Prečo sa Ukrajinci so svojimi nádejami znovu ocitli pred rozbitým korytom

Kyjev 21. augusta (HSP/KP/Foto:TASR)

Posledné správy z Kyjeva dosvedčujú, že v mocenských štruktúrach, medzi tými, čo si hovoria nová ukrajinská vláda, došlo ku definitívnemu rozkolu, ktorý spôsobil konflikt záujmov klanov miestnych oligarchov. Aké prekvapujúce – smerovali k transparentnosti, k demokracii, deklarovali “odstránenie mafiánov a oligarchov z vlády!” a všetko aj tak znovu dospelo k tomu, že jedni miliardári vyciciavajú krajinu a peniaze druhých a na nižších úrovniach svoje vojny vedú multimiliardári s obyčajnými milionármi. Všetko pod peknými heslami o demokracii, európskom členstve atď….

Masky sú nové, ale tváre staré

Dnes je medzi obyčajnými Ukrajincami populárny vtip, že prezident Porošenko bude zachraňovať tú ekonomiku Ukrajiny, ktorú zničil minister rozvoja a obchodu Ukrajiny Petro Porošenko. A ešte, ale to už nežartujú, hovoria, že ak zákon o lustráciách, ktorý minulý týždeň odhlasoval parlament, Porošenko ako prezident podpíše, tak ďalším ním podpísaným dokumentom by mala byť abdikačná listina. Ako aj abdikácia ďalších stoviek ľudí, ktorí teraz sedia vo vláde alebo na iných teplých miestach.

V skutočnosti tento vtip nie je veľmi vtipný. Majdan, ktorý sa deklaroval ako očistenie vlády, skutočne vyniesol hore zopár nových tvárí, tie však plnia skôr dekoratívnu funkciu, najmä pred občanmi. Hlavní hráči ukrajinskej politiky zostali tí istí, ktorí sa v nej pohybovali i za Janukoviča.

Šéf Vrchovnej rady (ukrajinský parlament), Aleksander Turčinov, bol napríklad tiež v politike už za Janukoviča, keď bol vicepremiérom vlády. A Arsen Jaceňuk zastával počas vlády Viktora Janukoviča post ministra zahraničných vecí.

No najlepšie o “novej” zostave vlády a “nových kádrových princípoch” nevypovedajú ľudia na najvyššej, alebo druhej úrovni moci, ale ľudia na nižších úrovniach. Napríklad, kto sa dostal do tímu vedenia Kyjeva po tom, čo sa starostom stal Vitalij Kličko. Jeho zástupcami sa stali Igor Nikonov a Pavel Riabikin (obaja patria do skupiny Sergeja Levočkina, bývalého šéfa administratívy Viktora Janukoviča).

Iba poslední romantici išli na Majdan zvrhnúť vládu a nahradiť ju novou, čestnou a teraz spolu s tvrdým nacionalistickým jadrom prichádzajú o svoje životy na Juhovýchode v boji s povstalcami a zabíjajú civilistov. A tí čo si sladko žili popri Janukovičovi, organizovali Majdan nie preto, aby po revolúcii strádali. Práve naopak rozširujú a zveľaďujú svoje majetky využívajúc nové možnosti a príležitosti, využívajúc smrť tých, ktorých ženú do mlynčeka na mäso na Juhovýchode. 

Nič osobné. Jednoducho biznis

Kolomojskyj za vlády Juščenka a Janukoviča zväčšil svoj majetok z jednej na sedem miliárd. Majetok dnešného šéfa ministerstva vnútra Avakova presahuje 400 miliónov dolárov. Nech si vezmeme hocikoho z ľudí, ktorí sú dnes pri moci, všetci sú bohatí.

Ich kšefty počas tejto novej “čestnej” vlády sa neskončili, práve naopak, chytili druhý dych. Ten istý Kolomojskyj zarába stovky miliónov na tom, že predáva armáde pohonné hmoty za ceny o 50 % vyššie, ako sú trhové. A nikto nič nenamieta. Ten istý Kolomojskyj predáva armáde nepriestrelné vesty štyrikrát drahšie, ako je ich reálna cena a ešte k tomu to sú braky, ktoré nikoho od ničoho nezachraňujú. Poslednou aférou Kolomojského je odber technickej nafty, ktorá zabezpečovala fungovanie ropovodu. Hovorí sa o 600 tisíc tonách a ak si vzal túto naftu bezplatne a spracuje ju vo svojej rafinérii, zarobí gubernátor-oligarcha na tomto podvode 500 miliónov dolárov.

Ďalší miliardár, prezident Porošenko, ktorý sľuboval, že predá celý svoj biznis na druhý deň po zvolení do funkcie, zdá sa trošku na svoj sľub pozabudol. A v súčasnosti, spolu s rodinou, ovláda závody, fabriky a ďalšie aktíva. Takto vyzerá realizácia hesla “Preč s oligarchami z vlády!” v praxi. A nikto mu nič nevyčíta. 

Vlastníkmi luxusných nehnuteľností sú nový minister obrany Geletej, generálny prokurátor Ukrajiny Jarema, starosta Kyjeva Kličko a ďalší a ďalší. Väčšina súčasných vládcov Ukrajiny vlastní nie iba firmy, luxusné nehnuteľnosti, nádherné autá, ale aj luxusné vily za hranicami, spolu s druhým občianstvom nejakého iného štátu alebo aspoň dlhodobým povolením na pobyt. A premiér Arsen Jaceňuk, ktorý novinárov privítal v skromnom byte, nepriznal svoju pôsobivú rezidenciu v Medžigorí, ktorá je hneď v susedstve bývalého prezidenta Janukoviča.

Poslanec Ljaško, ktorý bol nedávno knokautovaný iným poslancom Alexandrom Ševčenkom, je napojený na Kolomojského. Áno, Ljaško tvrdí, že financuje celý prápor, ale to je s najväčšou pravdepodobnosťou lož. Peniaze na tento prápor iba prechádzajú cez Ljaška od iných sponzorov, ktorí síce štedro financujú vojnu na Juhovýchode, ale nechcú sa na verejnosti prezentovať.

Bojovníci – elita?

Od prvých dní teroristickej operácie, ktorú Kyjev omylom nazýva antiteroristickou, z radov Národnej gardy a trestných oddielov, mnohé sú sponzorované a financované oligarchami a inými bohatými ľuďmi, neustáva krik, že v centrále sú zradcovia. Vraj sú vojaci a ich velitelia v trestných oddieloch skúsení ľudia, ostrieľaní a velitelia špičkoví a to, že vedú ľudí rovno pred pušky, to je vina zradcov.

Ukrajinci sa aj v tomto ukazujú ako naivní. Pozrime sa iba na veliteľov dvoch najznámejších práporov –  Ajdar a Donbas. Prvému velí Sergej Meľničuk. Nerád o sebe rozpráva, ale nie zo skromnosti. Jednoducho Sergej v roku 1992 dezertoval z povinnej vojenskej služby v Sovietskej armáde z Moskovskej oblasti, neodslúžiac ani rok. Ako si spomína jeho bývalý veliteľ, major Igor Nicynin: Kvôli zlým znalostiam, Maľničuk nebol pripustený k službe so zbraňou. Od stíhania za dezerciu ho zachránil iba kolaps ZSSR.

A veliteľ práporu Donbas, ktorý sa predstavuje ako Semen Semenčenko, je, ako sa ukázalo, podvodníček zo Sevastopoľa, pravým menom Konstantin Grišin. Oklamal niekoľko desiatok ľudí. Naučil sa robiť čachre-machre a do Donbasu sa hrnul za ľahkými peniazmi a nakoniec sa ukázalo, že treba bojovať. A dokonca strieľajú. A nedávno uskutočnil už tretí alebo štvrtý nábor dobrovoľníkov do Donbasu, ale čo sa stalo s tými predchádzajúcimi, ktorí nastúpili v predchádzajúcich náboroch?

Mimochodom, väčšina súčasných kyjevských vodcov má deti vo veku, keď by mali byť odvedené. Ale ani jedno z nich nenarukovalo ani do armády ani do Národnej gardy. Ani “čokoládový princ” Alexej Porošenko (syn “čokoládového kráľa” súčasného prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka), ani syn Turčinova, ani Andrej Juščenko, ani nikto iný nenarukoval. Naviac, vojak, ktorý priniesol povolávací rozkaz Turčinovi mladšiemu, bol okamžite odvelený na front. Jediný, kto ma syna v armáde, je minister vnútra Avakov. Ale jeho syn je v jednotke Kyjev-1 a tu nie je veľmi pravdepodobné, že by sa niekedy stretol s nepriateľom. Takže to vyzerá tak, že skutočné vlastenectvo, aj keď v pokrivenej ukrajinskej forme, je vydelené iba chudobným a bezvýznamným.

ad