Nachádza sa (kde inde by bol?) v hlavnom meste Ruska – Moskve (aj keď, dodáme, sú múzeá vodky aj v iných mestách Ruska). Na celom svete vodku považujú za jeden zo symbolov Ruska, ako napríklad aj Červené námestie, Kremeľ, medveďov, kaviár, samovar, matriošky, harmoniku, balalajku, „Kalinku“, čapicu – ušianku a mnohé ďalšie ruské artikle…

Dodnes vodku považujú za ruský vynález, aj keď to nie je vôbec pravda. Rusi síce vyrábajú  svoju originálnu vodku, ale začali to robiť až po „zoznámení sa“ s podobným nápojom, ktorý už dávno existoval v Európe. Takisto už dlhé roky nie je pravdou ani to, že Rusi pijú najviac. V súčasnosti sa Rusi dostali takpovediac do „stredu tabuľky alkoholikov“… Iba v posledných rokoch sa konzumácia vodky v krajine znížila viac, ako o polovicu.

A dupľom neplatí predstava, že boli Rusi vždy opilci. Skôr to bolo naopak. Dlhé stáročia sa opilstvo v Rusku považovalo za ťažký hriech a hanbu. Vtedy v krajine konzumovali medovinu a pivo, pomenej aj víno, vodku ani nepoznali. Popíjať sa v Rusku začalo až v polovici 16. storočia a „naplno sa to rozbehlo“ počas boľševickej revolúcie a občianskej vojny v r. 1917 – 1920.

Prirodzene, treba uznať, že v 19.-20. storočí a na začiatku nového tisícročia bola vodka populárnym artiklom na slávnostných podujatiach, svadbách, karoch, ponúkali ju počas návštev, nechýbala v krčmách, reštauráciách a pod. Jedno z ruských prísloví hlási, že „neexistuje zlá vodka, je iba dobrá a veľmi dobrá vodka“ (ďalšie z mnohých prísloví znie: „Neexistujú špatné ženy, býva iba málo vodky…“).

O začiatkoch výroby vodky a jej rozšírení a sortimente v Rusku informuje aj Múzeum histórie vodky, ktoré sa nachádza v Izmajlovskom Kremli na severozápade Moskvy. Je zaujímavé, že tento Kremeľ postavili iba pred 13 rokmi, bol otvorený v roku 2007. Je to vlastne originálne a pekné výstavne centru.

Zaujímavá zbierka múzea prezentuje vyše 500-ročnú históriu výroby vodky v Rusku (iba 500 rokov a nie odjakživa…). Zbierku tvorí vyše 1000 druhov vodky, staré recepty na vodku z 18. storočia, fľaše všetkých foriem, rozmerov a farieb, plagáty, dokumenty, etikety atď. Je tu aj unikátny exponát: maketa prvého destilačného zariadenia, prostredníctvom ktorého ešte v 15. storočí začali vyrábať chmeľové víno.

Toto múzeum určite nadchne každého návštevníka, bez rozdielu či má alebo nemá rád vodku. Je tam množstvo zaujímavých exponátov a je možnosť ochutnať „exotický“ nápoj. Vedľa múzea sa nachádza reštaurácia „Traktir“ (Krčma, Pohostinstvo), štylizovaná v duchu ruskej reštaurácie 19. storočia, kde sa môžete perfektne najesť a ochutnať si niekoľko druhov vodky.

Návštevník „Paláca ruského spoločného stolovania“, v priestoroch ktorého sa nachádza Múzeum histórie vodky, pri vchode si môže pomyslieť, že si pomýlil dvere: zbadá graffiti, vytvorené mladými maliarmi, ktoré návštevníkov sprevádzajú pozdĺž kremeľskej steny do baru, kde práve hostia začnú svoje oboznámenie sa s históriou a kultúrou kontumácie vodky  (portál múzea histórie vodky).

Návštevníkov v múzeu stretáva barman – najpopulárnejší zamestnanec múzea… V bare si môžete objednať koktail s namiešanou vodkou – a to pred, počas a po exkurzii (dokonca aj namiesto exkurzie…). Prirodzene, v múzeu si môžete nakúpiť nielen suveníry a propagačné a darčekové predmety, ale aj vzácny suvenír – tradičný ruský sklenený  brúsený pohár.

A na záver povedzme základné etapy histórie vodky v Rusku.

Rok 1386. Práve vtedy sa Rusi zoznámili s „aquavitae“ (lat. „voda života“). Danú tekutinu kniežaťu Dmitrijovi Donskému darovala delegácia vyslancov z Janova z vďačnosti za fantastické pohostenie, ktoré pre zahraničných diplomatov pripravil ruský panovník. Tá vodka bola vyrobená z hrozna a neurobila žiaden dojem na domácich. Znovu pripomenieme, že v tých rokoch v Rusku pili väčšinou medovinu a pivo.

Rok 1429. „Aquavitae“ cudzinci znova priviezli do Moskvy – tento raz, ako… liek proti mnohým chorobám… Vtedy vládlo mladučké knieža Vasilij Tmavý. Ruskí hostitelia si síce danú „vodu života“ ochutnali, ale boli presvedčení, že je príliš silná a preto ju… riedili vodou. Historický fakt: Rusi nemali radi silné alkoholické nápoje, ani tú „vodku“, ktorú produkovali v Európe. Stáročia v Rusku neexistovalo opilstvo, bol to strašný hriech…

Roky 1448 – 1478. V Rusku začali vyrábať vlastnú vodku. Základom najprv poslúžila „voda života“ – „aquavitae“, potom vodku začali robiť z obilia, ktorým bolo Rusko odnepamäti slávne a ktorého malo neúrekom. Prvé „liehovare“ sa nachádzali v kláštoroch, neskôr cár Ivan Hrozný zaviedol štátny monopol na výrobu a predaj vodky a iných alkoholických nápojov.

Rok 1533. V Moskve sa otvoril prvý „cárov kabak“ (krčma), kde nalievali alkoholické nápoje, vrátane vodky. Tieto „kabaky“ – krčmy postupne získali popularitu nielen u Rusov, ale u mnohopočetných hostí zo zahraničia, ktorých vtedy bolo v Rusku veľmi veľa. Tento biznis prinášal poriadny finančný balík do štátne pokladne. Preto nielen Rurikovci, ale aj cár Boris Godunov a prví cárovia Romanovovci zachovali štátny monopol na výrobu a predaj vodky a iných alkoholických nápojov.

Rok 1648 – V Rusku vznikla vzbura kvôli zvýšeniu cien alkoholických nápojov.

Rok 1716 – Cár Peter I. udelil šľachticom a kupcom výlučné právo na výrobu alkoholických nápojov vo svojich statkoch.

31. marca 1765-Cárovná Jekaterina II. podpísala nariadenie o darovaní šľachticom privilégia na výrobu alkoholických nápojov bez toho, aby museli odvádzať dane. Hneď sa objavil veľký počet nových druhov vodky. Vodku vyrábali na statkoch a mala veľmi vysokú kvalitu. Výrobcovia dosiahli vysokú úroveň rafinovania vodky prostredníctvom prírodných živočíšnych bielkovín – mlieka a vaječných bielkov.

Rok 1814- Ruská armáda po porážke Napoleona vstúpila do Francúzska, do Parížu a… priniesla vodku, ktorú si v Európe hneď obľúbili.

Rok 1828-Zrušenie štátneho monopolu na výrobu a predaj vodky. V každom slušnom dome  sa považovalo za veľkú poctu ponúknuť hostí vlastnými druhmi vodky.

60. – 70. roky 19. storočia – Veľký nárast počtu podnikov, ktoré vyrábali vodku, napríklad, „Vdova M. A. Popovová“, „A. V. Dolgov“, ako aj legendárny „Obchodný dom Petra Smirnova“.

Rok 1894 – História vodky sa dostáva do svojej novej etapy. Vedec Dmitrij Mendelejev dokázal, že ideálny obsah alkoholu vo vodke je 40 percent. Tento objav bol patentovaný a odvtedy 40-percentná vodka pre celý svet je ruská národná vodka.

Roky 1894 – 1896 -Reforma vtedajšieho ministra financií Sergeja Vitteho, ktorý zaviedol štátny monopol na výrobu a predaj vodky a vína.

2 augusta 1914 – V súvislosti so začiatkom Prvej svetovej vojny v Rusku zaviedli „suchý zákon“.

Rok 1925 – Až po 11 rokoch v Rusku zrušili „suchý zákon“.

Máj roku 1985 – Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačev podpísal nariadenie „O opatreniach pre posilnenie boja proti opilstvu a alkoholizmu“, ktoré takmer zlikvidovalo výrobu vína a alkoholických nápojov v Sovietskom zväze a zapríčinilo miliardové straty v štátnej pokladnici.

7. júna 1992 -Prvý ruský prezident Boris Jeľcyn podpísal nariadenie o zrušení štátneho monopolu na vodku, v následku čoho krajinu zaplavila vlna nekvalitnej, pašovanej a falšovanej vodky, často nebezpečnej pre zdravie, ktorú Rusi nazvali „pálená vodka“.

11. júna 1993 –  Obnovenie štátneho monopolu na vodku. Dodnes platí.

Eugen Rusnák