Brusel 13. decembra (TASR) – Lídri Európskej únie (EÚ) sa dnes stretnú na poslednom tohoročnom summite, pričom ich hlavným cieľom je dosiahnuť dohodu o prehĺbení európskej monetárnej únie. Diskusie premiérov a prezidentov členských krajín EÚ uľahčili ministri financií EÚ, ktorí sa počas nočného maratónu rokovaní dohodli na štruktúre jednotného dozoru nad bankami.
Ministri financií sa po zdĺhavých rokovaniach, ktoré trvali 14 hodín, dohodli na štruktúre jednotného dozoru nad bankami, ktorý je prvým krokom k tesnejšej integrácii menovej únie.
Lídri EÚ budú pracovať podľa predpripravených dokumentov, ktoré vypracoval predseda Európskej rady Herman Van Rompuy spolu s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a predsedom Európskej centrálnej banky (ECB) Mariom Draghim.
V tomto dokumente sa spresňuje, že niektoré záležitosti ako napríklad zdieľanie dlhov alebo vytvorenie spoločnej európskej pokladnice si možno budú vyžadovať zmenu primárnej legislatívy EÚ, a preto sa očakáva, že viaceré otázky sa budú "v rámci širšej diskusie s členskými štátmi o možných inštitucionálnych zmenách" preberať až po zvolení nového Európskeho parlamentu v roku 2014 a zložení novej Európskej komisie v roku 2015.
Od dvojdňového summitu v Bruseli, ktorý sa začína dnes, sa očakáva predovšetkým jasný pokrok v oblasti bankovej únie a v tomto smere ide predovšetkým o ustanovenie právneho rámca o jednotnom bankovom dozore.
Podľa nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ sporné otázky z Van Rompuyovho dokumentu, ktoré by mohli "potrápiť" lídrov EÚ, sa týkajú takzvaných zmluvných vzťahov medzi krajinami eurozóny a inštitúciami EÚ, napríklad v oblasti reformy pracovného trhu a dôchodkového systému.
Ďalším sporným bodom je otázka takzvanej "fiškálnej kapacity", pod čím sa rozumie samostatný rozpočet eurozóny. V tomto smere sú v eurozóne dva názorové prúdy. Na jednej strane sú krajiny ako Francúzsko, pre ktoré to znamená zavedenie eurobondov slúžiacich na zníženie úverových nákladov pre problémové ekonomiky. Iné krajiny rozpočet eurozóny vnímajú ako možný problém pri rokovaniach o tvorbe dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2014-2020, na výške ktorého sa lídri EÚ zatiaľ nedohodli.
Od dvojdňového summitu EÚ okrem schválenia jednotného dozoru nad bankami možno tiež očakávať prijatie niektorých krátkodobých opatrení, ktoré už dostali legislatívnu podobu, ako napríklad návrh na posilnenie ekonomického riadenia a makroekonomického dohľadu (takzvaný balíček šiestich opatrení). Otázne je, či sa lídri EÚ dohodnú na operačnom rámci pre budúcu rekapitalizáciu problémových bánk.