Jednou je stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho indického kolegu S. Džaishankara v Jakarte na okraj Východoázijského summitu a druhou neohlásený príchod amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena do Kyjeva.  Obe udalosti sa stali v stredu. Šifrovací ruch medzi Jakartou, Kyjevom, Moskvou a Washingtonom bol počas uplynulých 48 hodín dosť intenzívny.

V ruskom čítaní o stretnutí Lavrova s Džaishankarom sa uvádza, že obaja ministri si “vymenili názory na najpálčivejšie otázky dvojstranných vzťahov a medzinárodné otázky… Zdôraznilo sa vzájomné želanie zvýšiť koordináciu v multilaterálnych formátoch, predovšetkým v OSN, ako aj v rámci ŠOS, BRICS a G20”.

Stretnutie zjavne odôvodňovala horúčkovitá snaha Indie vypracovať formuláciu o Ukrajine do vyhlásenia G20, ktorá by umožnila Módího vláde vyhlásiť sa za diplomatický triumf.

Minulý týždeň Lavrov varoval, že “ak sa nebude odrážať náš postoj, nebude existovať všeobecné vyhlásenie [G20] v mene všetkých členov”. Džaishankar by však mohol vedieť, že axiómou ruskej diplomacie je: “Nikdy nehovor nikdy”.

Zdá sa nepravdepodobné, že by Moskva stála v ceste tomu, aby Módí v nedeľu po skončení G20 držal v ruke trofej. Aj pre prezidenta Bidena sa úspešný Módí stáva efektívnejším partnerom v indo-pacifickom regióne.

V oznámení Bieleho domu sa totiž zdôrazňuje, že “počas pobytu v Naí Dillí prezident Biden tiež ocení vedenie skupiny G20 premiérom Módím a potvrdí záväzok USA voči skupine G20 ako hlavnému fóru hospodárskej spolupráce, a to aj tým, že ju bude hostiť v roku 2026”.

O určitom kompromisnom vzorci v otázke Ukrajiny sa ešte môže rokovať. Ak áno, jeho parametre budú ukazovateľom toho, do akej miery sú Moskva a Washington ochotné preklenúť svoje záujmy a očakávania.

Medzitým sa 6. septembra Blinken vydal na pomerne netypickú návštevu Kyjeva. V jeho bruchu nebol žiadny oheň. Aspoň raz sa z ukrajinskej pôdy nevyhrážal Rusku ani nezosmiešňoval Putina. Blinken neprejavil ani veľké nadšenie z kyjevskej protiofenzívy.

Skôr sa sústredil na strašnú stopu vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie, na obnovu Ukrajiny ako demokratickej krajiny po skončení konfliktu a na obnovu jej hospodárstva. Blinken opakovane povedal, že návštevu podnikol na Bidenov pokyn. V prítomnosti prezidenta Zelenského Blinken vyhlásil:

“V Spojených štátoch sme odhodlaní naďalej kráčať po vašom boku. Prezident Biden ma požiadal, aby som prišiel a opätovne dôrazne potvrdil našu podporu, aby sme zabezpečili, že maximalizujeme úsilie, ktoré vynakladáme my a ostatné krajiny v súvislosti s bezprostrednou výzvou protiofenzívy, ako aj dlhodobé úsilie pomôcť Ukrajine vybudovať silu pre budúcnosť, ktorá dokáže odradiť a brániť sa proti akejkoľvek budúcej agresii, ale aj spolupracovať s vami a podporovať vás pri rozhodujúcej práci na posilňovaní vašej demokracie a obnove vášho hospodárstva.”

Vzrušujúce slová, ale nehovorilo sa o chválospeve na oslobodenie Krymu, prenesenie boja do ruského tábora alebo prinútenie Ruska opustiť anektované územia a rokovanie s Ruskom len z pozície sily. Na spoločnej tlačovej besede Blinkena s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom ten druhý tvrdil, že mali “vecnú” diskusiu o poskytnutí rakiet dlhého doletu, ATACMS Kyjevu. Blinken však túto tému obišiel.

Najneobvyklejšie na Blinkenovej návšteve bolo, že sa pretiahla do druhého dňa. Blinken musel na Ukrajine stráviť noc po prvý raz. Blinken mal pomerne nabitý program prvého dňa, keď sa stretol s Kulebom, Zelenským a premiérom Denisom Šmigalom, ale itinerár druhého dňa [7. septembra], zostal otvorený. Je zrejmé, že do Kyjeva prišiel na vážne rokovania.

Je možné, že Biden by mohol mať záujem o začatie mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom teraz, keď ukrajinská protiofenzíva nesplnila svoje politicko-vojenské ciele a v Amerike a Európe sa objavujú znepokojujúce náznaky slabnúcej podpory zástupnej vojny, zatiaľ čo ruská ofenzíva by mohla ukrajinskej armáde zasadiť knokautujúci úder. Podľa ruských aj západných odhadov bolo len za posledné tri mesiace od začiatku kyjevskej “protiofenzívy” zabitých takmer 65 – 70 000 ukrajinských vojakov.

Medzitým, zaujímavou zhodou okolností, 6. septembra ukrajinský parlament Verchovna rada schválil vymenovanie Rustema Umerova za nového ministra obrany, ktorý nahradil Alexeja Reznikova. Krymský Tatár narodený v Uzbekistane (ZSSR) Umerov nemá žiadnu predchádzajúcu vojenskú skúsenosť. Zelenskij mu však dôveruje a je prijateľný pre Američanov.

Umerov sa vyznačuje tým, že bol kľúčovým vyjednávačom na mierových rokovaniach s Ruskom v Istanbule v marci minulého roka, ktoré skutočne vyústili do dohodnutého dokumentu (z ktorého Zelenskyj následne pod anglo-americkým tlakom vycúval.) Opäť zohral kľúčovú úlohu pri rokovaniach o Čiernomorskej obilnej iniciatíve (tzv. obilná dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom), ktorá začala fungovať v júli minulého roka v Istanbule. Toto sú slamky vo vetre, ktoré treba náležite zaznamenať.

Dňa 7. septembra, deň po Umerovovom vymenovaní, turecké ministerstvo obrany v Ankare oznámilo: “Pozorne sledujeme vývoj udalostí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré vážne ohrozujú bezpečnosť nášho regiónu a celého sveta. Potvrdzujeme našu pripravenosť zohrávať aktívnu a pomocnú úlohu pri zabezpečovaní prímeria a stabilného mieru, ako aj poskytovať komplexnú podporu pri zmierňovaní humanitárnej krízy.” Opäť treba pozorne poznamenať, že turecký minister obrany Yasar Guler sa práve v pondelok vrátil z Ruska ako člen delegácie sprevádzajúcej prezidenta Recepa Erdogana do Soči.

Ďalšou zhodou okolností 7. septembra zastupujúci gubernátor Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij (nominant Kremľa) pre agentúru TASS z ničoho nič povedal, že Rusko a Ukrajina potrebujú neutrálnu platformu, kde by obe krajiny mohli rokovať o pragmatických riešeniach vzájomných problémov vrátane výmeny väzňov, ktorá by fungovala aj počas pokračovania špeciálnej vojenskej operácie. Balič reagoval na ostrú otázku agentúry TASS o súčasnej možnosti rusko-ukrajinských rozhovorov. Ďalej uviedol, že:

“Niekde by mala existovať platforma na rokovania – na úrovni ministerstiev zahraničných vecí, na úrovni ďalších sprostredkovateľských krajín. Sú potrební ľudia, ktorí sú, žiaľ, od situácie odtrhnutí. Sú schopní riešiť problém objektívne a pragmaticky, niekde by však mal byť stôl, kde by komunikovali poverení zástupcovia. To umožní vyriešiť otázky výmeny [vojnových zajatcov] alebo napríklad otázku moratória na ostreľovanie jadrových elektrární. Bude to prospešné pre všetkých, dokonca aj v čase vojny, bez ohľadu na to, ako cynicky to znie.

“Takže v každom prípade by mala existovať nejaká platforma. Mohlo by to odštartovať začiatok rozsiahlejších rokovaní. A z toho by mohlo niečo vyrásť. A možno by sa nám podarilo vyriešiť úlohu, ktorú stanovil prezident, mierovou cestou.”

Nenechajte sa mýliť, Balickij je skúsený politik z Melitopolu pochádzajúci z vojenskej rodiny, ktorý slúžil v sovietskej armáde a od svojho vstupu do politiky v roku 2004 mal dve volebné obdobia v ukrajinskom parlamente. Nepochybne hovoril na základe pokynov z Kremľa.

Mimochodom, Putin sa s Balickim stretol v Kremli pred dvoma týždňami. Balického poznámky boli starostlivo načasované a Blinkenovi a jeho ukrajinským hostiteľom by neuniklo posolstvo, ktoré vyslal – že Moskva je otvorená rokovaniam.

Aj keď na zamrznutom jazere rusko-amerických vzťahov zaznievajú zvuky praskania, očarenie dodáva fakt, že Biden aj Lavrov pricestujú do Dillí ešte dnes na summit G20, ktorý potrvá do nedele.

Prečítajte si tiež:

• Jastrabi chcú, aby Biden viedol boj s Ruskom na globálnej úrovni
• USA a spojenci chcú zastaviť vývoz SAE do Ruska