Alternatívny diskutér Klus

Martin Klus sa prvýkrát dostal do parlamentu v roku 2016 na kandidátke strany Sloboda a solidarita. Spoluprácu so stranou SaS ohlásil už dva roky pred tým. Pôsobobil v nej ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku. Klus bol častým hosťom v rôznych alternatívnych médiách ako Slobodný vysielač a v tom čase, posielal aj články na zverejnenie aj Hlavným správam, na ktoré dnes útočí.

Martin Klus sa napríklad v roku 2017 objavil v relácii “V prvej línii” na Slobodnom vysielači, kde si s moderátorom Borisom Korónim dokonca tykal. Okrem iného sa Klus venoval islamu a terorizmu:

“Máme tu určitú formu globalizácie a tak ako má množstvo pozitív, tak má aj množstvo negatív. Jedným z tých negatív je to, že niektoré náboženstvá, alebo kultúry sú menej priaznivé ku kultúrnej globalizácii a odmietajú to aj takým zvláštnym spôsobom ako je práve terorizmus… Prevažná časť teroristických útokov sa zaštíťuje islamom.”

Klus bol aj proti príchodu migrantov: “Ak si nekontroluje krajina, alebo spoločenstvo krajín svoje vlastné hranice, tak sa nemôže čudovať, že je tu aj nejaké bezpečnostné riziko. Willkomenskultur bola z našej strany jasne odsúdená.”

Pochválil aj maďarského premiéra Viktora Orbána sa výstavbu plota proti migrantom: “To, že sa niektoré vlády ako napríklad maďarská, k tomuto problému postavili výstavbou plotov sa ukázalo ako najefektívnejšie riešenie.”

Martinovi Klusovi teda nerobilo problém ako opozičnému politikovi navštevovať alternatívne médiá, keď sa potreboval zviditeľniť. Dnes je však situácia celkom iná.

Prezliekol kabát

Po tom ako sa jeho strana SaS dostala do vlády sa Klus stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí a hneď začal “hon na konšpirátorov.”

Štátny tajomník ministerstva zahraničia Martin Klus napríklad vyhlásil, že na boj proti „konšpirátorom“ chce povolať aj adminov z liberálno-extrémistickej stránky Zomri, ktorá vo svojich memečkách často dehumanizuje oponentov.

Proti konšpirátorom chce bojovať aj spoločne s inými krajinami: “Potrebu zintenzívnenia spoločných aktivít vidím aj v oblasti boja proti dezinformáciám a hybridným hrozbám. Je to pre nás dôležitá téma a slovenskí experti, vrátane predstaviteľov rezortu diplomacie, majú záujem o širšiu spoluprácu s britskými odborníkmi,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ Klus. Informovala agentúra TASR.

Do boja najnovšie povoláva sociálne siete. V rámci videokonferencie štátnych tajomníkov a generálnych tajomníkov rezortov diplomacie členských krajín EÚ Klus pripomenul, že pandémiu ochorenia COVID-19 od samého začiatku sprevádza aj bezprecedentná „infodémia“, teda rozmach falošných správ, poloprávd či klamstiev, a to najmä na sociálnych sieťach. V tejto súvislosti preto ocenil prebiehajúce práce Európskej komisie na príprave balíka zákonov o digitálnych službách, ako aj akčného plánu európskej demokracie (EDAP).

„Dúfam, že aj nové dokumenty posilnia našu odolnosť a schopnosť reagovať na nebezpečné javy na internete. Musíme začať tvrdšie bojovať proti dezinformáciám. A nielen my, svoj diel zodpovednosť by mali prijať aj sociálne médiá. V opačnom prípade sa občania budú čoraz viac vzďaľovať od hodnôt a zmyslu EÚ,“ uviedol štátny tajomník Martin Klus.

Dnes sa stalo módou všetko s čím liberáli nesúhlasia označovať za konšpirácie, hoaxy a dezinformácie. Za dezinformáciu liberáli označujú dokonca aj kritický názor na migrantov, napríklad, že migranti predstavujú hrozbu pre Európu, či názor, že islam nie je v súlade s európskymi hodnotami.

Problém týchto snáh, ktorých najväčším zastáncom je na Slovenku práve Martin Klus, jeho rezortný šéf Korčok a ministerka spravodlivosti Kolíková je v tom, že pod ľúbivými slovami a heslami boja proti dezinformáciám a hoaxom sa ich nositelia snažia o potlačenie a cenzúru všetkých pre nich nepohodlných názorov, ktoré dnes už prezentujú v podstate iba alternatívne médiá.

Ľudia ako Klus, ktorí odmietajú názorovú pluralitu, lebo v nej argumentačne prehrávajú, sa následne snažia o elimináciu týchto názorov z verejného priestoru. Tieto prúdy sú aktívne po celej Európe a stále silnejú. Obavy o slobodu slova sú preto v dnešných časoch viac ako namieste. Od pádu komunizmu vo východnom bloku neboli snahu o potlačenie slobody slova tak silné ako sú dnes.

Ak by sme šli podľa kritérii, ktoré dnes presadzuje Martin Klus, s určitosťou by sme mohli označiť aj slová tohto opozičného politika v Slobodnom vysielači v roku 2017, za dezinformácie, či hoaxy. Bude žiadať Klus aj cenzúru voči sebe samému? Alebo by mu pomohlo, keby mu jeho príbuzní tajne odlajkli korporátne dezinformačné média ako to radí svojim čitateľom Denník N? (Viac o tom tu)

Samuel Gdovin