Bratislava 24. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Kontinuálnym paradoxom slovenskej politickej scény je, že za život, manželstvo a rodinu, či za Slovensko, chcú bojovať skoro všetci, ktorí reálne pre riešenie týchto tém skoro nič alebo doslova nič neurobili, keď mali reálnu možnosť. Je úplne jedno, či sa nazývajú kresťanskými demokratmi alebo sme rodinou, či nejak inak. Čo teda povedal Hlina a Kollár svojim voličom v poslednej vzájomnej „konfrontácii“ v diskusii „Ide o pravdu“?
Moderátorka v úvode uviedla debatu vzhľadom na posledné prieskumy verejnej mienky, ktoré naznačujú, že zložiť novú vládu po februárových voľbách bude mimoriadne zložité. Komentovať incident ministra životného prostredia Sólymosa z Mosta alebo to, čo o tom povedali títo dvaja „prorodinní“ politici, je úplne zbytočné, keďže je to nepodstatné v porovnaní s iným závažnými posolstvami, ktoré odzneli.
Potenciálne problematický až nebezpečný signál však vyslal potenciálnym voličom Hlina z KDH, ktorý utrápene konštatoval, že „mňa skôr mrzí ten politický rozmer toho celého, že zase to bude len rana do toho maďarského priestoru, čo je prvok pre stabilitu budúcej zmeny veľmi dôležité, aby proste tá maďarská komunita, a ten maďarský prvok bol účastný (…) takže znova to ide do mínusu“.
Týmto Hlina potvrdil, aká je jeho politická nerozhľadenosť až naivita a jeho politická pamäť, lebo ignoruje všetky protekcionistické a antislovenské postoje a praktické kroky politikov maďarskej národnosti voči pronárodným a tzv. kresťanským politickým silám na Slovensku za posledných 30 rokov. Túto vážnu strategickú chybu KDH z minulosti, ktorá stála KDH pronárodných voličov, opäť opakuje dnešné KDH pod vedením Hlinu. Jeho posolstvo je jasným a veľmi nebezpečným signálom pre proslovensky a súčasne prokresťansky orientovaných voličov.
Aj keď indiferentný až odmietavý postoj KDH voči slovenskej národnej otázke a samostatnosti je dlhodobo známy, má tento verejne deklarovaný názor Hlinu veľký význam v dnešnej turbulentnej dobe migrácie a potencionálnych geopolitických hier v karpatskej kotline. Otázka moderátorky, či by si vybrali do koalície Bugára (ak sa Most dostane do parlamentu) alebo Kollára, bola pre Hlinu úplne jednoznačná, keď svojským krčmovým štýlom odpovedal, že „pre stabilitu systému ja naozaj dôležité, aby ten maďarský prvok bol zastúpený v tej exekutíve, je to stabilnejšie, je to trvácnejšie, len zase treba povedať, že všetky tie tabule už sú väčšie, už svietia, už naozaj stačilo, viete, už nemusíme aj do Žiliny pchať maďarskú tabuľu. (…) ja by som privítal stranu, ktorá zastupuje maďarov na Slovensku“.
Hlina tak opäť ukázal kresťanských a súčasne pronárodným slovenským voličom, čo v politike KDH kontinuálne preferuje. V rámci tohto dôležitého posolstva voličom zaznieva otázka ako potencionálni voliči tohto razenia pochopia Hlinovo posolstvo a či ho vôbec pochopia? Všetko pre stabilitu doterajšieho antilife a antirodinného systému, o ktorom vytvoria ilúziu zmeny, to je skutočné Hlinove posolstvo.
V rozhovore moderátorka stupňovala napätie nasledujúcou otázkou, v ktorej poukázala na rezervovaný až povýšenecký postoj Kisku (Kollár nedostal pozvánku), čiže Za ľudí a teda aj ich spojenca PS/Spolu voči Kollárovi. Otvorila otázku, že do vládnej koalície by ich pozvali (Sme rodina) len z nevyhnutnosti. Kollár k potencionálnemu formovaniu možnej budúcej vlády s PS/Spolu, OĽNO, Za ľudí, SaS, či KDH, povedal, že „ja nepatrím do tohto liberálneho klubu a pravdepodobne by som aj to pozvanie odmietol“, a že on nechodí na obed ani s Dankom, Kotlebom, Ficom „(…) naša strana ma jasný cieľ, zameraný na pomoc ľuďom, ja sa nepotrebujem spájať s akýmkoľvek či liberálnym, fašistickým alebo kleptografickým klubom, to znamená, že ľudia u nás vedia akú politiku robíme, my sme konzistentní, a ja si myslím, že toto je jasný výraz, akým spôsobom ideme do tých volieb, ideme samostatne do tých volieb, ľudia nás tým pádom môžu čítať… keď máte taký zhluk všetkého možného, tak neviete čo to je, či je to liberálne, či to je konzervatívne… čo to tam je za partičku, ale my sme jasní, konzistentní, mňa to nemrzí, ja vnímam tieto veci“.
Okrem toho, že sa Kollár chcel pred voličmi blysnúť použitím cudzieho slova „kleptografický“, hoci pravdepodobne z kontextu vyplývalo, že malo ísť o slovo kleptomanský“, vyslal (okrem medzier vo vzdelaní) dôležitý iný signál. Tu sa totiž ukázalo, že strategická mediálna hra Kollára, ktorý už dlhšie vytvára ilúziu o akejsi samostatnosti strany Sme rodina, či o vlastnej nezávislej politickej ceste, ktorá je odlišná od iných politických strán, ktoré sú pripravené spolu vládnuť, stále pokračuje.
A práve preto má Kollárova strana relatívne stabilné preferencie, lebo voliči sú presvedčení o ich vlastnej suverénnej ceste. Ilúzia suverenity tejto strany a Kollára samotného sa umocňuje premyslenými mediálnymi výrokmi a signálmi, ktoré Kollár vedome a cielene vysielal v tejto debate. Významné posolstvo vlastnej samostatnosti až suverénnosti určite osloví určité percento voličov a to Kollár veľmi dobre vie a preto kontinuálne stavia na mediálnej pozícií nezávislého a silného alfasamca, ktorú mu už dávnejšie vybudoval bulvár. Určité spektrum voličov totiž potrebuje takýchto vodcov, o ktorých si myslia, že neohrozene kráčajú svojou vlastnou cestou po nebezpečných chodníkoch slovenskej politiky. Kollár dokonca znásobil túto ilúziu suverenity, keď konštatoval „Viem, že nie sú nadšení z nás. Ani my nie sme nadšení z nich. Tento vzťah je veľmi vyrovnaný a obojstranný, ale samozrejme, keď sa nebude dať inak, tak budeme spolu rokovať.“ Toto všetko je v skutočnosti len strategickou politickou hrou ako reálnym postojom, najmä ak sa vezme do úvahy Kollárova minulosť, v ktorej sa skrýva nejaký fakt z jeho života, ktorý bude skutočnou príčinou, prečo Kollár súčasne vysiela ústretový balónik o možnej spolupráci. Totiž tým Kollár vyslal strategický signál, ktorý by mali pochopiť i jeho potencionálni voliči, že Sme rodina bude, ak to bude nevyhnutné, dievča pre všetko.
Následne diskusia upadla do bežnej primitívnej úrovne slovenských politikov, kde sa preberá pred kamerami otázka, kto sa ako správa, kto ako o inom politikovi hovorí, čo je však možno ľudsky pochopiteľné, keď je Hlina účastníkom zájazdu.
Hlina, ako vždy emocionálne a s výrazom zúfalstva nesúvislo reagoval na výzvu moderátorky (o vylučovaní Kollára) slovami, že „no, ono, človek možno aj chcel byť aj zmierlivý, len či s dá, lebo nepovažujem … alebo ako mám vyhodnotiť to, že to novoročné stretnutie pán Kollár nazval, že stretnutie liberálneho klubu, viete, to je presne to vykrádanie slov, ktoré … my sme tu už všetci dopletení, strana pána Kollára sa volá Sme rodina.. stretnutie novoročné strán, ktoré povedali, že chcú predstaviť nejakú alternatívu …liberálny klub…nerobme to pán Kollár, nerobme to, naozaj nerobme to, nazvime to… však to nebolo stretnutie liberálneho klubu… ja viem, že vám to politicky sedí … máte to nadatované (…) ale je to nepoctivé, lebo to nebolo stretnutie liberálneho klubu, ale stretnutie signatárov dohody, ktoré sa dohodli, že nebudú po sebe špinavo útočiť, pred voľbami, a budú sa chcieť a pokúšať zložiť zmenu, ktorá je nevyhnutná … hej že začne sa zjavovať v tej hmle.. a kde bolo KDH? … tak už vôbec nemohlo byť ani teoreticky,…čiže …ak sa dá, ak nedá, tak dobre… tak ja podľa toho nakalibrujem …len ak máme ísť korektne tak treba pomenovať veci pravým menom“.
Z nesúvislého prejavu Hlinu, plného zúfalstva z tejto situácie, sa dá vyčítať, že ho vnútorne rozladilo, že už aj Kollár odhalil, že novoročné stretnutie niektorých politikov, bolo skutočne stretnutím liberálneho klubu, hoci niektorí z nich sú skôr kryptoliberálni. Hlina sa evidentne strachuje, že i tí poslední naivní kresťanskí voliči, ktorí KDH zostali, dajú KDH nakoniec zbohom. Je už len príznačné, že niektorí slovenskí politici (účastníci zájazdu značky slušnosť, zmena a bod zlomu…atď.), ktorí o sebe vyhlasujú, že predstavujú etalón slušnosti, sa musia zmluvne dohodnúť, že nebudú po sebe špinavo útočiť, čo poukazuje na ich skutočnú mravnú úroveň, ktorá určite prinesie slovenským občanom spravodlivosť…atď.
Evidentne emocionálne rozhodený Hlina, ako neistý žiačik vysvetľoval moderátorke, že po prvý raz sedí takto s pánom Kollárom (mávajúc knihou), že má všetko pripravené, …hovoriť o programe, že si doniesol program, „všetko tu mám“, a tu sa dozvedel, že mali stretnutie liberálneho klubu a že on je predsedom kresťanskej konzervatívnej strany. „Viete prídete s dobrým úmyslom, ja sa nastavím, ja sa viem nastaviť aj tak, aj tak… ale v novom roku nebolo stretnutie liberálneho klubu“. Kollár na výzvu moderátorky pokojným hlasom povedal, že nebude vstupovať do konfliktu s Hlinom, že on nemá žiadny problém ani s KDH, a že keď si pozriete facebook, tak nenájdete jeden jediný status voči pánovi Hlinovi, a Hlina ich dal asi dvesto za tri roky, a že tam je jasne vidieť, akým spôsobom komunikuje Hlina, a akým spôsobom komunikuje on, že ho nebude urážať… a že on je zodpovedný za svoju stranu a program, ktorý zodpovedne pripravili, a že oni nebudú útočiť tak, ako to robí Hlina..atď. Aspoň majú voliči KDH možnosť vidieť Hlinovu odpornú stratégiu pred voľbami, kde sa iba primitívne zameriava na politických oponentov, len aby nemusel hovoriť o tom, čo by malo byť jadrom a principiálnym východiskom kresťanskej politiky na Slovensku: boj proti potratovej genocíde slovenského národa ktorý vymiera (so všetkými dôsledkami na hospodárstvo a sociálny systém), civilizačný zápas o manželstvo a rodinu, v ktorej sa prirodzene rodí a formuje život ako dar lásky, lebo potom by musel vysvetľovať, prečo si za politických spojencov vyberá Hlina a KDH práve tých, ktorý tieto zvrátenosti schvaľujú.
René Balák