Ako je to u Igora Matoviča pravidlom, táto výzva bola s najväčšou pravdepodobnosťou spontánna, bez domýšľania konečných politických dôsledkov, viac-menej ako emocionálna reakcia na otázku moderátora Rádia Expres Braňa Závodského, či nie je správanie sa Richarda Sulíka zrelé na výzvu na jeho demisiu. Reakcia premiéra bola krajne emocionálna – avšak nateraz bez reálnych politických konzekvencií.

Každopádne po tom, čo bola táto výzva verejne vyslovená, je absolútne jasné, že interpersonálne vzťahy v koalícii sú dlhodobo neúnosné. Následne na podnet predsedníčky strany ZA ĽUDÍ Veroniky Remišovej bola zvolaná mimoriadna koaličná rada, na ktorú dostal od nej pozvanie cez aplikáciu WhatsApp, ktoré prehliadol, nedostal však ani SMS, a tak sa o koaličnej rade ani nedozvedel.

Podľa neoficiálnych zdrojov bola koaličná rada búrlivá. Premiér Igor Matovič sa na nej údajne vyjadril zmysle, že s Richardom Sulíkom si už nedokáže predstaviť ďalšiu spoluprácu. Samozrejme, treba si uvedomiť, že odchod Richarda Sulíka z vlády nie je taký jednoduchý. Okrem toho, že je ministrom hospodárstva, je aj predsedom koaličnej strany, teda jeho odchod by prakticky, respektíve s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou znamenal odchod celej SaS z koalície.

Zdalo by sa, že odchod SaS z koalície je už len otázkou času, čomu by nasvedčovalo aj delenie koristi po SaS. Na druhej strane, také jednoduché to nebude. Ak opomenieme skutočnosť, že koalícia by odchodom SaS stratila ústavnú väčšinu, čo je síce nemilé, ale dá sa s tým žiť, jej stabilita by bez SaS prudko klesla. Nominálne by aj po odchode SaS mala koalícia pohodlných osemdesiatdva hlasov, reálne by ich však mohlo byť oveľa menej. Po prípadnom odchode SaS má dnes, necelý rok po voľbách, koalícia údajne istých len sedemdesiatosem hlasov. Na prudký rozpor medzi deklarovanou silou koalície čítajúcu deväťdesiatpäť poslancov a tristnou parlamentnou realitou poukázala neschopnosť prijať ústavný zákon, ktorý by predlžil núdzový stav. No a aj letmý pohľad na kvórum, ktoré prijalo ústavné zákony z dielne Márie Kolíkovej sotva deväťdesiatjeden hlasmi, dáva jasne tušiť zásadný rozpor medzi reálnou a deklarovanou silou koalície.

Vráťme sa však k potencionálnej vládnej kríze. Na veľmi emotívne a veľmi denunciačné slová Igora Matoviča voči Richardovi Sulíkovi (viackrát ho nazval idiotom), reagoval Sulík prvým facebookovým statusom, že SaS prišla do vlády pracovať a napĺňať svoj program, a nie venovať sa emocionálnym výlevom premiéra. Po čase tento status zmazal a reagoval zmierlivo v tom zmysle, že pozícia premiéra je extrémne náročná a vytvára na jeho osobu extrémny tlak, takže jeho hanlivé výroky na svoju osobu neberie osobne.

Každopádne, džin bol už vypustený z fľaše a v týchto dňoch vznikajú špekulácie o ďalšom riešení krízy. Jedným z riešení je aj výmena na poste premiéra. Igora Matoviča by údajne mal vystriedať súčasný minister obrany Jaroslav Naď. S odvolaním sa na dobre informované zdroje to uviedli ako šéf agentúry Polis Ján Baránek, tak aj bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorý sa ako verejný intelektuál často vyjadruje k aktuálnym politickým udalostiam.

Toľko k špekuláciám a teraz si poďme zosumarizovať možné riešenia najnovšej politickej krízy. Je vysoko pravdepodobné, že radikálne či rýchle riešenie tejto krízy bude prirodzene vis maior odložené pre masívnu nákazu členov vlády na covid-19. Infikovaný je nielen premiér Igor Matovič, ale aj minister obrany Jaroslav Naď, minister financií Eduard Heger, minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý bol dokonca hospitalizovaný, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová a nakoniec aj podpredseda vlády Štefan Holý. Infikované sú aj ďalšie koaličné špičky, konkrétne aj podpredseda SME RODINA Peter Pčolinský, je teda vysoko pravdepodobné, že riešenie krízy sa odloží až na dobu po Novom roku.

Ako už bolo spomínané, ak predsa len ostane premiérom Igor Matovič, je veľmi pravdepodobné, že SaS sa odporúča z vlády. Tým sa však vážne stenčí vládna väčšina, čo pre perspektívu vlády v dlhodobom horizonte neveští nič dobré. Je totiž čoraz viditeľnejšie, že viacero koaličných poslancov je už takpovediac na odchode. Najviditeľnejším z nich je poslanec OĽANO Martin Čepček, ktorý viackrát v zásadných veciach hlasoval proti koalícii a ostentatívne nehlasoval za ústavné zákony z dielne ministerky Márie Kolíkovej.

Nejednotnosť poslaneckého klubu ZA ĽUDÍ už ani nie je tajomstvom. Navyše, preferencie strany, ktoré sa trvalo držia pod piatimi percentami (od volieb ani v jednom prieskume neprekročili päťpercentnú hranicu), priam zvádzajú poslancov, ktorí chcú v politike pokračovať, aby sa včas presunuli do perspektívnejšej strany.

Veľmi podobne sú na tom poslanci z hnutia OĽANO. Bizarný zvyk dávať aktívnych poslancov na koniec kandidátky len nepatrnému zlomku z nich dáva perspektívu ďalej pokračovať v politike.

No a paradoxne je dnes podľa posledných prieskumov SaS s vyše šestnástimi percentami najperspektívnejšou koaličnou stranou. Je preto možné, že ak by SaS opustila koalíciu, výrazne by sa posilnila minimálne na úkor poslaneckých klubov ZA ĽUDÍ a OĽANO a vo veľmi krátkom čase by vďaka masívnej erózií ďalších poslaneckých klubov koalícia stratila nielen ústavnú, ale aj prostú väčšinu.

Všetky tieto okolnosti si lídri koalície uvedomujú, a preto sa modelujú viaceré scenáre. Igor Matovič v silnom emocionálnom rozrušení rozpútal búrku, s ktorou si nateraz koalícia nevie celkom poradiť. Mnohopočetná nákaza členov vlády a vianočné a novoročné sviatky zase dali koalícii vytúžený time out.

Je veľmi pravdepodobné, že do konca roka sa táto skôr personálna ako programová kríza nevyrieši. Je jasné, že obe strany sporu pracujú so svojimi scenármi. Potvrdil to aj predseda SaS Richard Sulík v rozhovore pre REFRESHER. Na rozuzlenie tohto koaličného rébusu si podľa všetkého budeme musieť počkať až na začiatok budúceho roka.