Predstavenie módnej kolekcie značky SaS. Vraj „Návod na lepšie Slovensko 1144“. V skutočnosti antropologická revolúcia

Bratislava 12. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Na tlačovej konferencii predstavila strana Sloboda a solidarita svoj volebný program po programovej konferencii. Samozrejme aj SaS sa pridala k stranám, ktoré chcú lepšie Slovensko, čo vôbec v dnešnej dobe neprekvapuje, keďže pred voľbami chce každý politický subjekt, aby bolo lepšie. Richard Sulík uviedol tlačovku slovami  „Strana SaS dnes predstavila volebný program, je to skôr návod na to, ako konať, ako zlepšiť život v našej krajine, je to návod na lepšie Slovensko, veľmi konkrétny a veľmi reálny a preto sme program aj takto nazvali“

Bude iste zaujímavé sledovať saskárske konkrétnosti po voľbách, ako aj to, aká bude tá realita po voľbách. Takže ďalší opozičný subjekt, v ktorom vedia ako zlepšiť život, len nevedno komu ho chcú zlepšiť. Ukázalo sa, že aj SsS sa zapojila do predvolebných pretekov predstavenia programu v štýle, čím obsiahlejší, tým lepší. Isteže na niektorých voličov môže zapôsobiť obsiahla kniha s príťažlivou grafikou a na drahom papieri odradzujúco. Sulík konštatoval, že si je veľmi dobre vedomý, že ľudia programy nečítajú, napriek tomu je potrebné a nevyhnutné mať kvalitný program, aby vraj vedeli, čo budú po 29. 2. robiť. Pre Sulíka je dôležité, že programy čítajú tí, ktorí ich vyhodnocujú, a že „nemusí každý volič vedieť, čo sa v programe nachádza“.

Paradox hneď na začiatku Sulíkovho prezentačného monológu, ktorý poukazuje na schizofréniu.  Najprv tvrdí, že ľudia programy nečítajú, a potom, že je dobre, aby voliči vedeli. Nuž odkiaľ sa voliči dozvedia ak nie z programu? Z toho, čo im nejaký politik povie v médiách?  Sulík síce nevysvetlil, či myslel všetkých voličov (že nečítajú) alebo len voličov strany SAS. No ak ide o voličov SsS je pravdepodobné, že nevedia,  čo sa v programe nachádza. Je celkom možné, že ak by to vedeli, tak by možno  volili nejakú inú stranu.

V skutočnosti platí pravý opak: volič by mal vedieť,  čo obsahuje program strany, za ktorú hlasuje, a ktorej zveruje správu štátu. Inak je volebný úkon voliča ničím iným ako ruskou ruletou  alebo v tom lepšom prípade, stávkou v kasíne. V skutočnosti je to nezodpovednosť, keď volič nevie a hlasuje, ale podľa Sulíka je to inak. A možno práve preto, že volič SAS nevie,  je SAS stále v parlamente.

Predseda Sulík, s podivne lesknúcimi sa očami, sebavedomo vyhlásil: „ dôležité je, aby ľudia vedeli, že SAS tak ako doteraz,  má najlepší program“. Ako k takému nekritickému záveru Sulík prišiel nie je známe.  Sulík s veľkou dávkou sebadôvery SAS najlepšie vie, čo našej krajine pomôže, SaS najlepšie vie ako zlepšíme život na Slovensku, je to tu spísané, s týmto sme si dali námahy, všetci ľudia, ktorých tu vidíte sú spolutvorcovia, má to 7 kapitol“.  Ako to korešponduje z viacročnou činnosťou poslancov SAS v parlamente sa však Sulíka nikto nespýtal.

Metodologické rozčlenenie jednotlivých meritórnych oblastí a vzájomné ich vzájomné poprepájanie do nelogických menších celkov poukazuje minimálne na nesústredenú a nechápavú myseľ tvorcov. Isteže, nie je to vedecká a odborná práca. Ale vyhlásiť o tomto ideologickom mixe protikladných ideí, ktoré spôsobia katastrofu tam, kde ešte nestihla nastať,  že je to najlepší program, tak to je možné jedine pod vplyvom istých (návykových) látok zatemňujúcich zdravý rozum.

Riešenia SaS v jej programe, tak vyznievajú veľmi nedôveryhodne, najmä ak si voliči spomenú okrem iného na Sulíkove excesy s Kočnerom alebo infantilné balónikové epizódy či jeho tričkové vulgárne posolstvá namierené k rodine a k aktivitám občanov, ktorých cieľom bolo chrániť rodinu v medziach ľudskej prirodzenosti… atď. A zrazu chcú ponúkať riešenia pre rodiny, zabalené do celej plejády odborne a kompetentne tváriacich sa fráz. V programe prejavujú záujem o telesne postihnutých, dôchodcov a problémy spojené so systémom starostlivosti o týchto ľudí. Ale ponúkané riešenia demografickej krízy, síce vznešené pomenované, neriešia podstatu problémov len vytvárajú ilúzie inštitucionálnych a systémových riešení. Program SAS sa vôbec nezaoberá príčinami tohto stavu ale vytvára, podobne ako mnoho ďalších strán, ilúzie o odbornom riešení. V podstate ponúkajú predĺženie agónie celého sociálneho a dôchodkového systému.

Nekompetentnosť strany SaS sa prejavuje i v „riešeniach“ problematiky rómskych osád a tzv. sociálne vylúčených spoločenstiev (SVS). To si zaslúži citovanie z programu, kde konštatujú, že „Kvôli nečinnosti a prázdnym sľubom politikov vyrastá v SVS x-tá generácia analfabetov, nevzdelaných, nekvalifikovaných ľudí závislých od štátu. To, čo sa z ľudí v SVS stalo, to, ako dokážu zneužívať systém, predovšetkým sociálny systém, za to všetko nesie zodpovednosť štát. Nastavil nesprávne motivátory. Ľudia zo SVS si brali len to, čo im štát dával“ (s. 315).  Čiže v podstate zopakovali to isté, len inými slovnými formuláciami, čo exposlanec ĽSNS Mazurek, čo evokuje otázky typu: Čo urobí NAKA? Čo urobí snaživý ideologický prokurátor? Alebo mimovládkový aktivista? Kto podá trestné oznámenie? Predsa takto sa vyjadriť v oficiálnom dokumente politickej strany o určitých občanoch štátu, ktorí žijú z daní občanov (rôzne sociálne dávky), nie politicky dovolené a jedná sa o ideozločin extrémizmu, hanobenia či podnecovania… poprípade o smerovanie k niečomu… atď.

Podľa určitých politických rozsudkov, ktoré stanovili hranice toho čo občan SR môže a nesmie povedať o takomto správaní niektorých občanov v SR. Teda položím zásadnú otázku: Bude „expertka“  Lucia Ďuriš Nicholsonová, ako autorka tejto časti programu (aspoň tak je to uvedené, myslieť si môže každý čo chce) vyšetrovaná, súdená a odsúdená, tak ako Mazurek? Niet sa však čoho báť, lebo existuje spravodlivosť a „spravodlivosť“. Dvojitý štandard. Ak dvaja povedia to isté nie je to to isté. To vieme. Už dávno.

To, čo v SaS prekladajú ako riešenie, nemá nič spoločné s nastolením spravodlivosti, ani s riešením. Navrhujú totiž vytvorenie ministerstva pre sociálne vylúčené spoločenstvá, čo už nevyznieva ako vtip ale predposledné dejstvo tragédie.  Totiž budúce „Ministerstvo pre sociálne vylúčené spoločenstvá si ponechá vybudované regionálne štruktúry splnomocnenca vlády – päť regionálnych kancelárií (Košice, Prešov, Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota a Banská Bystrica). Regionálne kancelárie budú koordinovať v jednotlivých regiónoch samosprávy, aktívne spolupracovať so starostami na výstavbe škôlok, komunitných centier, sociálnych podnikoch a pod.“ kde doterajší experti, ktorí roky toto „riešili“ sa budú asi v dojemnej spolupráci podieľať na ďalších systémových „riešeniach“ v štýle „Ravasz“.  Na stranách 315-325 strana SAS a Nicholsonová  neprezentujú nič iné len evidentnú nekompetentnosť, pokračujúcu diskrimináciu pracujúcich občanov, do očí bijúcu neschopnosť a nespravodlivosť v jednom. Ak si potencionálni voliči túto časť programu SAS prečítajú, tak sa aspoň dozvedia, že pekný obal rozsiahleho programu a tzv. riešení, nie je zárukou pochopenia reality, ani skutočných spravodlivých riešení. Použitie sloganu „mačka vo vreci“ je veľmi slabým a veľmi zhovievavým vyjadrením toho, čo vznešene nazvali programom a návodom.

To, čo navrhujú v školstve, okrem niektorých detailov, ako zvýšenie platov a odstránenie konfliktu záujmov ohľadne zriaďovateľov, zníženie počtu VŠ, nie je skoro nič, čo by stálo za zmienku. Čo vzbudzuje obavy sú navrhované obsahové zmeny a ponúkané riešenia, plné fráz, ktoré sa nedajú zrealizovať. Liberálni ideológovia iste dokážu zmeniť obsah vzdelávania tak, že komunisti pred rokom 1989 so svojou marxistickou ideologizáciou, budú popri SASke vyzerať ako amatéri. Volanie po individuálnom prístupe znie síce lákavo, ale pedagogická prax  je realitou, ktorú zrejme nechápu. Pre stredné školstvo neprinášajú nič nové, len oprašujú koncepcie staré x desaťročí pod novou terminológiou.

SaS nesklamala po ideologickej stránke, keďže dlhodobo patrí k antropologickým revolucionárom a popieračom ľudskej prirodzenosti muža a ženy, ako aj vedeckých faktov o tejto otázke. Dôkazom je bod: „Páry rovnakého pohlavia sú v našej spoločnosti realitou a ich spolužitie v inštitucionalizovanom životnom partnerstve je realizáciou ich práva na plnohodnotný život a prvkom slobody jednotlivca, ktorú kontinuálne presadzujeme. Toto opatrenie prinesie zvýšenie kvality každodenného života týchto párov, pretože ním zvýšime mieru ich zodpovednosti a sociálnej stability. Považujeme za správne umožniť registrované partnerstvá aj osobám rozdielneho pohlavia, pre ktoré nie je z rôznych dôvodov manželstvo vyhovujúce.“ (s.211 modul vzdelanú spoločnosť…)  Čo to má spoločné so vzdelaním, kam to zaradili, by mohli vysvetliť.

Výsledky tejto ideologickej koncepcie v právnych systémoch iných krajín, ukazujú kde to skonči. Ale o tom sa taktne v programe mlčí. SaS je známym členom ideologického a antropologického triumvirátu (+PS/Spolu) , ktorý chce prekročiť červenú čiaru ľudskej prirodzenosti a dôstojnosti vzťahov. Slovenské rodiny a deti sa majú na čo tešiť, lebo ideologická indoktrinácia už prebieha, a to, kam pôjdu peniaze daňových poplatníkov na „projekty“ mimovládnych organizácii v desiatkach či stovkách miliónov na šírenie akceptácie a „tolerancie“ voči antropologických zvráteností je dopredu isté. Iste prekonajú stranu Smer SD, ktorá štedro podporovala tieto skupiny. Podobne sa môžu tešiť  kresťania i občania so zdravým rozumom, lebo ideologické prenasledovanie pravdivo mysliacich občanov SR, ktorí odmietajú túto ideológiu (už teraz sa deje  v akademickom svete), bude len otázkou času kedy bude oficiálnou politikou.  Obmedzovanie slobody myslenia a slobody svedomia, či náboženskej slobody zo strany štátu bude logickým dôsledkom. Presne tak ako v niektorých štátoch západnej Európy.

V obsiahlej knihe nazvanej programom, deklarujú, že „Ratifikujeme Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Prijmeme právne úpravy, ktoré umožnia predchádzať diskriminácii pohlaví a domácemu násiliu a poskytnú jeho obetiam potrebnú pomoc.“ (s. 209) Tu si iste porozumejú s ideológmi strán ako PS/Spolu, Za ľudí, Smer SD, niektorých členov SNS, OĽNO…atď. To že chcú obmedziť slobodu svedomia a že „zákonné pravidlá umelého prerušenia tehotenstva ponecháme v aktuálnom stave.“, pričom genocídu slovenského národa rozšíria o nové, doposiaľ nelegálne formy, nikoho neprekvapí: „Podporíme legalizáciu interrupčných tabletiek, ktoré sú bezpečnejšie než chirurgický zákrok a sú povolené vo väčšine Európy.“ O katastrofálnych následkoch na zdravie žien ani slovo, ani zmienka o prípadoch, kedy ženy bojovali o holý život v prípade použitia takýchto tabletiek. A pritom v iných častiach programu blúznia o spravodlivosti a ľudských právach. Ukazuje sa, že selektívne a ideoliogicky chápaných. Ideologicky a opatrne začali i s distanáziou (aj keď tam nie je definovaná, resp. len ideologicky – teda nepresne) ako keby sa toto neuplatňovalo v duchu lege artis – už dlhodobo v slovenskom zdravotníctve.  Skôr týmto skrytým  spôsobom ideologicky vytvárajú pozičné predpolie pre diskusiu o eutanázii.

Dokonca navrhujú „Zrušenie Vatikánskych zmlúv. Strana SaS uznáva význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach týkajúcich sa rôznych verejnoprospešných aktivít. Podľa nášho názoru sú však Vatikánske zmluvy v rozpore s ústavne garantovanou náboženskou neutralitou štátu a znamenajú neprijateľné zasahovanie rímskokatolíckeho učenia a rímsko-katolíckej cirkvi do jeho chodu“ (s. 210).  To je spojené s odlukou cirkví od štátu: „Riešenie otázky odluky cirkví od štátu patrí medzi priority strany Sloboda a Solidarita najmä z pohľadu slobody daňovníkov – aby tí, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú (štatisticky neveriaci tvoria rádovo až 21 % populácie), nemuseli prispievať na jej chod. Rovnako však aj z pohľadu ústavy, ktorá definuje Slovensko ako nábožensky neutrálny štát. Iniciujeme odluku cirkví od štátu. Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov. Ten umožňuje slobodu rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť.“ Nič proti tomu, aby sa cirkvi financovali samé. Bolo by to spravodlivé, avšak spravodlivé je i reštituovanie toho, čo štát ukradol a napáchal v minulosti , plus odškodnenie… atď. Ak by učenie RK cirkvi aspoň v morálnych či sociálnych otázkach reálne zasahovalo do chodu štátu, tak Slovensko by nespravovali takí zločinci ako v posledných 30 rokoch, pričom mnohí sa paradoxne tvárili ako kresťania. Je otázkou, či v SAS budú takí rozhodní ochrancovia slobody daňovníkov ohľadne podpory rodovej ideológie, podpory politických strán zo štátneho rozpočtu, a mnoho iných organizácii LGBTI či Islamskej nadácie, ktoré dostávajú od štátu peniaze..atď. Je zaujímavé, že ich chápanie ideológie liberalizmu už nie je považované za niečo (ideológia),   od  čoho by sa mal štát dištancovať, lebo má byť ideologicky neutrálny. Ach, to čaro nechcenej schizofrénie SAS.  Ak sú v niečom najlepší, tak určite to bude, okrem iného, aj v tejto diagnóze.

René Balák