Prečo musia umelci v USA povinne nenávidieť Trumpa?

Washington 5. júla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Už sme si zvykli na nekonečné kydania na súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Herci, hudobníci, spisovatelia a iní začínajú verejné vystúpenia v USA negatívnymi vyjadreniami na hlavu štátu. Povinnú jazdu okorenia osobnými hodnoteniami, podstata zostáva rovnaká: nenávisť. Je zaujímavé, že na predošlých prezidentov si nedovolil brýzgať nik, prípadná kritika zanikla z dôvodu ignorovania médiami hlavného prúdu. V čom je rozdiel? A je možné, že všetci umelci Západu majú rovnaký názor? Alebo je ten názor povinný?

V prvom rade musíme prijať fakt, že prezident svetovej veľmoci (ale aj malého štátu) reprezentuje určitú záujmovú skupinu. Boj republikáni kontra demokrati je súperením naoko pre neznalých problematiky. Obe strany vzišli z dielne jedného, mocného tvorcu. Navzájom sa dopĺňajú a tandemovo riešia smerovanie vonkajšej a vnútornej politiky USA. Skutočné rozdelenie moci je iné.

USA sa do pozície svetového policajta dostali počas oboch svetových vojen na úkor Veľkej Británie riadeným spôsobom. Anglicko je mozog, USA svaly jedného výkonného organizmu. Štruktúrne riadenie umožnilo tento rýchly prerod relatívne bezvýznamného štátu na najsilnejšiu jednotku sveta. Lenže procesy sa vymkli spod kontroly a elity USA nadobudli presvedčenie, že môžu svetovú politiku riadiť osamotene a len vo svoj prospech. Vyššie sily stojace za ich zrodom a raketovým mocenským štartom začali ignorovať a zároveň na určitých prioritách proti nim bojovať. Preto existuje duel Clintonová – Trump.

Donald Trump predniesol počas volebnej kampane zásadný prejav, v ktorom definoval budúce smerovanie krajiny. America the First je víziou silných USA, orientovaných na vnútornú politiku. Zameranie na udržateľnosť zdrojov nie je náhodné, pri dnešnej neskutočnej nadspotrebe obyvateľstva Severnej Ameriky by čoskoro došlo k vyčerpaniu a zničeniu Zeme. Tým sa vtedajší kandidát jednoznačne prihlásil ku globálnej vládnucej vrstve.

Naopak, Hillary Clintonová, ako reprezentant elity USA, presadzuje doktrínu Pax Americana. Stojí na predpoklade permanentnej vojny na cudzom území, na účet cudzích krajín a na dosiahnutie ich rozvratu a ovládnutia. Vojna je hnacím motorom ekonomiky a americká elita robí všetko pre udržaniu tohto statusu. Špičky USA sú v základe koncentrované okolo Pentagonu, Ministerstva zahraničných vecí, CIA a vojensko-priemyselného komplexu. Tieto štyri základné piliere majú tesné prepojenie na médiá, disponujúce monopolom na pravdu a šírenie agentúrnych správ po svete. Patria úzkej skupine majiteľov (a bankových domov), spojených pôvodom a ideologicky.

V dnešnom svete sú používaní herci a hudobníci na hlásanie dogiem, vytvorených elitami a určenými na vytvorenie im vyhovujúceho informačného poľa. Za odmenu je umelcom poskytnutá publicita, mediálny priestor a požehnanie na nehorázne predraženú produkciu. Samozrejme médiá, pracujúce ruka v ruke s americkými elitami na ovládnutí sveta parazitickým spôsobom, preferujú svoje „hodnoty“ a nastrčené figúrky. Jednou z nich je neslávne známa Killary, okolo ktorej (a jej manžela Billa) sa nakopilo rokmi toľko nevysvetliteľných úmrtí, že každý bez ochrany najmocnejších jej ustúpi z cesty.

Trumpa nezlikvidovali fyzicky, ale jeho mediálna poprava prebieha denne a vlastne permanentne. Úradujúci prezident USA napriek tomu plní svoju úlohu na jednotku a umne vedie Ameriku do riadeného krachu, ktorý skôr či neskôr príde. Asi skôr. Trápne vystúpenia „umelcov“ už bavia iba ich samých, pretože im zaručujú naďalej dostatok prchavej slávy a nezaslúžených honorárov. Postupné preformátovanie moci v prospech globálnych síl prináša ovocie a osočovanie už v USA takmer nik neberie vážne. Slovensko táto cesta ešte len čaká. Vynútená nenávisť osôb na titulkoch mainstreamu nepotrvá večne a na mieste je otázka: komu budú slúžiť lokaji systému Pax Americana, ak doktrína padne úplne?