Bratislava 10. júla 2023 (HSP/Foto: Pixabay)
Ľuďom, ktorí toho veľa nevedia o hutníctve alebo strojárstve, je zvyčajne jedno, či to, čo držia v ruke, je železo alebo oceľ. Rozdiel je však ohromný. A v prípade suroviny, ktorú potrebuje zbrojársky priemysel, priam zásadný
Zbrojári totiž potrebujú špeciálne ocele, také, aké sa napríklad vyrábali v Oravských ferozliatinárskych závodoch (OFZ). Tam sa však fabrika zatvára, pece sa sťahujú do Ázie. Dôvodom sú postoje európskych ekoteroristov, ako ich koncom minulého týždňa nazval Tomáš Taraba (SNS): “Ekoteroristom a Budajovi sa podarilo vyhnať zo Slovenska ďalšiu fabriku. Po Slovalcu oznámili ferozliatinári z Oravy odchod do Ázie. Dôvodom je nulová podpora zo strany štátu a robenie samých prekážok podnikaniu. Ak sa vo voľbách nespamätáme, zostaneme štátom bez priemyslu, bez výroby, ale za to s premnoženými medveďmi a s najviac národnými parkami so zákazom vstupu pre ľudí v celej Európskej únie.”
Už tomu bude o niekoľko týždňov rok, čo OFZ presne pred takýmto vývojom varovali: “Ostáva nám len tá časť, ktorá má to najnutnejšie know how, povolenia a papiere, ktoré potrebujeme na to, aby sme v prípade rozhodnutia o spustení prevádzky mohli prijať nových ľudí a tých zaučiť,” povedal v auguste minulého roku Branislav Klocok, riaditeľ OFZ, ktoré stále verili v možnosť, že sa postoje vlády zmenia. Pretože, ak si nalejeme čistého vína, čo sa zmení odchodom fabriky z Oravy do Uzbekistanu?
Celkové znečistenie planéty ostane rovnaké, ak nepočítame dovoz ocele na Slovensko. Oravci prídu o pracovné miesta, odbornosť profesií vyjde navnivoč. Firma ako taká zarobí, na novom pôsobisku bude mať ceny elektriny oproti Slovensku asi tretinové. Slovenskí a bruselskí úradníci si urobia čiarku a tlačovkách sa budú biť do pŕs, akí sú ekologickí. Dymiť sa však bude naďalej, len nie na Orave.
“Rozhodli sme sa premiestniť časť výroby mimo Európskej únie. Ak plány vyjdú, začneme s relokáciou prvej pece. Výrobu na nej plánujeme spustiť už v októbri,” potvrdil pre Hospodárske noviny generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok. Treba spomenúť, že exminister životného prostredia Ján Budaj sám posielal veľkých a “špinavých” priemyselníkov preč zo Slovenska.
Na Slovensku však, podľa toho, čo sa práve v EÚ deje, by výroba aj tak nemala budúcnosť. Pred pár rokmi totiž únia vytvorila umelý trh s emisnými povolenkami, ktoré podľa viacerých ekonómov “imitujú” komoditu, aby mala existencia trhu s nimi oprávnenie. A únia má veľkolepé plány, ako do tohto trhu v budúcnosti zasahovať spôsobom, ktorý z kontinentu vyženie všetok energeticky náročný priemysel.
Riaditeľ Klocok to vysvetľoval už v minulom roku: “Sme vystavení vo veľkej miere voľnej konkurencii z tretích krajín, kde neplatia rovnaké podmienky ako v Európskej únii. Ako som spomínal, až 50 percent ferozliatinárskych produktov spotrebovaných v EÚ pochádza práve z tretích krajín. Žiadne importné clá na tieto výrobky v princípe neexistujú, a keď máte krajiny, kde je elektrina podstatne lacnejšia a prístup k ochrane životného prostredia je ľahostajnejší, tak máte oproti nim obrovskú nákladovú nevýhodu. Tú je kompenzovať veľmi zložité a zabetónovať sa v pozícii, ktorá je vyššia ako úroveň konkurencie z tretích krajín, je obrovské riziko”.
Treba si otvorene povedať, že OFZ sú jasným príkladom toho, čo s európskou ekonomikou robia príliš zelené oči ideológov. Globálne emisie neklesnú, len sa zníži životná úroveň Európanov, ktorí prídu o prácu, prípadne si za výrobky priplatia. Môže byť jasnejší príklad potemkinovského pokrytectva? Môže to skončiť aj tak, že nakoniec EÚ uvalí sankcie na krajiny, do ktorých sa odsťahuje časť jej výroby.
OFZ zamestnáva asi 500 ľudí, teraz prijme asi 100 Uzbekov.