Skončilo sa tak pojednávanie v občiansko-právnom spore dvoch občianskych združení zastrešujúcich činnosť členov rusínskej národnosti o ich legitímnosť. Voči tomuto rozhodnutie je možné sa odvolať, no podľa právneho zástupcu žalobcov Petra Világiho sa týmto rozhodnutím začína aj bitka o Ruský dom na Hlavnej ulici v Prešove, ktorý bol prevedený z majetku občianskeho združenia Ruský klub 1923 na nadáciu.
„Tento prevod budeme musieť napadnúť samostatnou žalobou na súde, ale na to, aby som mohol podať túto žalobu, potreboval som mať skončené toto konanie, kde preukazujem, že členské schôdze nie sú platné, teda nebolo možné ani previesť majetok Ruského domu. Teraz nás čaká ďalšie konanie o určenie vlastníctva k danej budove,“ uviedol Világi.
Podľa druhej strany, na čele ktorej je Štefan Sekerák, je dnešné rozhodnutie súdu justičný omyl a treba ho napraviť. Tento výrok súdu Sekerák síce očakával, no aj tak sa plánuje odvolať. Tvrdí, že spor vyvolali nečlenovia Ruského klubu. Ide podľa neho o to, že člen Ruského klubu z neho odišiel a založil si združenie s rovnakým názvom a adresou. To, že žalobcovia v druhom a treťom rade nie sú členovia združenia, sa snažil preukázať aj na dnešnom pojednávaní. Sudca dal však za pravdu druhej strane.
V podstate ide o to, upozornil Világi, že šiesti ľudia rozhodovali o Ruskom klube 1923 aj napriek tomu, že viac ako 30 ľudí s ich konaním nesúhlasilo. Ruský klub vznikol v roku 1923 a vďaka zbierkam, na ktoré prispeli hlavne Rusíni žijúci v zahraničí, sa mu podarilo získať v roku 1925 nehnuteľnosť v centre Prešova – Ruský dom.
Spor vznikol medzi členmi Ruského klubu 1923 pred takmer desiatimi rokmi. Združenie sa rozdelilo a jedna zo skupín vytvorila nadáciu, na ktorú previedla aj nehnuteľnosť na Hlavnej ulici v Prešove. Členovia druhej skupiny okolo Gabriela Beskyda však zákonnosť tohto procesu spochybnili a obrátili sa na súd.
mž



















