Moskva 9. novembra 2015 (HSP/Foto: Rossijskaja gazeta)
Predseda ruskej Štátnej dumy a šéf Ruskej historickej spoločnosti Sergej Naryškin v rozhovore pre Rossijskuju gazetu – Ruské noviny porozprával o aktuálnych otázkach vlasteneckej vlny v Rusku a nie celkom preskúmaných epizódach v histórii krajiny
9. mája 2015 milióny Rusov vyšli do ulíc s portrétmi svojich príbuzných – vojakov. Bolo to pre Vás prekvapením? Ako by ste mohli vysvetliť tak bezprecedentné a nenariadené “zhora” vzplanutie duchovnosti? A ako dosiahnuť, aby nadmernou organizáciou nezovšednelo hnutie “Nesmrteľný pluk”?
Máte pravdu – táto akcia nemohla nechať nikoho ľahostajným, a to najmä pri príležitosti výročia Víťazstva. Ale nemyslím si, že jeho rozsah bol prekvapením pre tých, ktorí vedia, čo znamená Veľká vlastenecká vojna pre každého občana Ruska. Spomienku na vojnu a príbuzných – frontových vojakov uchovávame v našich srdciach, úprimne si ctime našich veteránov. V tomto zmysle “Nesmrteľný pluk” bol prejavom celonárodnej jednoty s týmto veľkým hrdinstvom ľudu.
V časoch ZSSR koloval vtip: sme krajina s nepredvídateľnou minulosťou. Aké obdobia ruských dejín, podľa Vášho názoru, nám ponúknu ďalšie nečakané objavy a precitnutia?
Hádam, obdobie Prvej svetovej vojny. Nie je to tak dávno, čo bola považovaná za “zabudnutú” a doteraz je v Rusku nedostatočne preskúmaná. Je pozitívne, že jej storočnica podnietila verejný a profesionálny záujem k tejto epoche. Ruská historická spoločnosť a príslušný národný organizačný výbor ho všestranne podporujú. Čo sa týka štátnych archívov, tak, podľa môjho názoru, by mali byť prístupné pre výskumných pracovníkov a najotvorenejšie. Z tohto dôvodu jedným z prvých projektov Ruskej historickej spoločnosti bol, napríklad, súpis úplnej kartotéky ruských strát v rokoch Prvej svetovej vojny, ktorá bola uložená v špeciálnych archívoch Ťumenskej oblasti.
V rokoch 2009 až 2012 ste stáli na čele Komisie proti pokusom falzifikovania histórie na úkor záujmov Ruska. Aká je v tejto oblasti situácia v súčasnosti?
Môžem uviesť niektoré všeobecné závery, ktoré nám sprostredkovala Komisia. Je to pochopenie významu spoľahlivých informácií o minulosti. Je to realita hrozby invázie do historických materiálov diletantov, ktorí sú náchylní na senzačné odhalenia, zjednodušenia a primitívnu interpretáciu. A konečne, najnebezpečnejšie zo všetkého – sú zdokumentované pokusy o úmyselné prekrútenie histórie v prospech aktuálnych, konjunktúrnych úloh.
Bohužiaľ, tomuto sa nevenujú len „súkromníci”, ale celé pseudovedecké kolektívy a dokonca aj štáty. Všimnite si, ako sa nasadzuje kult Banderu a Šucheviča v dnešnej Ukrajine alebo ako sa velebia zradcovia, ktorí prisluhovali nacistom, v pobaltských štátoch. Človek sa cíti v pomykove, ak si uvedomí, čo tam vtĺkajú do hláv mladej generácie a kam taká “cestička” vedie. Vlastne už priviedla súčasnú Kyjevskú vládu, ktorá bojuje proti vlastnému národu na juhovýchode Ukrajiny.