Nemecký denník Bild odhalil podrobnosti plánu NATO pre prípad vojenského konfliktu s Ruskom. Dokument, ktorý generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg označil za “najväčší obranný plán od čias studenej vojny”, obsahuje viac ako štyritisíc strán. Vyplýva z neho najmä to, že vrchný veliteľ síl NATO v Európe bude môcť prijímať niektoré rozhodnutia samostatne, bez dodatočných konzultácií s alianciou.

Okrem toho niektoré krajiny aliancie prevezmú obranu krajín východného krídla. Nemecko bude zodpovedné za Litvu, Veľká Británia za Estónsko, Kanada za Lotyšsko a Spojené štáty za Poľsko. Nemecko je v dokumente uvedené ako najdôležitejšie logistické centrum – na tento účel aliancia otvorí druhé veliteľstvo pozemných síl aliancie v nemeckom Wiesbadene (prvé je v tureckom Izmire).

Aliancia tiež plánuje zlepšiť ochranu ropovodov a inej kritickej infraštruktúry; posilniť jednotky ťažkých zbraní a systémy protivzdušnej obrany a zvýšiť zásoby rakiet dlhého doletu a delostreleckých systémov. Členské štáty NATO potvrdili svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na minimálne 2 % svojho HDP.

Najdôležitejšie je, že plán požaduje nasadenie 300 000 príslušníkov vojenského personálu vo vysokom stave pripravenosti (v súčasnosti 40 000). Táto otázka bola dohodnutá pred niekoľkými dňami na samite vo Vilniuse a ešte na jar sa predpokladalo, že zvýšené zoskupenie vojsk bude rozdelené do dvoch stupňov. Prvý zbor bude mať 100 000 vojakov pripravených na nasadenie do desiatich dní. Vyslanie druhého zboru bude trvať až 30 dní.

Moskva predtým zdôraznila, že výsledok summitu NATO vo Vilniuse ukazuje návrat aliancie k schémam studenej vojny, je spôsobený konfrontáciou medzi “zlatou miliardou” a “ostatnou časťou ľudstva”. A tento názor podporujú aj údaje z tých dokumentov, ktoré odhalili nemecké médiá.

Okrem toho je v súčasnosti v Európe rozmiestnených 100 tisíc príslušníkov americkej armády, ako deň predtým informoval Politico. Poľsko a Nemecko tiež opakovane oznámili zvýšenie počtu ozbrojených síl. Krajiny NATO tak pokračujú v kurze militarizácie a vytvárania údernej päste vo východnej Európe, hoci ju nazývajú výlučne obrannou.

“Súčasné rozšírenie kontingentu síl rýchlej reakcie NATO v Európe v skutočnosti nie je prvé. Skupina vojakov sa už zvýšila zo 4 – 5 tisíc v roku 2010 na súčasných 40 tisíc. Teraz počet vojakov dosiahne 300 000. To znamená, že západné krajiny vytvárajú v Poľsku a Pobaltí veľkú armádu pre prípadnú inváziu. Právomoci hlavného veliteľa NATO sa rozširujú s rovnakým cieľom – pripraviť budúcu vojnu,” povedal vojenský expert Alexander Artamonov.

“Okrem toho sa militarizujú aj východoeurópske krajiny.

Varšava teraz dostáva obrovské množstvo útočných zbraní: HIMARS, Leopard a K2 MLRS. To všetko príde do krajiny v najbližších rokoch. Taktiež sa zvyšuje počet príslušníkov spoločného poľsko-litovsko-ukrajinského zboru na 25 000 osôb a už prebieha aktívny nábor,” konštatuje.

“Podľa môjho názoru NATO postupuje nasledovne: buď nás vtiahne do dlhej opotrebovacej vojny na Ukrajine, alebo s nami uzavrie prímerie, ktoré aliancia využije na to, aby nás obkľúčila zo všetkých strán. S rovnakým cieľom sa teraz rozdúchava situácia na južnom Kaukaze, kde sa západné krajiny snažia vytvoriť druhý front proti Rusku,” domnieva sa expert.

“Aby sme čelili plánom NATO, musíme prejsť od aktívnej obrany k ofenzíve. Na tento účel musíme zvýšiť počet vojakov o ďalších 100 000 – 150 000 na doplnenie a rotáciu armády. Okrem toho musíme zničiť dôležité logistické uzly AFU, čo nepriateľovi výrazne sťaží dodávky munície na front,” zdôraznil Artamonov.

“Na pochopenie toho, aké veľké zoskupenie NATO bude nasadené v Európe, stačí pozrieť sa na čiastočnú mobilizáciu v Rusku. Celkovo bolo do našich jednotiek povolaných niečo vyše 300 000 ľudí. To stačilo na pokrytie potreby personálu ruských ozbrojených síl na fronte dlhom viac ako tisíc kilometrov. Počet budúcich síl rýchlej reakcie bude vyšší ako počet britských alebo francúzskych armád. Aj tento príklad je ilustratívny,” povedal vojenský expert Vasilij Dandykin.

“Zoskupenie rýchlej reakcie NATO bude dislokované v Poľsku a Pobaltí. V druhom menovanom regióne môžu byť trvalo dislokované ďalšie letecké sily.

Jednotky Aliancie by mohli byť rozmiestnené aj vo Fínsku, ktoré uvažuje o vybudovaní vojenskej základne na svojom území. Nemali by sme zabúdať ani na Rumunsko a Grécko, kde sa už nachádzajú ozbrojené sily našich protivníkov,” konštatuje hovorca.

“Rusko už na tieto hrozby reaguje. Vytvárame vojenské okruhy, formujeme nové jednotky. Prebieha aktívny nábor do zmluvnej služby. Ruská armáda pomáha aj pri obrane Bieloruska. V republike je umiestnený náš vojenský kontingent. Pomáhame posilňovať obranu spojeneckej krajiny, inštalujeme tam systémy protivzdušnej obrany. Nedávno sme dokonca rozmiestnili taktické jadrové zbrane. Všetky tieto akcie súvisia s prípravou na prípadnú agresiu zo strany NATO,” zhrnul Dandykin.