Môj profil 
Predplatné
Vo videu žena menom Eva dokorán otvára dvere človeku s vedomím, že ten ju o malú chvíľu zabije. Dôvodom k jej rozhodnutiu je údajne depresia, s ktorou vraj má už dlhší čas ťažkosti. Samovražedné myšlienky ňou už dlho lomcujú, aj sa sama párkrát o samovraždu pokúsila. Jej samovražda však teraz bude úspešná vďaka ochotnému belgickému lekárovi, ktorého vôbec netrápi fakt, že zabíja fyzicky zdravú, mladú ženu trpiacu psychickou chorobou.
Žena po privítaní lekára ho uvádza do svojho domu, v ktorom už má v obývačke pripravený gauč, na ktorom umrie. Hovorí “Už je rozhodnuté. Už som sa rozhodla.”, akoby už nebolo cesty späť, a tieto slová odvolať. “Je to čudné, ale ja sa aj teším na ten odpočinok”.
Kým lekár v jej kuchyni pripravuje smrtiaci koktejl, Eva sa ešte poslednýkrát objíme so svojím bratom a švagrinou. Lekár končí prípravu jedu a pýta sa ženy: “Eva, si pripravená?”. Ona mu odpovedá, “áno, som pripravená, doktor.” Potom si ľahne na gauč a lekár sa ako pri poprave, bez emócií opýta: “Chceš ešte niečo povedať bratovi a švagrinej?” Eva sa na nich pozrie a len sa rozlúči slovom: “Bye”. Jej brat odpovedá: “Spi sladko”. Lekár túto injekciu podáva žene tak chladnokrvne, akoby vykonával túto činnosť dennodenne.
Z videa sála mrazivá atmosféra. Ťažko uveriť, že táto smrť bola dôstojná. Zdá sa, že u nás je aj smrť zvieraťa dôstojnejšia, keď ho majiteľ musí z rôznych, zvyčajne aj to veľmi “vážnych” dôvodov, nechať veterinárom utratiť.
Doktor, ktorý sa podujal vpichnúť mladej žene smrtiacu injekciu, je sám Dr. Van Hoey, ktorý je riaditeľom spoločnosti “Right to Die Flanders” (Právo na smrť pre Flámov) a je aktívnym obhajcom asistovanej samovraždy.
Skutočnosť, ktorá v prípade Evy skutočne zaráža, je, že sa nik ani z jej príbuzných nezamyslel nad tým, ako môže byť osoba so samovražednými sklonmi skutočne v dobrom mentálnom stave a “slobodná” v rozhodnutí umrieť. A pritom princíp slobodného rozhodnutia mal byť pre eutanáziu kľúčový.
Belgicko sa stalo najliberálnejšou krajinou v súvislosti so zákonom eutanázie. Samozrejme, aj tam sa to začalo postupnými krokmi – spočiatku len pre dospelých pacientov s nevyliečiteľnými a mimoriadne bolestivými, nezvratnými stavmi a len keď sa údajne “slobodne sami rozhodli”. Neskôr sa toto právo rozšírilo aj na deti od 12 rokov, ktoré sa tiež mali “slobodne rozhodnúť” a na rodičov, ktorí toto rozhodnutie mohli spraviť aj v prípade chorých nemluvniat. O eutanáziu v Belgicku už žiadal aj transrodový muž, ktorý trpel touto duševnou chorobou kvôli traume z detstva. Boli sme tiež svedkami prípadu, kedy o eutanáziu požiadali dvaja muži – dvojčatá, ktorým hrozilo, že niekedy v budúcnosti oslepnú. Belgickí doktori totiž vykonajú eutanáziu aj postihnutým jedincom – nie preto, že by nechceli žiť, ale len preto, ak už jednoducho nechcú byť postihnutí. Zdá sa, že povolanie psychiatrov a psychológov už v Belgicku nebude mať zmysel. Kým v iných krajinách ešte majú perspektívu pomáhať depresívnym ľuďom, v Belgicku sa začína javiť ako zbytočnosť.
Vo videu Doktor Van Hoey vysvetľuje, že všetci pacienti, aj tí mentálne chorí, musia len napísať meno, dátum a prehlásenie, že chcú eutanáziu. Dôstojná smrť totiž nepozná prekážky, a už vôbec nie tie byrokratické.
mk
.JPG)
.jpg)
.jpg)
