Bratislava 2. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Nový zákon tak stanovuje podmienky kontroly odsúdených pomocou elektronických monitorovacích náramkov

Zavedenie monitorovacích elektronických náramkov pre odsúdených na domáce väzenie dostane od júla jasné pravidlá. Prezident SR Andrej Kiska podpísal zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami z dielne ministerstva spravodlivosti.

Inštitút je v trestných kódexoch zakotvený už od roku 2006. V praxi ho nebolo možné používať z technických dôvodov. To je podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) dôvod, prečo je v súčasnosti domáce väzenie využívané pri ukladaní trestov iba ojedinele, t. j. v niekoľkých desiatkach prípadov ročne.

Nový zákon tak stanovuje podmienky kontroly odsúdených pomocou elektronických monitorovacích náramkov. Obstaranie celého systému bude stáť 27 miliónov eur s DPH, jeho ročná údržba pre 2000 monitorovaných odsúdených je vyčíslená na 4,2 milióna eur. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že tieto prostriedky sa majú vrátiť štátu do šiestich rokov. Alternatívny trest domáceho väzenia je totiž nielen lacnejší ako pobyt odsúdených v nápravných ústavoch, ale odsúdený bude naň aj finančne prispievať. Z nákladov zhruba tri eurá na deň má platiť jednu tretinu alebo až polovicu. Zavedenie náramkov sa má odzrkadliť aj v oblasti väzenstva, keďže časť miest v preplnených väzniciach bude uvoľnená pre tých, ktorí čakajú na výkon trestu.

Náramky však nemajú byť nasadzované iba na nohu odsúdených. Prostredníctvom nich bude možné zabezpečovať výkon takých súdnych opatrení, ako je napríklad zákaz priblíženia sa k miestu alebo osobe. Osoby podozrivé z domáceho násilia by mali monitorovať, aby sa nepriblížili k obeti. Násilníci nebudú môcť prísť napríklad na štadióny, kde by mohli spôsobovať problémy. Systém umožňuje kontrolovať aj dodržanie zákazu používania alkoholických nápojov, ktoré ukladajú súdy v trestnom konaní popri iných trestoch.

Rezort pod vedením Boreca spustil už v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO) spolufinancovaný z eurofondov. Vlani v apríli podpísal zmluvu na dodávku systému elektronického monitoringu osôb so spoločnosťou ICZ Slovakia.

Minister uistil, že do domáceho väzenia sa nedostanú vrahovia, násilníci ani páchatelia inej závažnej kriminality. „Ide len o prečiny, kde je maximálna sadzba päť rokov,“ deklaroval. Domáce väzenie môže byť uložené len pri výške trestu do dvoch rokov, pri menej závažných trestných činoch.

„Ukladanie alternatívnych trestov má preukázateľne výrazný výchovný účinok,“ uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Odsúdený podľa jej slov normálne pracuje, venuje sa rodine a v určitých časoch musí byť doma a dodržiavať konkrétny režim. Podľa Kurilovskej je dnes v krajinách EÚ tendencia pristupovať k tomu, aby sa pri prečinoch ukladali tresty takéhoto charakteru.

Monitoring osôb s elektronickými náramkami sa má zabezpečovať centrálne v rámci operačného strediska s nepretržitou prevádzkou, ktoré vznikne na ministerstve spravodlivosti. V prípade akéhokoľvek incidentu budú operátori inštruovať probačných a mediačných úradníkov v danej oblasti a prípadne aj políciu. Systém, ktorý umožňuje monitorovať 2000 osôb, má byť do praxe nasadený od začiatku budúceho roka. V polovici tohto roka sa má začať s jeho pilotnou prevádzkou. Do nej budú zapojení nielen figuranti z policajnej akadémie a Paneurópskej vysokej školy, ale už aj odsúdení z tzv. otvorených oddelení s minimálnym stupňom stráženia.

Prezident: Kompetencie všeobecných lekárov sa rozšíria

Všeobecní lekári dostanú nové kompetencie, aby vykonávali aj dispenzárnu starostlivosť. V ich ambulanciách by tak mohla byť časom napríklad liečená väčšia časť ľahších hypertonikov. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Ide o ďalší krok v rámci reformy primárnej zdravotnej starostlivosti.

„Podľa skúseností z iných krajín Európskej únie dokáže funkčná sieť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80 percent všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to na Slovensku menej ako 30 percent,“ upozornilo v materiáli ministerstvo zdravotníctva.

Rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov nadväzuje na už spustený rezidentský program. Ten sa usiluje vychovať nových lekárov prvého kontaktu. Všeobecným lekárom tak v minulom roku pribudla možnosť vykonávať predoperačné vyšetrenia. Súčasťou navrhovaných zmien je i koncepcia integrovanej zdravotnej starostlivosti.

Potrebu reformy primárnej zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdôvodňuje nevhodným rozložením poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je vysoká miera rozdrobenosti najmä všeobecných lekárov a pediatrov. Ďalším problémom je vysoká návštevnosť pacientov v špecializovaných ambulanciách.

Prezident: Novela upravuje poskytovanie dotácií Ministerstvo zdravotníctva na protidrogové aktivity

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR bude mať od júna bližšie definované pravidlá, ako udeľovať dotácie na účely protidrogových aktivít. Novelu zákona, ktorej cieľom je rozšíriť ich poskytovanie na tieto účely, podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novela bližšie definuje spôsob, rozsah a podmienky poskytovania dotácií. Tie možno napríklad udeliť na vzdelávacie aktivity v protidrogovej oblasti, prevenciu, liečbu drogovej závislosti alebo stavebnú úpravu zariadení určených na prevenciu.

V právnej norme sú stanovené aj požiadavky na orgán vyhodnocujúci dotácie, ktorý zriadi ministerstvo. Nariaďuje sa v ňom aj povinnosť zriadenia osobitného účtu v banke pre zabezpečenie transparentnosti ich čerpania. Kritériá a postup na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie majú byť ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Prezident: Názvy odborných ambulancií sa zmenia

Názvy odborných ambulancií lekárov sa budú meniť. Po novom bude presne stanovené, ako sa má ktorá volať. Novela zákona o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska, upravuje zoznam názvov ambulancií, ktorý bude platiť od mája 2015.

Lekári v špecializovaných ambulanciách dostanú možnosť zosúladiť ich názvy a povolenia na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti do konca budúceho roka. „V žiadnom prípade však nejde o okresanie kompetencií lekárov. Kompetencia ani výkon činností lekára na základe získaného vzdelania v príslušnom špecializovanom odbore alebo certifikovanej pracovnej činnosti nemôže byť ovplyvnený názvom ambulancie,“ povedal štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Mario Mikloši.

Po novom by sa tak napríklad gynekologická ambulancia nazývala gynekologicko-pôrodnícka. Ministerstvo v tomto prípade vyhovelo pripomienke Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR. Tá upozorňovala, že ak by názov platil v podobe gynekologická ambulancia, lekári by nemohli vyšetrovať tehotné ženy. „Názov gynekologická ambulancia nie je podľa odboru, pretože to nesedí so zoznamom. Ambulantní gynekológovia sa pritom starajú aj o tehotné ženy,“ poukázala.

Zo zoznamu ambulancií sa okrem toho vypúšťa mamologická ambulancia a ambulancia andrológie, ale dopĺňa sa hepatologická. Ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny bude len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Pediatrická ambulancia bude zase len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť najmenej v jednom pediatrickom odbore.

Zmena názvu neznamená zmenu kompetencie príslušného lekára. Lekár bude aj naďalej vykonávať svoju prax podľa toho, akú má špecializáciu, vysvetľuje ministerstvo. Napríklad lekár, ktorý má špecializáciu v odbore gynekológia a pôrodníctvo, môže vykonávať činnosti prislúchajúce vzdelaniu v tomto špecializačnom odbore, a to bez ohľadu na názov ambulancie. Gynekológ, ktorý má špecializáciu aj v špecializačnom odbore mamológia, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť v mamológii v rámci gynekologicko-pôrodnickej ambulancie.

Potrebu zmeny ministerstvo odôvodňuje tým, že povolenia na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti neboli vydávané jednotne v rámci celej SR. Často sa mali vydávať vo veľmi úzkych špecializačných odboroch alebo len v certifikovaných pracovných činnostiach, čo spôsobovalo problémy v praxi. Stalo sa napríklad, že lekár dostal povolenie na poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v certifikovanej pracovnej činnosti chirurgia prsníka, pričom takýto samostatný medicínsky odbor neexistuje, poukázalo ministerstvo.

Prezident: Podmienky pre fungovanie zdravotných poisťovní sa sprísnia

Pre existenciu zdravotných poisťovní na slovenskom trhu budú platiť prísnejšie podmienky. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá cez pozmeňujúci návrh šéfa zdravotníckeho výboru Richarda Rašiho (Smer-SD) zvyšuje povinné základné imanie zdravotných poisťovní a stanovuje minimálny počet poistencov.

Namiesto súčasných 3,3 milióna eur má mať zdravotná poisťovňa základné imanie 16,6 milióna eur. „Súčasná výška je nepostačujúca vzhľadom na objem finančných prostriedkov, s ktorými zdravotné poisťovne hospodária. Spravujú verejné zdroje zdravotného poistenia vo veľkom rozsahu, pričom použitie týchto prostriedkov je zákonom viazané predovšetkým na úhradu zdravotnej starostlivosti,“ zdôvodnil svoj návrh Raši.

Zvyšovanie základného imania sa tak dotkne súkromnej Union zdravotnej poisťovne, keďže v súčasnosti ho má na úrovni 3,5 milióna eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má základné imanie vo výške 161 miliónov eur a súkromná Dôvera 33,6 milióna eur.

Zdravotná poisťovňa bude tiež musieť mať za klientov minimálne 300.000 poistencov. Dôvodom má byť zabezpečenie stability systému verejného zdravotného poistenia a efektívneho fungovania zdravotnej poisťovne. Napríklad Union zdravotná poisťovňa, ktorá je najmenšia na trhu, má v súčasnosti vyše 450.000 poistencov.

Šéfa Health Policy Institute (HPI) Tomáša Szalaya tento návrh prekvapil, podľa jeho slov mu k nemu chýba legenda a spoločenská objednávka. Poukázal na to, že sa ním zvyšuje bariéra pre prípadných záujemcov o vstup na slovenský trh zdravotného poistenia. Tí tak budú potrebovať nielen viac peňazí na základné imanie, ale aj prípadnú kampaň, aby dosiahli potrebný počet poistencov.

Na slovenskom trhu v súčasnosti pôsobia tri zdravotné poisťovne. Súdy však už niekoľko rokov rozhodujú aj o žalobe spoločnosti Flow, ktorej Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neudelil povolenie pre zdravotnú poisťovňu Vivia. Spor sa dostal až na Najvyšší súd (NS) SR, ktorý vlani zrušil rozhodnutie bratislavského Krajského súdu. Ten žalobu pôvodne zamietol, NS SR mu však vec vrátil.

ml