Bratislava 17. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Na Slovensku potrebujeme zlepšiť najmä zastúpenie žien v rozhodovaní, v ekonomickom aj politickom živote. Uviedla to pre agentúru SITA riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Oľga Pietruchová
Príležitosťou podľa nej na to sú nadchádzajúce parlamentné voľby aj vytváranie podmienok pre uplatnenie sa žien vo vrcholových pozíciách v biznise. Tým by sa Slovensko mohlo posunúť v indexe rodovej rovnosti. V aktuálnom indexe za rok 2019, ktorý zverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), sa ocitlo na jeho chvoste. Aj v iných európskych krajinách však pokrok v tejto oblasti napreduje slimačím tempom.
Index rodovej rovnosti (GEI) je nástroj na meranie pokroku rodovej rovnosti v krajinách EÚ. Ide o ukazovateľ založený na kvantitatívnych dátach. „Takéto vyjadrovanie rodovej rovnosti má svoje limity a nezohľadňuje niektoré kvalitatívne parametre, ako je napríklad veľkorysé nastavenie materskej dovolenky, ktorú môžu čerpať aj otcovia či právny stav interrupcií, ktoré by Slovensko posunuli pred krajiny ako Poľsko a Malta. Na samotnej konferencii k indexu bol ako pozitívny príklad zapájania mužov do starostlivosti o deti uvedený príklad zo Slovenska,“ uviedla Pietruchová. Rovnako vníma pozitívne, že máme podľa indexu v doméne násilia na ženách najnižší podiel žien, ktoré boli zabité alebo zavraždené partnerom.
Na druhej strane v mnohých oblastiach rodovej rovnosti máme podľa Pietruchovej stále veľké rezervy. „Keď si rozmeníme GEI na jednotlivé domény, tak v doménach zdravie, peniaze, práca a vzdelanie sme na tom relatívne dobre (od 60 do 86 bodov). Najväčším problémom je u nás zastúpenie žien v rozhodovaní, kde sme mali skóre na úrovni 26,8, pričom priemer EÚ je 51,9. Negatívny vplyv na výpočet indexu malo najmä nulové zastúpenie žien v dozornej rade Národnej banky Slovenska, ako aj nízke zastúpenie žien v regionálnych parlamentoch,“ podotkla. Dodala, že údaje v indexe sú z roku 2017 a nezohľadňujú súčasné zloženie vlády s 33 percentným zastúpením žien alebo ženu prezidentku.
Najnovší Index rodovej rovnosti 2019 ukazuje, že hodnotenie EÚ v tejto oblasti sa od roku 2017 zlepšilo o jeden bod, a to na 67,4 bodu. Na čele porovnávacieho prehľadu EÚ je naďalej Švédsko s 83,6 bodu, za ním nasleduje Dánsko so 77,5 bodu. Za Slovenskom (54,1 bodu) sa nachádza už len Grécko a Maďarsko, ktoré dosiahli menej ako 52 bodov.
Index rodovej rovnosti berie do úvahy šesť hlavných oblastí – prácu, peniaze, znalosti, čas, moc a zdravie – a dve vedľajšie oblasti – násilie páchané na ženách a prelínajúce sa nerovnosti. Zviditeľňuje oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie a podporuje tvorcov politík v navrhovaní účinnejších opatrení v oblasti rodovej rovnosti. Takisto poukazuje na rôznorodú realitu, s ktorou sa stretávajú rôzne skupiny žien a mužov. Skúma, ako sa faktory, medzi ktoré patria napríklad zdravotné postihnutie, vek, úroveň vzdelania, krajina narodenia a druh rodiny, prelínajú s rodovými otázkami a vytvárajú tak rôzne cesty v živote ľudí. Po prvýkrát sa v indexe zdôrazňuje situácia osôb LGBTQI+ a rómskych a moslimských žien v oblastiach, kde sú dostupné štatistické údaje.