Bratislava 3. decembra 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Poslanci Národnej rady SR (NR SR) by sa dnes mali podľa programu venovať okrem iného reforme justície z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorá zahŕňa reformu súdnej rady SR, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu SR, povinné zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR. Vstúpiť má do platnosti od 1. januára 2021
Popoludní je naplánovaná voľba kandidáta na šéfa Generálnej prokuratúry SR. O funkciu sa pôvodne uchádzalo sedem kandidátov – Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Portál Aktuality.sk však v stredu 2. decembra večer informoval, že Hrivnák odstupuje z kandidatúry.
Reforma justície
V prípade súdnej rady sa reforma justície zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Zákonom sa tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej právna úprava umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.
Voľba generálneho prokurátora
Zákonodarcovia majú dnes o 17:00 voliť kandidáta na šéfa Generálnej prokuratúry SR. Pôvodne sa mala voľba uskutočniť v stredu 25. novembra, neskôr bola presunutá na utorok 1. decembra. V koaličnej indikatívnej voľbe najlepšie obstál Maroš Žilinka.
Ústavnoprávny výbor NR SR v pondelok 23. novembra večer po ukončení verejného vypočutia odobril všetkých siedmich kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Potvrdil tak, že spĺňajú podmienky na tento post. Kandidátov vypočúvali počas troch dní, pôvodne malo vypočutie trvať len dva. Uchádzači odpovedali na otázky členov výboru, zástupcov prezidentskej kancelárie ako aj prítomných poslancov parlamentu. Každý z kandidátov vystupoval pred výborom niekoľko hodín. Generálneho prokurátora menuje do funkcie prezident SR.
Plénum má na 18. schôdzi ešte napríklad prerokovať prezidentkou Zuzanou Čaputovou vrátenú novelu zákona o vysokých školách. Novelu, ktorá sa zaoberá otázkou odoberania akademických titulov, považuje za správnu a potrebnú z hľadiska cieľov. Obsahuje však sporné ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s ústavou.