Poslanecká novela zákona o domácom pálení liehu je predvolebnou kampaňou

Bratislava 7. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Parlamentní nezaradení poslanci vychádzajú z toho, že veľa ľudí na Slovensku má ovocné sady či ovocné stromy vo svojich záhradách. Z ovocia si potom podomácky pripravujú alkohol pre vlastnú spotrebu

Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (ZVLLS), člen Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), nesúhlasí s poslaneckou novelou zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh, ktorú predložila do parlamentu skupina opozičných poslancov Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Miškov. Informovala o tom hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Návrh novely zákona je podľa združenia výrobcov liehu a liehovín len reklamnou predvolebnou kampaňou. Parlamentní poslanci v nej navrhujú, aby sa domáca výroba alkoholu z ovocia stala legálna, a to pri maximálnom množstve 50 litrov destilátu ročne a obsahu 86 % etylalkoholu.

Parlamentní nezaradení poslanci vychádzajú z toho, že veľa ľudí na Slovensku má ovocné sady či ovocné stromy vo svojich záhradách. Z ovocia si potom podomácky pripravujú alkohol pre vlastnú spotrebu.

Podľa súčasne platných zákonov je však podľa predkladateľov niečo takéto možné len v registrovaných, takzvaných verejných páleniciach. To ale znamená pre ľudí výdavky na platenie daní či poplatkov. Navrhujú preto, aby si mohol majiteľ ovocia kúpiť certifikovanú aparatúru na destilovanie alkoholu, ktorú si nechá zaregistrovať. Následne by si mohol “vypáliť” do 50 litrov ovocného destilátu ročne pre vlastné potreby.

Na Slovensku dnes legálne pracuje približne 190 páleníc, čo je podľa Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku dostatočný počet na to, aby páleničiari vedeli bez problémov spracovať akékoľvek množstvo ovocnej suroviny od zákazníkov. Argumentácia, že každý má mať právo vypáliť si vlastný alkohol, nie je preto dostatočne opodstatnená.

Tajomník združenia Július Forsthoffer zdôrazňuje, že štát musí mať výrobu alkoholu v každej jeho forme pod prísnou kontrolou. “Pokiaľ povolíme pálenie bez obmedzenia komukoľvek, tak sa nám výroba alkoholu vymkne spod množstevnej a kvalitatívnej kontroly. V tom je slabina poslaneckého návrhu, ktorý vnímame len ako reklamnú predvolebnú kampaň. Nikto snáď nechce, aby sme boli opäť svedkami aféry z otravy alkoholom, akú zažívali v nedávnej minulosti v susednej Českej republike,” dodal Forsthoffer.

Združenie zastáva názor, že ak treba meniť legislatívu, tak urgentne z daňového hľadiska. Na Slovensku platí nie európska so sadzbou 5,4 eura/liter (l) absolútneho alkoholu, ale národná sadzba dane na úrovni 10,8 eura/l, ktorá je teda dvojnásobne vyššia než európska. Znížená sadzba dane pre pestovateľské pálenie na Slovensku je podľa zákona odvodená ako 50 % z národnej sadzby dane, čo je 5,4 eura/l, teda na úrovni 100 % európskej sadzby.

Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku vidí možnosť pomoci pre pálenice nielen v znížení sadzby dane z liehu, ale aj v možnosti, aby sa v páleniciach mohli spracovávať aj obilniny, najmä raž.
Odvetviu by prospelo, ak by zo zákona mohli drobní pestovatelia ovocia s vypáleným produktom obchodovať. Napríklad v Rakúsku môžu vyrobiť určité množstvo alkoholu bez dane a s ním aj obchodovať, čo sa odráža v turistickom ruchu, v rámci agroturistiky, kde v penziónoch vedia ponúknuť hosťom vlastný produkt. Takúto možnosť má slovenský pestovateľ zakázanú, pretože zo zákona s alkoholom nemôže obchodovať, len využívať ho pre vlastnú spotrebu.