Poslanci prelomili veto prezidentky pri novele týkajúcej sa envirozáťaží

Bratislava 3. decembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie, poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok prelomili veto prezidentky pri novele zákona o o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže

Zmeny podľa autorov novely reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.

“Navrhuje sa mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov,” píše sa v dôvodovej správe. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa má vymedziť ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. “Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum,” vysvetlili predkladatelia.

Vlastník sanovanej nehnuteľnosti by mal byť po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.

“V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov ‘blokovaný’ k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada,” ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov. Prededením nehnuteľnosti nemá dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa návrhu zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.

V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.

Vzhľadom na legislatívny proces poslanci posunuli účinnosť novely, nadobudnúť by ju mala od 1. júna 2022. Novela prináša podľa ministerstva životného prostredia systémové zmeny, “lebo vytvára mechanizmus, ktorý zabezpečí návratnosť verejných zdrojov vynaložených na sanáciu environmentálnych záťaží na pozemkoch súkromných vlastníkov“. Zúžia sa ňou tiež výnimky pre pôvodcov envirozáťaží.

Jeden z predkladateľov novely Jaromír Šíbl a minister životného prostredia Ján Budaj (obaja OĽANO) uviedli, že síce poslanci prelomili veto prezidentky, neznamená to však nestotožnenie sa s jej výhradami. “Otvorený je geologický zákon, ktorý pripravujeme tak, že kým nadobudne právoplatnosť tento zákon, vychytáme nedostatky, ak tam také identifikuje kancelária prezidentky SR, prípadne nedostatky, ktoré by dostávali zákon do kolízie s Ústavou SR. Verím však, že zásadná kolízia tam nie je,” uviedol minister. Šíbl poznamenal, že takto sa umožní čo najskôr uviesť schválenú legislatívu do praxe a zároveň sa vyrovnať s pripomienkami hlavy štátu.