Môj profil 
Predplatné
Svet 8. decembra 2015 (HSP/Foto:vitarian.sk)
Poľnohospodári musia výrazne znížiť množstvo antibiotík používaných v chove zvierať z dôvodu ohrozenia ľudského zdravia
Každý iste vie, že antibiotiká sa používajú na liečbu rôznych infekcií. V chove zvierat majú tiež svoje miesto. No väčšinou sa už podávajú aj zdravým jedincom nielen ako prevencia proti infekcii, ale aj ako spôsob na zvýšenie telesnej hmotnosti, hoci použitie antibiotík ako stimulátorov rastu bolo zakázané v EÚ v roku 2006.
Nadmerné používanie antibiotík v poľnohospodárstve a hrozby s tým spojené boli zdôraznené minulý mesiac v Číne. Vedci pritvrdili vo varovaní, keď sa objavila baktéria odolná voči kolistínu – antibiotického lieku používaného vtedy, keď už nezapôsobili všetky ostatné. Jednoducho povedané, kvôli nadmernému užívaniu antibiotík už býva nemožné vyliečiť niektoré infekcie – a to sa netýka iba zvierat!
V súčasnosti už mnoho inštitúcií bije na poplach a žiada, aby sa antibiotiká nepoužívali často a tiež nie už pri bežnej chorobe. Jedna za mnohých sa o tom vyjadruje univerzita v Princetone:
– nadmerné používanie antibiotík podporuje vývoj baktérií s tendenciou vyššej odolnosti voči antibiotikám
– antibiotiká podávané do pokrmu pre zvieratá sú podobné tým, ktoré používajú ľudia (takže aj takouto formou sa dostanú do ľudského organizmu)
– v hydinových výrobkoch sa často nachádza aspoň jeden bakteriálny kmeň, ktorý je odolný (rezistentný) voči antibiotikám
– nedojedené kúsky mäsa tvoria obrovské množstvo odpadu, napr. v USA ročne takmer dva bilióny ton. Tento odpad
obsahuje významné množstvo nestrávených antibiotík vrátane baktérií odolných voči antibiotikám, ktoré môžu kontaminovať povrchové a podzemné vody, poškodzovať prírodné ekosystémy, čím sa späť vracajú k človeku
Ľudia sú však nepoučiteľní. BBC hovorí, že do roku 2030 sa v globálnej spotrebe antibiotík očakáva zvýšenie o 67 %. V USA sa zistila ročná spotreba 3 400 ton u ľudí a 8 900 u zvierat. Nielen pre ekonóma Jima O’Neilla sú to “ohromujúce” čísla.
O’Neill hovorí o rozumnej hranici použitia 50 mg na každý 1 kg hmotnosti zvierat, čo sa snaží dodržiavať Dánsko ako jeden z najväčších svetových vývozcov bravčového mäsa. Veľká Británia túto hranicu o máličko presahuje, pričom v USA ide o takmer 200 mg/kg a dokonca na Cypre viac ako 400 mg/kg, pričom o hodnotách podávaných v Ázii sa môžeme iba dohadovať. Tajná pripravovaná dohoda TTIP môže spôsobiť, že na európskom trhu sa budú musieť akceptovať americké normy a to aj v tejto oblasti, čo by zhoršilo kvalitu potravín na kontinente.
Mnoho farmárov rozmýšľa skôr ekonomicky ako ekologicky, pretože mäso bez “zbytočných” antibiotík by bolo drahšie pre zákazníkov. Podľa O’Neilla však “dánsky príklad ukazuje, že po počiatočných vyšších výdavkoch sa v skutočnosti v dlhodobom horizonte ceny nejako nezmenili a Dánsko si aj naďalej zachovalo svoj podiel na trhu”.
Antibiotiká majú svoje opodstatnenie skôr v stiesnených špinavých podmienkach, kde sa infekcia ľahšie šíri, takže jedným zo spôsobov, ako znížiť ich spotrebu, je vytvorenie priestrannejšieho a hygienickejšieho prostredia. Krajinám by sa oplatilo tiež zainvestovať do výskumu vakcín a testov, a tiež sa medzi sebou dohodnúť na zozname zakázaných antibiotík, ktoré by nikdy nemali byť použité u zvierat z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie.
.JPG)
