Nitra 25. novembra 2019 (HSP/Foto:Slavica)
Ako sme včera informovali našich čitateľov, občianske združenie Slavica zorganizovalo v Nitre výtvarný kurz „Symboly v ornamentálnej tvorbe“, obsahom ktorého bola propagácia a podpora ľudovej kultúry, umenia a tradícií Slovanov. V rovnakom duchu sa nieslo aj sprievodné podujatie – výstava Čaro slovanského symbolu, ktorá bola venovaná pôvodnej kultúre a Duchovne Karpatských a Podunajských Slovienov
Autor výstavy, ktorá mala svoju premiéru, predseda občianskej organizácie Slavica Miloš Zverina pre náš portál vysvetlil, prečo pripravil túto výstavu: „Územie dnešného Slovenska, Dunajskej nížiny a Karpatských hôr je kontinuitne osídlené niekoľko tisícročí. Za toto dlhé obdobie tu našli svoj životný priestor naši dávni predkovia, po ktorých sa tu zachovali výrazné stopy objavené v podobe hmotných a nehmotných pamiatok.”
“S ústupom ľadovcov z európskych horstiev začína sa v kolíske Slovanov rodiť impozantná Karpatsko-Dunajská kultúra. Kultúra našich predkov s najstaršou gramotnosťou a metalurgiou na svete. Vstupuje do európskych dejín ako Vinčianska (Dunajská) kultúra. Začala sa rozvíjať na strednom Dunaji a podľa archeologických, antropologických, etymologických a genetických výskumov o jej protoslovanskom charaktere niet žiadnych pochýb. Práve symbol mal veľký význam v týchto starých časoch a niesol v sebe posolstvo magického a žreckého umenia. Nebol len obyčajným dekorom na bakuli žreca, idole, obradových nádobách alebo iných predmetoch, ale niesol v sebe súhrn posvätných významov a magických efektov, niekoľko tisícročného diela starých mysliteľov,“ podčiarkol.
„Symbolika je veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej kultúry a zároveň kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobí na nás prostredníctvom symbolov, znakov, písmen, mytologických bytostí, rozprávkových hrdinov, čísiel, farieb a pod. Sprostredkúva svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tento tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet môže zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva prispieva archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky,“ pripomenul Miloš Zverina.
Dodal, že slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov, a preto patrí aj nám Slovákom (Slovenom – Slovienom). „Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojím potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre, predmetoch dennej potreby, zbraniach, odevoch a ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní, napríklad, výšivky a remeselné výrobky,“ uviedol predseda Slavice.
„Najstaršie archeologické nálezy, na ktorých boli vyobrazené rôzne symboly sa našli napríklad na nálezisku pri obci Mizin – Černihivská oblasť na Ukrajine a ich vek sa odhaduje na 17 000 rokov. Ide predovšetkým o slnečné symboly a meandre. Ďalšie významné náleziská z mladšieho obdobia z výskytom symbolov, boli objavené na strednom Dunaji v lokalite Vinča a Lepenski Vir (Srbsko). Naši predkovia za starých čias používali tieto symboly cielene, pretože vedeli, že každý z týchto symbolov má špecifický kultový alebo ochranný (oberegový) význam a mystickú silu,“ zdôraznil Miloš Zverina.
Priestor výstavy Čaro slovanského ornamentu a vlastne samotné vystavované obrazy a predmety boli tematicky rozdelené do niekoľkých kategórií.
1) Tajomné znaky a symboly na skalách Karpatských hôr
Vrch Velestúr
Znaky na Velestúre sa nachádzajú na južnej skalnej stene vrcholu Velestúr (1254,4m), ktorý patrí do geomorfologickej jednotky Kremnické vrchy. Znaky objavil kremnický archivár Pavel Križko 12. novembra 1865. Symboly: Runy a od nich odvodené symboly – LIST3-ZNAK-A3, LIST1-ZNAK-D3-A1, LIST5-ZNAK-B3-B1-D3,
Bodiná Zálužie
Znaky v katastri obci Bodiná vyryté do skál sa nachádzajú na juhozápadnom úpätí vŕšku Mazáková, niekoľko metrov nad potokom. Čelná plocha kameňa je zvislá, vysoká asi 170 cm.
Krupinské bralce
Krupinské bralce je skalnatý útvar široký asi 40 metrov, pozostávajúci z pravidelných andezitových päťbokých pilierov. Celý útvar popísal vo svojej práci roku 1900 Andrej Kmeť. Zaujímavosťou sú znaky na jednom z hranolov.
Hrad Lietava
Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, sa nachádza runový nápis, ktorý bol odkrytý v areáli hradu po odstránení zeminy 7. septembra 1969. Nápis je situovaný na západnej stene brala na ktorom dnes stojí veža Lietavského hradu.
2) Idoly, modly a kumíry Slovienov
Turčianska Štiavnička (Máleník)
Idol, modla alebo kumír je energetický žiarič medzi nebom a zemou napojený na duchov času. V kruhu je osem skál s ôsmimi božstvami. V strede kruhu ako symbol čísla 9 je z dubového dreva vyrezané štvorbožstvo. Dva s mužskou energiou a dva so ženskou energiou. Na drevenej soche je zo severu PERÚN (zima), z východu LADA (jar), z juhu DAŽBOG (leto) a zo západu MOKOŠA (jeseň).
Smrečník
Smrečník (1 249,2 m n. m.) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží južne od centrálnej časti pohoria, mimo hlavného hrebeňa i značených chodníkov, západne od Velestúra. Na vrchu sa nachádza Kapišče Peruna tvorené do kruhu rozmiestnenými Idolmi a kameňmi.
Oponice
Socha v areály parku Oponického kaštieľa, ktorý sa nachádza na trase Nitra Topoľčany. Socha pripomína starý slovanský Idol v podobe dlhovlasého a bradatého starca.
3) Staré slovenské náhrobníky a kríže
Horný Tisovník
Tunajšie náhrobníky vznikali v priebehu 40 rokov (1870 – 1911). Jozef Vydra v knihe Ľudová architektúra na Slovensku opísal tento fenomén v roku 1928 takto: “Táto vedľa Čičmian najstarobylejšia časť Slovenska so skoro pohanskými pieskovcovými pomníkmi na cintorínoch, s mužmi v širokých nohaviciach a s kečkami,…“
Detva
Prícestné aj náhrobné kríže sú artefaktmi ľudového umenia regiónu a sú zároveň súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zdobené sú vyrezávanými ornamentmi a ich kolorovaním.
Šuľa
Náhrobníky sú pozoruhodné najmä výtvarnou stránkou – sú zbierkou znakov a symbolov tradičného roľníckeho prostredia.
Každá časť tejto zaujímavej a poučnej výstavy sa skladá z dvoch komponentov: obrazov a trojrozmerného materiálu (truhlica, luskáčik, kroj, obrus, čutora, pastierska kožená kapsa, a iné ukážkové predmety). Súčasťou výstavy je aj reklamný pútač s tematickým obrázkom a názvom samotnej výstavy.
Ako pre náš portál povedal Miloš Zverina, táto výstava potrvá do konca decembra a v budúcnosti bude rozšírená o nasledujúce kategórie: Ľudová architektúra /Čičmany/, Ľudovo umelecké výrobky /výrobky z dreva, hliny/, Ľudová šata /Čičmany/.
Eugen Rusnák