Prezident Andrej Kiska sa stretol s exilovým vodcom krymských Tatárov Džemilevom, na ktorého je na Kryme vydaný zatykač

Bratislava 23. mája 2017 (HSP/Foto:www.prezident.sk, archív)

Minulý týždeň prezident Andrej Kiska počas prijatia gruzínskeho prezidenta Giorgia Margvelašviliho vyhlásil, že oblasť Južného Osetska je príkladom toho, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje zámery a ohroziť celistvosť inej krajiny. A preto podľa neho treba podporiť členstvo Gruzínska v NATO.

Slovenský prezident však zamlčal fakt, že nezávislosť vyhlásilo samotné Južné Osetsko už v roku 1991, ale Gruzínskom nebola uznaná, pričom vzájomné napätie vyvrcholilo v roku 2008 ozbrojeným konfliktom.

Podobnú protiruskú rétoriku zvolil Andrej Kiska aj počas nedávneho oficiálneho stretnutia s exilovým vodcom krymských Tatárov, poslancom ukrajinského parlamentu a poradcom prezidenta Porošenka Mustafom Džemilevom, známym svojimi nenávistnými protiruskými postojmi, ktoré prezentuje počas svojich návštev po celom svete.

Prezident hovoril o „anexii“ Krymu Ruskou federáciou, pričom je známe, že o znovupripojení pôvodne ruského polostrova, ktorý v roku 1954 daroval sovietsky vodca Nikita Chruščov Ukrajine, rozhodlo 96 percent ľudí v referende, ktorého sa zúčastnilo 80 percent občanov Krymu.

Hlava štátu vyjadrila Džemilevovi plnú podporu v jeho snahách o návrat Krymu do ukrajinských rúk, ktoré spočívajú „v nátlaku občianskej spoločnosti, medzinárodných spoločností a nátlak prostredníctvom ekonomických sankcií“. Kiska označil Džemileva za mierotvorcu a pochválil ho za údajné presadzovanie slobody, demokracie a ochrany základných ľudských práv a slobôd. Zároveň Džemileva ubezpečil, že Slovensko bude naďalej „pilierom podpory“ ekonomických sankcií EÚ proti Ruskej federácii, označiac ich za „pozitívny moment“.

Po stretnutí s prezidentom sa Mustafa Džemilev v Bratislave zúčastnil tlačovej konferencie, ktorú organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Partner for Demokratic Change a Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti. Jeho vystúpenie pred novinármi sa nieslo v ostrom protiruskom duchu. Krymských Tatárov označil za utláčané etnikum a Rusov za agresorov, ktorých obvinil z protimoslimských tendencií, údajne sa prejavujúcich v celej histórii vzájomných vzťahov.

Tendencia zaberať cudzie územia je podľa neho konštantou ruskej povahy. Krymskí Tatári vraj vždy boli proti imperátorským tendenciám Ruska a odjakživa bojovali za slobodu a demokraciu. História však hovorí o niečom inom.

Krymskí Tatári, ktorí polostrov obsadili v 12. storočí, boli výbojný národ, ktorí po boku Turkov ako vazali osmanského sultána často podnikali lúpežné nájazdy na ruské územia, vraždili a vypaľovali ruské mestá vrátane Moskvy. Kruté násilie však prejavovali aj proti iným národom.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy v období 15. až 18. storočia krymskí Tatári odvliekli a predali do otroctva v Osmanskej ríši vyše dva milióny ľudí – Rusov, Bielorusov, Litovčanov, Poliakov, Slovákov i Moravanov. Napríklad v roku 1663 podnikli krymskí Tatári spolu s Turkami vražedný vpád na Moravu. V novodobej histórii, počas fašistickej okupácie v roku 1942 bola z tatárskych dobrovoľníkov zostavená v Simferopole jednotka pod velením SS Einsatzgruppen, ktorá sa podieľala na vraždení krymských židov. Po oslobodení Krymu Červenou armádou Stalin vyhlásil Tatárov za kolaborantov a nechal tatárske obyvateľstvo masovo deportovať do Uzbekistanu, na Sibír a Ural. Ich návrat do vlasti bol sovietskymi úradmi povolený v roku 1988.

Džamilev hovoril o diskriminácii tatárskeho obyvateľstva, hoci jeho tvrdenia už vyvrátili mnohí zahraniční novinári, ktorí sa o opaku presvedčili priamo na Kryme. Spochybnil dokonca aj všeobecne známe a medzinárodne overené výsledky demokratického krymského referenda o znovupripojení k Rusku. Nijaké dôkazy o údajnej manipulácii hlasov však nepredložil.

Takisto tvrdo vystúpil proti snahám niektorých európskych krajín zrušiť sankcie proti Rusku, ktoré poškodzujú aj ich samotné. Vyzval EÚ a NATO, aby proti Rusku naďalej tvrdo postupovali v ekonomickej i vojenskej oblasti. „Je potrebné vyzbrojiť ukrajinskú armádu, aby mohla účinne odraziť ruskú agresiu,“ povedal na spomínanej tlačovke Džemilev, ktorého internetová stránka voltairenet.org označila za agenta CIA.

Hoci sa exilový vodca krymských Tatárov rád označuje za „osobnosť nenásilného odporu“, skutočnosť je iná. V septembri 2015 organizoval blokádu nákladnej dopravy pre dovoz potravín na Krym na všetkých troch hraničných priechodoch s Krymským polostrovom. Džemilev vtedy vyhlásil, že dúfa, že “ekonomická a potravinová blokáda donúti krymských Tatárov povstať proti súčasnému režimu na polostrove”.

To však nie je všetko. Džamilev v novembri toho istého roku preukázateľne velil teroristickej akcii “moslimskej brigády pre oslobodenie Krymu” v Chersonskej oblasti, kde jej príslušníci niekoľkými výbuchmi vyhodili do povetria štyri stĺpy vysokého napätia, v dôsledku čoho sa celý Krymský polostrov ocitol bez dodávok elektrickej energie.

Je pritom pozoruhodné, že vedenie komunity Tatárov na Kryme spomenutú blokádu aj teroristickú akciu verejne odsúdilo, lebo podľa nich diskreditujú celý krymsko-tatársky národ. V Rusku je proti Mustafovi Džemilevovi vedené trestné konanie a na Kryme je na jeho osobu za organizovanie teroristickej akcie vydaný zatykač.