš vlastný charakter, o srdce nášho Slovenska prehráme, ak nebudeme ako občania a politici rozlišovať medzi strachom z neznámeho a otvorenou nenávisťou, pohŕdaním ľudskými životmi, extrémizmom, xenofóbiou a fašizmom,” upozornil prezident.

Podľa neho treba odlišovať medzi prirodzeným ľudským strachom z neznámeho a prejavmi neznášanlivosti, ktoré treba nahlas odmietnuť. Poukázal na to, že vyjadrenia o utečencoch ako o pravdepodobných teroristoch alebo ekonomických špekulantoch nie je strach z neznámeho, ale sú to heslá xenofóbie a extrémizmu. “Ak sa ostatní prispôsobíme a budeme mlčať alebo odvracať zrak, potom potichu tolerujeme heslá o bielom Slovensku,” podčiarkol.

Zároveň poďakoval a vyslovil uznanie všetkým občanom, ktorí spontánne a bez politickej podpory namiesto “my na Slovensku nemôžeme, povedali – aj my na Slovensku pomôžeme”. “Títo ľudia dokazujú, že slová ako dobro, súcit, porozumenie sú trvalou hodnotou ľudí na Slovensku,” dodal Kiska.

Prezident: Bezpečnosť Slovenska neohrozí niekoľko tisíc utečencov

Bezpečnosť Slovenska podľa prezidenta SR Andreja Kisku neohrozí prijatie niekoľko stoviek alebo tisícok ohrozených ľudí. Tí ani nerozložia slovenské hodnoty a spôsob života. “Som presvedčený, že našu krajinu nemôže ohroziť prijatie ľudí, ktorí by predstavovali niekoľko stotín percent našej populácie,” podčiarkol v dnešnom vyhlásení k utečeneckej kríze. Kiska takto reagoval na niekoľkomesačnú diskusiu, ktorá sa na Slovensku vedie na politickej, ale aj verejnej úrovni.

Upozornil, že pokiaľ sa neobjavil návrh Európskej komisie na povinné kvóty na prerozdelenie migrantov do členských krajín Európskej únie, tak utečenecká problematika nebola na Slovensku vnútropolitickou témou. “Kým sa neobjavilo slovo kvóty, o utečencoch sa nehovorilo na rokovaniach vlády ani parlamentu. Ako akútny problém krajiny ich nevnímala ani väčšina našich občanov,” poznamenal.

Podľa neho ochota prijať niekoľko sto utečencov nevyrieši všetky problémy spojené s aktuálnou migračnou vlnou, ani neodvráti humanitárnu krízu v krajinách ich pôvodu. “Lenže podstata tejto otázky nestojí tak, či celoeurópske kvóty, alebo v protiklade k tomu nejaké iné celoeurópske rozhodnutia. Otázka znie, ako nájsť rozumné riešenia vrátane zdieľanej solidarity s utečencami a partnermi v Európe,” zdôraznil prezident.

Súhlasí s tvrdením, že riešením utečeneckej krízy v Európe je odstránenie príčin masovej migrácie v ich domovských krajinách. Upozornil však, že toto nie je odpoveď na to, ako pomôcť tým, ktorí sú už v Európe. “V nezvládnuteľných počtoch a nedôstojných podmienkach. A či sme ochotní časť z nich prichýliť, kým im situácia v ich krajinách nedovolí sa do nich vrátiť,” konštatoval.

Pripomenul, že Slovensko bude mať vždy svoje vlastné problémy, ktoré bude musieť riešiť. “Ale to nesmie znamenať, že kvôli tomu sa uzavrieme a nebudeme ochotní pomáhať iným,” dodal s tým, že sa to netýka ekonomických migrantov, ktorí by mali byť urýchlene vracaní do ich domovských bezpečných krajín. Nepovažuje však za pravdivé tvrdenia, že tvoria až 95 percent

V riešení utečeneckej krízy v Európe verí v spoločnú dohodu

Za spoločnú dohodu na európskej úrovni sa dnes vo svojom vyhlásení k utečeneckej kríze vyslovil prezident SR Andrej Kiska. Za nešťastné by pokladal to, ak by sa návrhy na jej riešenie prekryli iba témou povinných kvót.

“Považoval by som to za nešťastné rovnako pre celú Európu ako pre strednú Európu. Európa potrebuje dohodu. A ani Európa ako celok, ani stredná Európa osobitne, vrátane Slovenska, nepotrebuje oživovať delenie na staré a nové členské štáty,” zdôraznila hlava štátu.

Považuje však za neudržateľné, aby Slovensko nebolo pripravené a schopné porozumieť svojim partnerom, ktorí apelujú na spoločnú solidaritu všetkých krajín únie. “Alebo že by sme ju neprejavili výraznejším spôsobom, ako dosiaľ,” dodal.

Vyjadril tiež želanie, aby sa pri riešení tejto problematiky zišlo z kratšej cesty vyhrážok o konci solidarity pri európskych fondoch za odmietanie kvót. Rovnako sa vyslovil za ukončenie vzájomných obviňovaní sa z toho, kto spôsobil migračnú vlnu do Európy a kto prispel k rozvratu pomerov v domovských krajinách utečencov. “Zíďme z tejto kratšej cesty, ktorá nevedie k ničomu dobrému, aby sme dokázali prejsť ešte dlhú cestu, ktorá je v tejto aktuálnej kríze pred nami,” vyzval.

Dohoda je podľa neho v záujme všetkých. Aj v záujme dlhodobej strategickej pozície Slovenska byť súčasťou jadra Európskej únie. “Želám si, dúfam a verím, že takúto dohodu v Európe dosiahneme. A že Slovensko si zachová svoju tvár. Tvár sebavedomej krajiny s ľuďmi s otvoreným srdcom. Krajiny, ktorá vie nielen prijímať, ale aj dávať,” uzavrel prezident.