Bratislava 5. januára (TASR) – Budúcnosť Slovenska vidí prezident SR Ivan Gašparovič v Európskej únii a v eurozóne, preto oceňuje súčasnú vládu, že sa v tomto smere snaží napĺňať svoje programové vyhlásenie. Zároveň vyzdvihol, že na seba zobrala bremeno zodpovednosti napriek tomu, že si je vedomá možného poklesu preferencií. V oblasti justície dlhodobo navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by pomohli zlepšiť jej fungovanie. Podľa neho by napríklad predsedom Súdnej rady SR nemal byť predseda Najvyššieho súdu SR, ale ani minister spravodlivosti. "Mali by si ho voliť sudcovia zo svojich radov. Musela by sa síce zmeniť ústava, to by ale nebol problém," priblížil v koncoročnom rozhovore pre TASR.

-Slovensko má po prvý raz skúsenosti s jednofarebnou vládou, ako hodnotíte jej pôsobenie?-

Predošlá vláda bola zložená širokospektrálne a hneď po jej vymenovaní sa ozývali názory niektorých politológov aj novinárov, že takáto vláda nemôže dlho vydržať. Bol to, myslím si, reálny pohľad, pretože bol potrebný spoločný konsenzus na riešenie vnútroštátnych problémov, ale najmä otázok týkajúcich sa nášho členstva v Európskej únii a potrebnej solidarity, celkovej európskej politiky, ktorá sa snaží riešiť dopady krízy. Tu vláda zlyhala, zlyhal parlament a prišlo k novým voľbám.

Dnes je situácia iná. Naša predstava budúcnosti je byť v EÚ, zachovať si eurozónu, a na to potrebujeme rozhodnutia, ktoré nie sú vždy populárne. Máme tu vládu, ktorá svoj program postavila na našom členstve v EÚ a tento program sa snaží napĺňať. Je tu vláda, ktorá sa politicky zaraďuje k vládam so sociálnym programom, ale jej rozhodnutia majú spĺňať podmienky stanovené Európskou úniou aj nad ich ľavicové princípy. Som presvedčený o tom, že ak by bola aj v tomto čase taká širokospektrálne politicky zložená vláda, tak by zase prišlo ku konfliktom a niektoré otázky by sa ťažko naplnili.

-Je teda dobré, keď jedna politická strana nemá pri riadení štátu žiadneho koaličného partnera, s ktorým by sa vzájomne kontrolovali?-

Chcem oceniť, že vláda pri tých veľkých možnostiach samorozhodovania zobrala na seba aj veľké bremeno zodpovednosti. A to je to, čo na nej hodnotím veľmi pozitívne. Zároveň sa netají tým, že z pohľadu ďalších volieb jej to môže poškodiť.

-Opozícia jej však vyčíta, že si pri mnohých rozhodnutiach uzurpuje moc a prijíma ich z pozície sily, a nie na základe diskusie.-

Pozrime sa na to z pohľadu zodpovednosti. Ak chce prijať zodpovedné rozhodnutie, ktoré prinesie pozitíva, tak musí vedieť jeho dopady. Vláda si tak zváži, či jej rozhodnutie je v prospech spoločnosti, alebo nie. A tu je apel na spoluprácu. Spolupráca v prospech občana, v prospech štátu by sa nemala ohraničiť predstavou a požiadavkou jedného politického spektra. Čiže ak je rozhodnutie v prospech občanov, kde je nutné, aby ho podporilo aj druhé politické spektrum, to by nemalo váhať. Ak je vláda presvedčená, že robí v prospech občana a jej rozhodnutie je správne a to druhé nie je a nedovolí napĺňať jej predstavu, tak rozhodne podľa seba. To je už tá miera zodpovednosti za dopad. Čaká to však každú vládu.

-Spamätala sa opozícia z pre nich nie práve pozitívneho volebného výsledku a je vyváženým oponentom vládnej strany?-

Mám obavy, že jednotlivé opozičné politické strany sú v štádiu, keď sa hľadajú po neúspešných voľbách. Hľadajú a vyčítajú si chyby, ale neviem, či hľadajú správnu cestu pre prospech štátu, že nepomáhajú súčasnej vláde, ale pravý opak. Skúšajú ju predstaviť ako vládu, ktorá nepracuje pre občana SR, ale pre Európu. Ale ak vláda pracuje pre Európu, tak pracuje aj pre nášho občana, pretože EÚ a eurozóna sú pre Slovensko otázkou dobrého života do budúcnosti.

-Európski lídri schválili v decembri spoločný bankový dohľad, ktorý je prvým krokom k tesnejšej integrácii EÚ. Európska komisia má do konca júna predstaviť ďalšie opatrenia k posilneniu únie. Nevnímate to ako začiatok federalizácie EÚ a postupné odovzdávanie národných právomocí?-

Keď sme chceli vstúpiť do EÚ, tak sme museli veľmi ťažko pracovať a prispôsobiť našu ekonomiku európskym pravidlám. Prispôsobenie sa znamenalo tiež to, že sme v niektorých veciach stratili kompetencie v rámci vnútroštátneho rozhodovania. Ukazuje sa, že Európska únia mala v minulosti jeden veľký problém, a to, že stavala svoje programy na hypotetických podkladoch, ktoré jej dávali jednotlivé krajiny. Čiže na nereálne dobrých ekonomických výsledkoch štátov. Odrazu sa zistilo, že to tak nie je, a aby k tomu nedochádzalo, tak je potrebné ešte viac konsolidovať EÚ pri rozhodovaní. Bude musieť prísť k rekonštrukcii organizácie únie, pokiaľ ide o zodpovednosť v budovaní ekonomicko-hospodárskej pozície, kde treba dodržiavať princípy solidarity, disciplíny a zodpovednosti. Tie musí každý štát napĺňať pri prekonávaní krízy.

-Viete si v budúcnosti predstaviť spoločnú centrálnu vládu bez rozhodovacích právomocí členských štátov?-

Slovensko je zástancom toho, aby členské štáty boli pri všetkých rozhodnutiach, aby za ne nerozhodovali iba silné a veľké krajiny, ktoré nepoznajú špecifiká ostatných. Som presvedčený, že sa ani nedá, aby jednotlivé štáty úplne stratili svoju suverenitu. Bolo by zlé, keby napríklad Brusel prikazoval, ako presne majú rozdeliť svoje národné rozpočty. Každá krajina sama najlepšie vie, kam potrebuje dať určitý kapitál, takže k takému direktívnemu rozhodovaniu zo strany EÚ nemôže prísť. Štáty by na to ani nepristúpili.

-Slovensko má dlhodobé problémy v oblasti justície, ktorá obsadzuje najnižšie priečky dôveryhodnosti občanov. Pred Vianocami ste prijali lídrov Ľudovej platformy, ktorí vás požiadali o rozhovor na túto tému. Predložili ste im opatrenia, ako ju zlepšiť, môžete ich priblížiť?-

Páni predsedovia mi prišli povedať, že je tu ťažká vymožiteľnosť práva, že sú dlhé lehoty súdnych konaní. Bol som prekvapený tým, že si mysleli, že o tom neviem, keď o tom vie na Slovensku každý. Keď som sa ich pýtal na riešenia, tak som ich, bohužiaľ, musel hovoriť ja. Sú to predstavy, o ktorých hovorím roky.

Napríklad čo sa týka Súdnej rady. Od začiatku tvrdím, že jej predsedom by nemal byť predseda Najvyššieho súdu SR, ale ani minister spravodlivosti. Mali by si ho voliť sudcovia zo svojich radov. Musela by sa síce zmeniť ústava, to by ale nebol problém. Dnes sa tiež ukazuje, že by mala byť lepšia kvalita mladých sudcov. Treba jednoznačne apelovať na predsedov jednotlivých súdov, že majú svoje právomoci. Nemôžu síce svojim podriadeným povedať, kedy a ako majú rozhodnúť, ale nie sú tam na to, aby podpisovali, či má sudca v kancelárii dostatok papiera. Sú tam na to, aby kontrolovali, či nie sú lehoty neprimerané dlhé. Veď im musí niečo udrieť do očí, ak sudca v nejakej veci tri roky nerozhodoval. Takže si to žiada inú organizáciu riadenia.

Hovorili sme aj o tom, čo rozdelilo sudcov. Nie je možné, že sme v tom čase prijali rozhodnutie o špeciálnom súde, o ktorom sme všetci vedeli, že je mimo ústavy, pretože ústava taký inštitút nepozná. Tie rozkoly vyvrcholili práve tým, keď sa tento súd vytvoril. Treba si preto sadnúť bez toho, aby sa dohadovalo, či má niekto koaličný alebo opozičný názor, a urobiť v tom poriadok.

-KDH, SDKÚ-DS a predstavitelia Mostu-Híd boli niekoľko rokov pri moci, počas tohto obdobia schválili novely a opatrenia, ktoré mali zlepšiť súdne prostredie. Pozdávali sa vám vtedy rozhodnutia, ktoré urobili?-

Určite, že nie. Spomeniem novelu, ktorou sa znížili počty okresných súdov. Upozorňoval som na to, že potrebujeme viac sudcov, aby sa ukončili roky trvajúce súdne spory. Urobil by som pravý opak, a zavolal tiež sudcov na penzii, ktorí sú ochotní pracovať. Dal by som im všetky staré prípady a mladí sudcovia by robili na nových veciach. Nakoniec sa, vďaka Bohu, okresné súdy vrátili naspäť.

-Nie je problém aj v tom, že sa politici snažia mnohokrát zasahovať do systému súdnictva a práce sudcov?-

Či chceme, alebo nie, politika zasahuje aj do súdov, polície a prokuratúry. Toho sa celkom nezbavíme, ale treba ju čo najviac obmedziť. Často sa čudujeme, že súd niekoho prepustil, alebo že prokurátor zastavil trestné stíhanie. Tu ale nemôže exitovať socialistická súťaž. Tu sa musí rozhodovať v zmysle zákona. Keď sa však policajt bojí, že ak nezačne trestné stíhanie tam, kde to nie je potrebné, tak ho jeho nadriadený potrestá, bude začínať trestné stíhanie vo všetkých veciach. A potom je to na prokurátorovi, aby stíhanie zastavil, ale ak sa aj on bojí, tak to skončí na súde. Súťaživosť v justícii, na prokuratúre, na polícii je nezmysel, treba robiť podľa zákona. Nie je pravdou, že zákony sú zlé a dajú sa vysvetľovať alternatívne. Ak sa niektorý dá vysvetliť alternatívne, tak ho treba upraviť.

-Nemali by sa politici prestať vyjadrovať k niektorým súdnym kauzám a prípadom?-

Je to ťažké zakázať. Tu ale vzniká otázka, či sa k nim vyjadrujú z objektívneho pohľadu alebo z čisto stranícko-politického. A to je potom už zlé.

-Časť problémov týkajúcich sa vymožiteľnosti práva či dlhých súdnych konaní súvisí podľa ministerstva spravodlivosti aj s komplikovanosťou a nejednoznačnosťou Trestného poriadku. Ste za jeho zmenu?-

Nemám absolútne ten pocit. Sú v ňom možno niektoré nuansy, ktoré sa však ani nedajú spomenúť. Trestný poriadok je dobrý tak ako je, len treba v rámci neho rozhodovať.

-Generálna prokuratúra nemá takmer dva roky svojho najvyššieho šéfa, ste spokojný s jej fungovaním?-

Prokuratúra, tak ako každý iný orgán, funguje na základe zákonov, na základe svojho vnútorného poriadku a, samozrejme, v podstatnej miere aj na základe schopností pracovníkov. Námestník, ktorý zo zákona zastupuje generálneho prokurátora, má všetky práva a povinnosti, ako keby bol generálnym prokurátorom. Je to zákonné a legislatívne upravené, námestník môže robiť všetko, čo generálny prokurátor. Takže generálna prokuratúra funguje tak, ako keby mala generálneho prokurátora vymenovaného prezidentom. Myslím si, že doteraz nebol žiadny problém, až na kauzu Glance House. Je to vec, ktorú treba vyriešiť a veľmi rýchlo rozhodnúť.

-Keď je jej fungovanie podľa vás v poriadku, potrebuje potom generálneho prokurátora?-

Je to ústavný činiteľ, ktorý má opodstatnenie v našom systéme.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe videozáznam.

er ed