Môj profil 
Predplatné
Prvý zápas medzi Belgickom a Švajčiarskom, ktorý sa skončil nerozhodne 1:1, sa odohral 8. januára 1925 na Štrbskom plese.
Majstrovstvá Európy v ľadovom, alebo ako sa v tom čase hovorilo v kanadskom hokeji, ktoré po prvýkrát organizoval vtedajší Československy Svaz Hockeyový (ČsZH), sa pôvodne mali odohrať v Prahe na ľadovej ploche klubu SK Slavia Praha. Do hry však vstúpilo počasie. Ešte počas vianočných sviatkov v hlavnom meste Československej republiky (ČSR) mrzlo dostatočne silno, ale hneď po Novom roku nastalo výrazné oteplenie. Ľad na pražskej Slavii sa roztopil a tak sa dejisko ME malo podľa plánu B presunúť na rybník Jordán v Tábore. Tatranské Štrbské Pleso malo byť poslednou možnosťou.
Na rybníku Jordán sa však objavili trhliny a preto minister priemyslu Ladislav Novák na kongrese Ligue Internationale de Hockey sur Glace (LIHG) 6. januára 1925 oznámil, že dejiskom európskeho šampionátu budú Vysoké Tatry a zápasy sa odohrajú na prírodnom ľade Štrbského Plesa.
Do Vysokých Tatier pricestovali okrem československého mužstva, ktoré tvorili iba hokejisti českých klubov (Jan Peka, Jaroslav Stránský, Karel Pešek-Káďa, Karel Koželuh, Josef Šroubek, Josef Maleček, Jaroslav Jirkovský, Otokar Vindyš, Vilém Loos, Jaroslav Hamáček, František Lorenc, Jan Pušbauer) ešte reprezentanti Belgicka, Rakúska a Švajčiarska. Napriek prihláške neprišli hokejisti Anglicka, Švédska a ani obhajcovia titulu z Francúzska.
Počasie komplikovalo organizátorom život aj vo Vysokých Tatrách. Niekoľko hodín pred prvým zápasom zasypala ľad na Štrbskom Plese 30 centimetrová snehová prikrývka. Za pomoci vojakov z popradskej posádky a mnohých dobrovoľníkov sa napokon ľadovú plochu podarilo pripraviť.
Československí reprezentanti odohrali prvý zápas 9. januára proti Rakúsku a po výhre 3:0 si pripísali do tabuľky prvé body. Snehová fujavica však skomplikovala situáciu tretieho hracieho dňa majstrovstiev Európy. Dejisko šampionátu presunuli do Starého Smokovca, kde ľadovú plochu organizátori vytvorili na tenisových kurtoch pred hotelom Grand.
Ďalšie štyri zápasy sa odohrali v jeden deň 11. januára 1925. Ráno o deviatej sa proti sebe postavili Rakúsko a Belgicko. Z víťazstva 2:0 sa tešili hokejisti Rakúska. O 10.30 sa začal druhý duel hokejistov Československa. Tí porazili Švajčiarsko a brankár Peka si opäť udržal čisté konto. Tretí zápas medzi Československom a Belgickom začal hlavný rozhodca o 14.30. Z víťazstva 6:0 a ďalších bodov sa tešil československý tím. Úvodné buly posledného zápasu sa uskutočnilo o 15:30, duel medzi Rakúskom a Švajčiarskom sa skončil nerozhodne 2:2.
Bez inkasovaného gólu zo ziskom plného počtu bodov sa štvrtýkrát európskymi majstrami stali hokejisti Československa. Striebro si vybojovali Rakúšania a bronz si domov odviezli Švajčiari.
Z československého tímu sa vo výbornej forme aj napriek krátkej príprave predviedli brankár Jan Peka a útočník Josef Maleček, ktorý sa stal aj najlepším strelcom turnaja. Medzi opory mužstva patrili tiež Karel Pešek-Káďa, ktorý bol aj futbalovým reprezentantom, tenista Karel Koželuh či ďalší futbalový reprezentant Josef Šroubek.
Po ME, ktoré hostili Vysoké Tatry, sa kanadský hokej výrazne spopularizoval na Slovensku. Dovtedy bol totiž oveľa populárnejší bandy hokej, ktorý sa hrával na ľade, ale s loptičkou.
Uplynuli viac ako tri desaťročia, kým sa Slovensko opäť stalo dejiskom veľkého hokejového turnaja. V roku 1959 bolo Československo organizátorom majstrovstiev sveta. Hlavným centrom svetového šampionátu bola Praha, ale zápasy sa hrali aj v ďalších siedmich mestách a jedným z nich bola tiež Bratislava.
.JPG)
