Bratislava 21. decembra 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš,Branislav Račko,Martin Baumann)

Schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti, uviedol ako dôvod prezident Andrej Kiska

Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu, ktorou sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Antiteroristický balík vrátil do parlamentu s odôvodnením, že schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom, ktorí sa budú protiteroristickými opatreniami opätovne zaoberať dnes popoludní, prezident navrhol ponechať v zákone iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy Slovenskej republiky.

Prezident v odôvodnení odmietnutia právnej normy, prijatej na pôde NR SR 9. decembra uviedol, že zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. „Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné,“ uviedol Kiska.

Prezident legislatívnej úprave takisto vyčíta, že novela narušuje rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca. „Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje,“ zdôraznil Kiska. V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu. Kiska zdôraznil, že zmenám takýchto zákonov musí predchádzať dôkladná diskusia odbornej verejnosti. „Súčasťou takejto dôkladnej odbornej diskusie musí byť aj analýza využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností, ktoré bezpečnostné zložky štátu majú nielen v súvislosti s možnými hrozbami terorizmu, ale aj iných hrozieb súvisiacich napríklad s podnecovaním rasovej či náboženskej neznášanlivosti,“ dodal.

Na základe prijatých legislatívnych úprav, ktoré 9. decembra 2015 schválili 78 hlasmi poslanci NR SR, sa v Trestnom zákone sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.

V Trestnom poriadku sa zaviedla tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.

Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka.
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.

Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom.

SaS: Oceňujeme veto prezidenta, odmietol predvolebný marketing

Prezident SR Andrej Kiska svojím rozhodnutím vrátiť do NR SR tzv. antiteroristický balík dal jasne najavo, že sa odmieta podieľať na predvolebnom marketingu strany Smer-SD. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý ocenil veto hlavy štátu. Parlament sa balíkom zákonov bude opätovne zaoberať dnes.

„Nie je to antiteroristický balík, je to legislatíva, ktorá napomôže vzniku a posilneniu policajného štátu a k možnej represii občanov SR. Nie sú to zákony chrániace občanov pred hrozbami terorizmu,“ povedal exminister obrany.

Galko je presvedčený, že SR žiadnu novú antiteroristickú legislatívu nepotrebuje. „Máme veľmi dobré zákony, len ich treba správne používať a dodržiavať. Slovensku nehrozia žiadne útoky. Riziko je minimálne rovnako ako v minulosti, o čom hovoril niekoľkokrát aj premiér Robert Fico (Smer-SD),“ tvrdí opozičný poslanec.

SaS prekáža, že balík zákonov prináša posilnenie represívnych zložiek bez náležitej kontroly. „Prezident Kiska dal poslancom Smeru-SD možnosť zvrátiť svoje rozhodnutie. Oni nemajú žiadne morálne právo prijímať dva mesiace pred voľbami v skrátenom legislatívnom konaní zákony napomáhajúce posilňovaniu policajného štátu,“ myslí si.

Galko nesúhlasí ani s vládou avizovaným zvýšením počtu policajtov a vojakov za viac ako 100 miliónov eur. „Nie je na to žiaden dôvod. Policajtov máme mimoriadne veľa. Ak po marcových voľbách bude SaS súčasťou reformnej vlády, rozhodnutie o zvyšovaní počtu policajtov prehodnotíme a investujeme peniaze do niečoho prospešnejšieho,“ dodal.

Premiér Fico už avizoval, že poslanci Smeru-SD na dnešnej schôdzi parlamentu veto prezidenta prelomia. „Nerozumiem rozhodnutiu prezidenta vrátiť protiteroristický balíček naspäť do parlamentu. Opäť bude musieť parlament rozhodovať a je zlé, že nejakí ľudskoprávni svätuškári, ktorí ani netušia, čo to je pragmatická reálna politika, určujú tempo legislatívneho procesu na Slovensku,“ reagoval Fico.

KDH opäť nepodporí protiteroristické opatrenia, považuje ich za marketing

Kresťanskí demokrati v parlamente opäť nepodporia novelu Trestného zákona, ktorá prináša protiteroristické opatrenia. Prezident SR Andrej Kiska ju snemovni vrátil, poslanci budú o nej rozhodovať dnes.

Právna norma okrem iného posilňuje právomoci polície, prokuratúry, súdu aj tajných služieb v boji proti terorizmu. Opozícia vrátane KDH vidí v zmenách priestor na zneužitie moci.

„KDH naďalej vníma kriticky tzv. antiteroristický balík zákonov predložený vládou Roberta Fica (Smer-SD). Dávajú nové možnosti zneužívania, pretože na jednej strane dávajú nové právomoci bezpečnostným orgánom štátu, na druhej strane neposilňujú ich nezávislú kontrolu,“ vysvetlilo svoj odmietavý postoj KDH.

Zmeny zároveň považuje za marketingové predvolebné opatrenia. „Považujeme tento balík za falošnú hru s ľuďmi. Ide o populistické návrhy, ktoré sa dajú zneužiť na neodôvodnený a neprimeraný zásah do slobôd občanov a do súkromia ľudí na Slovensku,“ vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ.

V novelách zákonov kritizuje KDH vzatie do väzby bez udania dôvodu, jej samotné predĺženie alebo osobné prehliadky ľudí, ich majetku, automobilov, záznamov z kamier, častejšie odpočúvania a iné. Za nebezpečné Figeľ považuje aj to, že samotné návrhy sa protiteroristickými len nazývajú, ale eventuálny terorizmus neriešia.

„Ak existuje na Slovensku hrozba pripravených a nebezpečných teroristov, tak bola importovaná samotnou vládou Roberta Fica, keď umiestnila na Slovensku bývalých väzňov z americkej základne Guantánamo,“ zdôraznil Figeľ.

Šéf KDH zároveň spochybňuje tvrdenie Smeru-SD, že vládna strana chráni Slovensko. „Smer nielenže Slovensko nechráni, ale nevie to dostatočne garantovať ani v prípade silovými zložkami ochraňovaných najvyšších predstaviteľov štátu,“ uviedol Figeľ v súvislosti s nedávnym vykradnutím bytu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Smer-SD).