Právo učiť sa v materinskej reči využilo viac ako 50-tisíc detí, všetky menšiny však túto možnosť nemajú

Bratislava 3. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

V jazykoch národnostných menšín sa v tomto školskom roku vyučovalo v 707 školských zariadeniach. Ústavné právo učiť sa v materinskej reči tak využilo 50 182 detí. „Na základe týchto údajov môžeme konštatovať, že samosprávy majú záujem o zabezpečenie vzdelávania v jazyku národnostných menšín,“ uviedol pre agentúru SITA odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva

Podľa splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ábela Ravasza však nie všetky národnostné menšiny túto možnosť majú. Na Slovensku nie sú školy s vyučovacím jazykom rómskym, len s predmetom rómsky jazyk. „Vo všeobecnosti štatistické ukazovatele nie sú zlé, ale demografický a asimilačný trend ako aj ekonomické ťažkosti zriaďovateľov v dlhodobom horizonte neveštia veľa optimizmu na zachovanie, resp. rozvoj súčasného školského systému,” myslí si splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky. Najlepšie je na tom podľa neho maďarská menšina, ktorá má úplnú sieť školských zariadení, počnúc od materských škôl až po univerzitu.

Podľa školského zákona o výchove a vzdelávaní deťom a žiakom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku. V tomto školskom roku sa výchova v jazyku národnostnej menšiny uskutočnila spolu v 352 materských školách, z čoho najviac bolo čisto maďarských – 271, okrem toho 74 slovensko-maďarských. Rusínske škôlky sú tri, ukrajinské dve a po jednej nemecká a bulharská. Spolu tak 9 267 detí navštevovalo materskú školu v materinskej reči. V školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, bolo spolu 29 724 žiakov.

Maďarských škôl bolo 222 a ďalších 27 slovensko – maďarských. V nemeckom jazyku vzdelávali dve školy a po jednej škola v bulharskom, rusínskom, rusínskom bilingválnom, rusínsko-slovenskom a ukrajinskom jazyku. Na Slovensku je 27 gymnázií, v ktorých sa vyučuje v jazykoch národnostných menšín. Spolu ich v tomto školskom roku navštevovalo 3 603 žiakov. Najviac je maďarských gymnázií – 16, slovensko – maďarských je osem a po jednom bulharské, nemecké a ukrajinské. Stredné odborné školy navštevovalo 5 835 žiakov, ktorí sa učili v maďarčine. Špeciálne základné spolu s materskými školami umožnili vyučovanie v maďarčine 1 616 žiakom a špeciálne stredné školy 137 žiakom.

V niektorých školách a triedach funguje vyučovanie tak, že jedným z vyučovacích predmetov je jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk. Môžu sa tak v jazyku národnostnej menšiny vyučovať napríklad výtvarná výchova, hudobná výchova či telesná výchova, uviedol odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. „Na Slovensku máme osem škôl, ktoré vyučujú rómčinu, väčšinou ide o stredné školy. Potrebujeme rómsky jazyk dostať aj na úroveň základných škôl, lebo základných škôl, v ktorých majoritu žiakov tvoria deti z rómskych komunít, máme na Slovensku stovky. Je tam však niekoľko problémov,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA Ravasz. Ako dodal, brzdí to napríklad nedostatok učiteľov rómskeho jazyka, ale črtá sa riešenie. „Teší ma, že Prešovská univerzita pracuje s touto problematikou a aj na nitrianskej sa jej už začali venovať. Znamená to, že by sme čoskoro mohli rátať s novými učiteľmi rómčiny a rómskych reálií. Chceme podporiť aj to, aby ministerstvo školstva zaviedlo vyššiu normatívnu podporu pre školy s vyučovaním rómskeho jazyka,“ podotkol.

Podľa splnomocnenca Ravasza to, že nie sú školy s vyučovacím jazykom rómskym, súvisí aj s výhovorkami, že štandardizovaný rómsky jazyk nie je rovnaký vo všetkých regiónoch. „Máme spisovný jazyk a máme miestne nárečia, no to nemôže byť prekážkou v tom, aby sme tento jazyk vyučovali. Je to dlhodobý problém, no dúfam, že sa nám podarí tento systém zmeniť aj tým, že Nitra a Prešov prinesú do škôl nových učiteľov,“ konštatoval. László Bukovszky je tiež presvedčený, že to bude obrovský krok a vybudovaním rómskeho školstva by sme vedeli zabezpečiť oveľa rýchlejšie integráciu Rómov. „Posilnenie vyučovania v rómčine by dlhodobo bolo prospešné aj pre väčšinu, veď majú svoj kodifikovaný jazyk,“ dodal v rozhovore pre agentúru SITA.

Podľa Bukovszkého sa v blízkej budúcnosti bude musieť uskutočniť optimalizácia škôl. Tento proces bude pre menšinové školy však bolestnejší. „Tam, kde raz – aj keď dočasne – zavrú menšinovú školu, niet cesty naspäť, resp. je to málo pravdepodobné. Za posledné obdobie sa nám zmenou zákona podarilo zachrániť málotriedky, ale bude ťažké stabilizovať ich súčasný počet. V posledných rokoch niekoľko málotriedok s vyučovacím jazykom maďarským zatvorilo brány. Zmena legislatívy o financovaní národnostných škôl, čiže zvýšenie normatívu, bola zásadným krokom vlády na stabilizovanie, resp. na inšpirovanie ostatných škôl na pretransformovanie na vyučovanie v menšinovom jazyku, resp. menšinového jazyka,“ povedal.

Bukovstzky konštatuje, že väčšinová spoločnosť musí posielať viac pozitívnych signálov smerom k menšinám, aby svoje právo vzdelávať sa v materinskom jazyku vnímali ako jedno z ústavných práv, ktoré garantuje zachovanie ich identity. “Bol by som veľmi rád, aby politika reagovala i na zmenu školského zákona, veď dnes vôbec nemáme definovaný pojem národnostné školstvo. Je to obrovské manko v našej legislatíve. Bude potrebné časom vyhodnotiť, či zvýšenie normatívu pre národnostné školstvo prinesie očakávaný efekt alebo nie. Ak nie, je potrebné nájsť ďalšie finančné motivačné faktory pre zriaďovateľov aj pre pedagógov,” konštatoval. Dodal, že existujú pozitívne príklady z medzinárodnej praxe.