Prezident Kiska: K utečencom treba byť ľudský a pohostinný

Hamburg/Bratislava 4. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Je potrebné pomáhať ľuďom, ktorých postihli menej šťastné životné okolnosti, a to platí aj pri súčasnej imigračnej kríze

Uviedol to slovenský prezident Andrej Kiska v rozhovore pre online vydanie nemeckého magazínu Der Spiegel. Magazín predstavil Kisku so svojimi postojmi ako “outsidera” vo východnej Európe, keďže pri imigračnej kríze už viac ráz vyzval na solidaritu. Aj v rozhovore, ktorý vyšiel v Spiegel Online v sobotu, Kiska volal po solidarite, ľudskosti a pohostinnosti voči utečencom. Zdôraznil, že pre ľudí utekajúcich do Európy ide o otázku života a smrti.

“Pre nás na Slovensku je však otázka postoja k utečencom zápasom o naše srdcia a duše. Ide o to, v akej spoločnosti chceme žiť a čo sme ochotní pre to urobiť,” povedal Kiska.

Spiegel pripomína, že väčšina európskych krajín by najradšej prijala čo najmenej imigrantov, pričom výroky slovenského premiéra Roberta Fica označil redaktor za často “nepriateľské voči cudzincom”. Na otázku, či Kiska považoval svojimi verejnými vyjadreniami za dôležité ukázať, že existujú aj iné hlasy, odpovedal slovenský prezident kladne.

“Chcel som pripomenúť, že zatvárať dvere nie je jediná a určite nie tá najlepšia voľba. Všetko sa tým iba zhorší. Tou druhou možnosťou je byť otvorenejší,” vyhlásil.

Podľa svojich slov rešpektuje, že o kvótach má na Slovensku právo rozhodovať parlament a vláda, a nie prezident. “No podľa mňa je neudržateľné, že nedokážeme porozumieť výzve našich partnerov na väčšiu solidaritu v celej Európskej únii,” uviedol Kiska.

Redaktor magazínu pripomenul Kiskovi, že pri svojom nástupe do funkcie vlani prisľúbil brať vážne starosti občanov. No svojím postojom k imigračnej otázke ide proti názoru väčšiny Slovákov. Na otázku, či sa nebojí straty popularity, Kiska odpovedal, že “popularita má skutočne zmysel iba vtedy, keď je človek pripravený robiť to, čo je správne”.

Spiegel tvrdí, že Kiska bol tiež “emigrantom – keď v roku 1990 odišiel na rok a pol za zárobkom do USA”. Na to slovenská hlava štátu odpovedá, že táto “výrazná skúsenosť” prirodzene prispieva k jeho postojom voči imigrantom.

Na otázku, či nezdieľa názor viacerých európskych politikov, že na imigračnej kríze nesie značný podiel nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá imigrantov do Európy údajne pozvala, Kiska odvetil, že “všetci, čo utekajú pred vojnou a násilím, už dlho vedia, že Európa je miesto, kde môžu nájsť mier a ochranu”.

Kiska v rozhovore ďalej priznal, že nemá v rukáve žiadne zázračné návrhy na riešenie krízy.

“Predovšetkým treba najprv rýchlo vybudovať infraštruktúru, aby utečenci neblúdili po Európe v chlade zimy. Z dlhodobého hľadiska vidím paralely s eurokrízou. Pri nej sa ukázalo, že namiesto rigidných noriem potrebujeme jemnejšie nastavené pravidlá pre disciplínu hospodárenia a tiež mechanizmy pre núdzové situácie. To isté platí aj pre Schengen a Dublin,” dodal Kiska.

80 percent utečencov sú mladí muži bez rodín vo veku okolo 30 rokov. Medzi utečencami je drvivá väčšina migrantov, ktorí neprichádzajú zo Sýrie, alebo iných vojnových zón, ale z Afriky a dokonca Pakistanu a Indie. Odhaduje sa, že až 90 percent migrantov prichádza za lepším životom a sú teda ekonomickí migranti. Niektoré zdroje tvrdia, že prúd utečencov je dobre organizovaný a koordinovaný, pričom hlavný prúd prichádza z Turecka.