Poslanci odobrili silnejšie právomoci generálneho prokurátora

Bratislava 20. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Novelu zákona o prokuratúre dnes 80 hlasmi chválili poslanci Národnej rady

Generálny prokurátor bude mať od januára silnejšie právomoci. Zmeny prináša novela zákona o prokuratúre, ktorú dnes 80 hlasmi chválili poslanci Národnej rady SR.

V súčasnosti je generálny prokurátor volený na sedem rokov. Ak po skončení jeho funkčného obdobia nie je zvolený nový generálny prokurátor, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora. To sa však zmení. Generálny prokurátor síce bude naďalej volený na sedem rokov, ale vo funkcii zostane po novom až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Podľa prokuratúry by sa takto odstránili pochybnosti o legitimite úkonov dočasného šéfa prokuratúry.

Proti takejto zmene bol Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Cez pozmeňujúci návrh chcel zachovať súčasný stav, aby po uplynutí funkčného obdobia generálneho prokurátora prevzal jeho kompetencie prvý námestník, ak ešte nie je zvolený nový šéf prokuratúry.

Právomoci generálneho prokurátora novela posilňuje napríklad tým, že bude môcť preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby o tom rozhodla disciplinárna komisia. Prokuratúra návrh odôvodňuje tým, že k preloženiu môže dôjsť pri nedostatočnom plnení služobných povinností a pred preložením musí byť prokurátor na to najmenej dvakrát písomne upozornený. Preloženie bude možné len so súhlasom Rady prokurátorov. Preložený prokurátor sa bude môcť v prípade nespokojnosti obrátiť so žalobou na súd. Aj túto zmenu žiadal Lipšic vypustiť, avšak neúspešne. Poslanec to označil za neprípustný zásah do nezávislosti prokurátorskej funkcie.

Novinkou tiež je, že o súhlas na zadržanie poslanca NR SR alebo o súhlas na jeho vzatie do väzby bude parlament po novom žiadať len generálny prokurátor. V súčasnosti to môže urobiť ktorýkoľvek dozorujúci prokurátor. Schválená novela totiž hovorí, že “generálny prokurátor oznamuje predsedovi NR SR a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec NR SR bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie”. V ďalšom ustanovení sa píše, že “generálny prokurátor žiada NR SR o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby; podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby oznámi predsedovi NR SR”.

Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu prokurátora. Konkurzy budú verejné, s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Zároveň bude možné nahrávať ich ústnu časť. Zápisnica o výberovom konaní bude zverejňovaná na webe Generálnej prokuratúry. Zmení sa aj spôsob kreovania výberovej komisie.

Novela ďalej sprísňuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a prikazuje prokurátorom priznávať v majetkových priznaniach záväzky presahujúce hodnotu 6600 eur. Prináša aj rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky a etického kódexu prokurátora.

Novinkou tiež bude, že správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bude samostatne podávať Národnej rade SR špeciálny prokurátor. Doteraz to robil vo svojej správe generálny prokurátor.

Právna norma ďalej zakazuje vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry. Upravuje aj vybavovanie podnetov na prokuratúre.

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) cez pozmeňujúce návrhy presadzovala zverejňovanie hodnotení sudcov a stransparentnenie výberových konaní na prokurátorov. Napríklad chcela, aby uchádzači o post prokurátora museli povinne predkladať aj motivačné listy a generálny prokurátor mal tieto motivačné listy aj ich životopisy povinne zverejňovať. Dožadovala sa tiež zvukového záznamu z výberového konania. Jej iniciatíva však neprešla.