Úspech návrhu na reformu celého rozhodovacieho procesu EÚ a zvýšenie demokratickej účasti oslávil Alin Mituța, spoluspravodajca liberálnej strany Renew pre tento spis:

Vysielame jasný odkaz na modernizáciu našej demokracie – novú Agoru EÚ, ktorá zapojí občanov do európskeho demokratického života, právo Európskeho parlamentu iniciovať zákony a ukončenie jednomyseľnosti v Európskej rade.

Správa, ktorá je teraz zaslaná na posúdenie Rade a Komisii, bola schválená 316 hlasmi za, 137 proti a 47 sa zdržalo hlasovania. Prirodzene, jediné, ktoré hlasovali jednomyseľne proti, boli dve konzervatívne skupiny, ECR a ID. Väčšina poslancov všetkých ostatných strán vrátane stredopravej EPP hlasovala za podporu konečného uznesenia.

Aké vzrušujúce víťazstvo pre Európanov a participatívnu demokraciu na @Europarl_EN! 👏

Poslanci Európskeho parlamentu v drvivej väčšine hlasovali za konsolidáciu občianskych panelov a lepšie nástroje participácie, pričom sa inšpirovali konferenciou o budúcnosti Európy! 🇪🇺#CoFoE pic.twitter.com/Ahwcpwd3wL

– Európske hnutie (@EMInternational) 14. septembra 2023

Demokracia 2.0

Správa má tri hlavné časti, z ktorých každá obsahuje niekoľko rôznych návrhov. V časti “Parlamentarizmus” sa požaduje udelenie “priameho práva zákonodarnej iniciatívy” Európskemu parlamentu (EP), aby “stanovil strategické priority legislatívnej agendy [EÚ]” a aby sa zmenil pracovný vzťah medzi Parlamentom a Radou ich transformáciou na “skutočný dvojkomorový legislatívny systém” – čo znamená, že by sa moc odobrala členským štátom a odovzdala EP.

Okrem toho sa v texte vyzýva na zásadnú reformu Európskej rady nahradením jednomyseľnosti hlasovaním kvalifikovanou väčšinou “natrvalo prostredníctvom zmeny zmluvy”, čím by sa členským štátom odobralo právo individuálneho veta, a tým by sa podstatne oslabila ich suverenita. Navrhuje tiež zrušiť model rotujúceho predsedníctva a nahradiť ho stálym úradníkom (ako v prípade Komisie a EP), čo by – ako Mituța argumentoval v nedávnom stanovisku – zabránilo neželaným konzervatívnym krajinám, ako je Maďarsko, aby sa niekedy ujali vedenia.

V druhej časti správa vyzýva na zavedenie “európskeho občianstva”, ktoré by zabezpečilo, aby “mobilní občania EÚ” (európski expati žijúci v iných krajinách EÚ) mali právo voliť a kandidovať v krajine, v ktorej sa zdržiavajú. V texte sa tiež navrhuje sprístupniť občianstvo EÚ štátnym príslušníkom tretích krajín (napríklad žiadateľom o azyl), zaviesť celoeurópske referendá a stanoviť jednotnú, štandardizovanú vekovú hranicu pre účasť na voľbách znížením na 16 rokov v každom členskom štáte.

Nakoniec sa balík zameriava na zvýšenie demokratickej účasti vytvorením stáleho mechanizmu na rokovania s názvom “Európska agora”, do ktorého by sa zapojili “náhodne vybraní účastníci zastupujúci podskupiny sociálno-ekonomickej štruktúry Únie”. Agora – a jej pododdelenie, “zhromaždenie mládeže” – by monitorovala, pripomienkovala a dopĺňala prácu inštitúcií EÚ počas celého roka o ďalšie príspevky na všetkých príslušných úrovniach.

Podľa poslanca Európskeho parlamentu za stranu Zelených Niklasa Nienassa, druhého spoluspravodajcu spisu, by tieto opatrenia “poskytli našej parlamentnej demokracii aktualizáciu – aby bola pripravená na globálnejší, digitálnejší a rýchlejšie sa meniaci svet”.

Kontrola reality

Našťastie je len malá šanca, že sa väčšina z toho niekedy stane skutočnosťou. Koniec koncov, návrh musí prerokovať a schváliť samotná Rada, teda tá istá inštitúcia, ktorú sa v konečnom dôsledku snaží oslabiť.

O niektorých z týchto myšlienok sa už v Rade diskutovalo v súvislosti s inými spismi a – čo je prekvapujúce – členské štáty EÚ takmer jednomyseľne odmietli akýkoľvek pokus o oslabenie svojich existujúcich právomocí a autority.

Prečo by napríklad ktorýkoľvek členský štát súhlasil s tým, že sa vzdá svojho práva veta? Áno, je to dôležitý nástroj v rukách konzervatívnych vlád, ktoré sa snažia chrániť svoje hodnoty pred liberálnou väčšinou Bruselu, ale právo veta často využívali a využívajú aj iné štáty vrátane najväčších členských štátov, ako sú Nemecko a Francúzsko. Vlády sú volené preto, aby zastupovali svojich občanov, nie všetkých ostatných.

Okrem toho je nepravdepodobné, že by konzervatívne vlády niekedy podporili nižší vek pre účasť na voľbách, pretože by to neúmerne zvýhodnilo ľavicové strany takmer v každej krajine. Poskytnutie volebného práva osobám, ktoré nie sú občanmi EÚ, alebo usporiadanie celoeurópskeho referenda sa väčšine zdá rovnako absurdné.

Nemecký poslanec Gunnar Beck (ID), ktorý hlasoval proti návrhu v podvýbore, kde bol pôvodne predložený, zhrnul základné problémy balíka pre The European Conservative:

[Správa] vykresľuje celoeurópske referendum a zrušenie jednomyseľnosti v Rade ako piliere demokracie. Opak je pravdou. Jednomyseľnosť zaručuje, že žiadne rozhodnutie sa na [európskej] úrovni neprijme bez súhlasu všetkých členských štátov. Žiadne zdanenie bez zastúpenia je dôležitým pilierom skutočnej demokracie. Takisto neexistuje európsky démos, preto neexistuje európska demokracia, preto môžu byť referendá len miestne, regionálne alebo celoštátne.

Okrem toho sa správa zasadzuje za všeobecné právo zákonodarnej iniciatívy pre Európsky parlament. Som presvedčený, že Európska únia je úniou slobodných štátov. Preto by členské štáty v rámci Rady mali byť jedinými zákonodarcami v Únii.

Prečítajte si tiež:

• Ursula von der Leyenová mimo realitu. Propaganda zvíťazila nad rozumom
• Europarlament schválil pre Slovensko o jedného europoslanca viac