Poslanca SaS Martina Klusa oblieva studený pot z pôsobenia ĽSNS v Európskom parlamente

Bratislava 15. júla 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Poslanec liberálno-extrémistickej strany SaS Martin Klus sa nechal počuť, že Slovensko vraj stratilo v europarlamente dve poslanecké stoličky tým, že slovenskí voliči prisúdili dva poslanecké mandáty kandidátom ĽSNS Milanovi Uhríkovi a Miroslavovi Radačovskému. Martin Klus je presvedčený, že europoslanci Uhrík a Radačovský budú údajne iba poberať „slušné peniažky na chod strany a nebudú robiť nič alebo budú robiť hanbu“.

Natíska sa oprávnená otázka, odkiaľ sa berie panický strach liberálnych fundamentalistov z pôsobenia ĽSNS v bruselských euro-únijných štruktúrach. Prečo majú Martin Klus, ale aj Monika Beňová a Lucia Nicholsonová také zimomriavky z toho, že ĽSNS bude zastúpená aj v Európskom parlamente. Odpoveď je jednoduchá. ĽSNS už aj v národnom parlamente v Bratislave demaskovala farizejstvo liberálnych demagógov, keď im dala trikrát šancu v praxi preukázať úprimnosť ich tzv. „slušnej politiky v prospech občanov“. Bohužiaľ, slušní liberálni farizeji ani jednu šancu nevyužili.

Prvou premrhanou šancou, ktorú liberálni pokrytci trestuhodne nevyužili, bol návrh poslancov Národnej rady SR za ĽSNS na prijatie ústavného zákona, ktorým by bol znížený počet zákonodarcov zo 150 na 100. Znížením počtu poslancov NR SR by štát za jedno volebné obdobie ušetril približne 18 miliónov eur. Liberáli sa pred svojimi voličmi samozrejme neodvážia oponovať voči tomuto návrhu, preto sa uchýlili k alibistickej taktike, aby sa táto otázka riešila v referende, kde sa dá predpokladať nedostatočná účasť a teda pochovanie celej myšlienky. Pre liberálnych extrémistov je principiálne neprijateľné, aby rozumný a užitočný návrh ĽSNS schválilo 90 poslancov NR SR, s čím by nemal najmenší problém žiadny občan SR, snáď s výnimkou „kariérnych“ poslancov, ktorí by prišli o svoje miesto pri válove.

Druhou nevyužitou šancou, ktorú liberáli taktiež premrhali, bol projekt zákona, ktorým ĽSNS v máji 2016 navrhla úplne zrušiť financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, čiže z peňazí daňových poplatníkov, čím by sa v rozpočte ušetrilo niekoľko desiatok miliónov eur. Namiesto toho, aby liberáli ako Klus a Nicholsonová podporili tento návrh ĽSNS všetkými desiatimi, nemajú žiadne zábrany obviňovať ĽSNS z toho, že im vraj ide iba o peniaze zo štátneho rozpočtu, respektíve o europoslanecké platy. A pritom stačilo tak málo. Stačilo iba podporiť návrh ĽSNS, aby politické subjekty boli financované výlučne z dobrovoľných príspevkov členov a sympatizantov. Schizofrénia liberálnych demagógov je skutočne povážlivá.

Tretia šanca, ktorú ĽSNS nezištne ponúkla liberálnemu stádu v poslaneckých laviciach, bol návrh novely zákona o neziskových mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia (október 2016), ktorá by prinútila všetky mimovládky napojené na zahraničný rozpočet registrovať sa v špeciálnom registri na ministerstve vnútra, kde by museli povinne zverejňovať aj svoje výročné a finančné správy. Občania Slovenskej republiky by tak mali možnosť zistiť, komu tieto treťosektorové mimovládne organizácie v skutočnosti slúžia. Mimovládne organizácie financované zo zahraničia alebo zo zahraničných ambasád by zároveň museli všetky svoje propagačné materiály označovať zreteľnou výstrahou „Pozor! Zahraničný agent“, aby každý Slovák vedel, že názory, ktoré tieto mimovládky presadzujú, nie sú slovenského pôvodu. Ktokoľvek, kto za peniaze zo zahraničia presadzuje na území suverénneho štátu záujmy a ideológiu cudzieho štátu je totiž vskutku zahraničný agent, s čím nemajú najmenší problém ani v USA, ani v Izraeli, ani v Rusku. Problém s tým majú iba „slušní“ liberáli na Slovensku. Kto vie prečo ?

Každý vie, ako sa liberáli postavili voči rozumným a nanajvýš užitočným poslaneckým návrhom ĽSNS. To vysvetľuje, prečo majú Klus, Nicholsonová, Beňová a pod. husiu kožu z prítomnosti ĽSNS v Európskom parlamente. Liberálni extrémisti, farizeji a demagógovia sa oprávnene boja, že poslanci ĽSNS im budú pozerať na ich prsty nie len v národnom, ale už aj v európskom parlamente. A to pre nich naozaj nie je dobrá správa. Preto toľko kriku a nárekov o tom, že ich poslanci ĽSNS pripravili o ich monopol pri poberaní európskych platov. Nemožno sa čudovať, že pre Martina Klusa to musí byť naozaj bolestné a nestráviteľné, ak sa v Európskom parlamente dostanú k slovu aj zástupcovia voličov, ktorí neveria jeho liberálno-extrémistickej demagógii.

Gabriel Gačko