Poór nenechá padúť Trnavu na “hubu”. Je to dieťa, o ktoré som sa staral 25 rokov, tvrdí dlhoročný mecenáš Spartaka

Trnava 31. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Vladimír Poór ako mecenáš FC Spartak Trnava v decembri ohlásil svoj odchod z klubu úradujúceho slovenského futbalového majstra. Pred ním tak urobili generálny manažér Pavel Hoftych, tréner Radoslav Látal a onedlho aj prezident Spartaka Dušan Keketi

“Asi to bolo veľmi rýchle, aj dosť emotívne. Keď ľudia pískajú na mňa a hovoria, aký je tu majiteľ, mne osobne to neprekáža. Keď sa to však začne bytostne týkať ľudí, ktorí boli v klube ako tréneri a manažéri a keď ich atakujú na ulici, to už pre mňa bola konečná. Prečo by ľudia mali trpieť za to, že ja som majiteľ? Tak som si povedal, že to treba ukončiť. Nech príde niekto druhý, ktorý má možno iné vzťahy s ľuďmi z Trnavy a z vedenia mesta a nech si to s nimi rozdáva on. Preto som sa takto rozhodol. Nespravil som to však kvôli sebe. Mne to neprekážalo, bol som s tým vyrovnaný,” vyjadril sa v rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Šport Poór, ktorý vie, že najvyšší predstavitelia klubu k odchodu zavelili v špecifickom čase: “Boli sme vo vynikajúcom roku. So Spartakom sme dosiahli veci, ktoré tu neboli v dlhodobom horizonte. Titul po 45 rokoch, dobré účinkovanie v pohárovej Európe. To všetko sa uskutočnilo mravčou prácou ľudí, ktorí boli znevažovaní. To je však nepodstatné. Hráči, tréneri, manažéri, aj majitelia odchádzajú a Spartak, klub s históriou, zostáva.“

Podnikateľ a stále hlavný akcionár priznal, že trnavský klub má pozitívny hospodársky výsledok. “Máme ho, aj za rok 2018 i za rok 2017. Nemáme dlhy. Pravda je, že niekedy sme mali podlžnosti, meškajúce výplaty za dva či tri mesiace. Vždy sme všetko dorovnali, inak by sme ani nemohli hrať, pretože licenčné konanie hovorí jasnou rečou. Ekonomická súčasnosť? Klub je finančne vyrovnaný, ekonomicky stabilný, má dobré zázemie a celú sezónu pokrytú. Preto sa neobávam. Ak odídem a príde niekto nový, nebude naň čakať žiaden problém. Dá sa povedať, že si akurát musí postaviť nové mužstvo. Aj s tým však ešte trochu pomáham,” skonštatoval Poór, ktorý nenechá Spartak, ľudovo povedané, padnúť na hubu: “To v žiadnom prípade. Urobím všetko, aby sa to nestalo. Je to dieťa, o ktoré som sa staral 25 rokov. To by si nezaslúžil ani klub, ani Trnava.”

Dlhoročný majiteľ FC Spartak uviedol, že peniaze z Európskej futbalovej únie (UEFA) za ťaženie v Lige majstrov (LM) i Európskej lige (EL) prichádzajú a zostávajú v klube. “Platí sa aj nimi. Len viete, veľký omyl ľudí je to, že vidia príjem, ale nevidia výdavky. Organizovanie zápasu v EL a v slovenskej je diametrálny rozdiel. Veľa stálo cestovanie, hotely, drahé boli lietadlá. To všetko Spartak musel uhradiť. Keď dostaneme peniaze, uhrádzajú sa zvyšné veci. To, čo ostáva, je na to, aby Spartak Trnava dlhodobo existoval.”

Poór je stále v pozícii majiteľa, ktorý je však niekde na ústupovej ceste a pomáha hľadať nového majiteľa alebo čaká na nového majiteľa. “Pomáhame, hľadáme. Momentálne sme v kontakte s tromi spoločnosťami a vo februári či v marci by to mohlo byť uzavreté. A myslím si, že to pôjde veľmi pekne ďalej, klub s tým bude spokojný. Voči Spartaku by som nenechal nič, čo by mu poškodilo. Chcem, aby išiel ďalej, rástol a aby sa ľudia tešili z futbalu,” zdôraznil podnikateľ, ktorý sa ešte v novembri vyjadril, že pre neho klub, hoci ho má v srdci, skončil. A pridal aj to, že už nevkročí na trnavský štadión. “Mnohým tieto slová nepasovali, boli emotívne. Napokon som ešte aj potom prišiel na futbal na štadión, pretože nastali dva momenty. Volali chalani z tímu a chceli sa so mnou rozlúčiť, bol to decembrový zápas Európskej ligy proti tureckému Fenerbahce. Druhý dôvod bola moja srdcová záležitosť – Jožko Adamec a jeho smrť, čo bola pre mňa úplná katastrofa. A čo sa týka Spartaka, viete, chodiť na futbal a pozerať sa na to, že vás niektorí nenávidia… Ja im nechcem kaziť pocit z futbalu. A ani sebe. V televízii si ho pozriem rád, ale myslím si, že do Trnavy na futbal už chodiť nebudem.”

Pri ohlásení odchodu vravel o zastavení finančných tokov do FC Spartak. V polovici januára prišla z klubu informácia, že Vladimír Poór podáva pomocnú ruku. “Klub je zabezpečený, čo sa týka výplat a takmer všetkého. Jediné, čo som odmietol a s čím budú mať ťažkosti, sú režijné veci. Ja som doplácal elektrinu, plyn, vodu a aj to, že som to robil, sa prejavovalo v zníženej cene lístkov. Povedal som však, že to už nemienim dotovať. To je problém mesta a buď bude platiť Spartaku elektrinu, plyn, vodu, strihanie trávy, alebo sa to premietne v cene vstupeniek. To je vlastne to jediné, čo som odmietol zaplatiť.”

Poór mierne povedané nevychádza s trnavským primátorom Petrom Bročkom. “Keď sa to týkalo mňa, bolo mi to úplne jedno. Zároveň prišiel iný faktor. Mesto permanentne bojovalo proti Spartaku. Nenávisť u človeka, ktorý stojí na čele mesta, je taká obrovská, že… Tak to treba odstrániť. Predtým sa síce nadávalo a bojkotovalo, ale nikdy nebol taký nevraživý postoj mesta voči Spartaku. A kvôli mne, podotýkam. Tak to treba nechať tak a odísť. Má tam aj poslancov, ktorí ma nenávidia a prenášajú to na futbal. Jeden z nich napísal, že sa teší a bude mať skvelé Vianoce, lebo ja odchádzam a on bude chodiť na futbal. Tak mu to doprajem. Budem rád, keď tam pôjdu takí fanúšikovia, ktorí kvôli mne chodiť nemohli. Teším sa z toho. Nech je ich aj 10-tisíc takých, Spartaku to len pomôže. Nech prídu všetci, ktorí nemohli chodiť na futbal kvôli mne.”

Spomenutý Peter Bročka je primátorom Trnavy už druhé volebné obdobie. Nedali sa nájsť kompromisy a obrúsiť hrany? “Ja som s ním veľakrát rokoval. Viete, k čomu sa to dá prirovnať? Keď je holub na zemi, zobe vám z ruky a keď vyletí, ´nakadí´ vám na hlavu. Niet o čom diskutovať. Musí sa zmeniť len persóna – moja. Riešenie neexistuje. Teda, jedno áno. Raz som stretol jedného profesora, výrazne staršieho. Mal krásny vek, tak som sa ho naň opýtal. Povedal mi – Vlado, na to treba duševnú rovnováhu a pokoj. Vtedy sa môžeš dožiť dlhšieho veku. Na to však musíš dodržiavať jednu zásadu. Nikdy sa nehádaj s idiotom. Pretože, ak to budeš robiť, narušíš si duševnú rovnováhu. A ja sa chcem dožiť vysokého veku. Asi tak,” zdôraznil Poór a doplnil: “Povedal som svoju príhodu a nemienim sa už s tými ľuďmi rozprávať. Nie je dôvod. To už nech si zariadia chlapci. Keď si napočítajú, čo koľko stojí, tak teraz lístok stál sedem eur a bude stáť možno pätnásť. Možno, neviem koľko. Všetko totiž niečo stojí – usporiadateľská služba, upratovacia služba, elektrina, plyn. Uvidíme, čo budúci majiteľ, ako sa s mestom dohodne. Je to jeho vec.”

Podľa slov dlhoročného trnavského mecenáša nikto nechce, aby mesto pomáhalo súkromnému klubu. “Nie je dôvod, aby platilo niečo na ´áčko´. Ale oni sa hrdia tým, že upravujú tréningové ihriská pre mládež. Ja sa pýtam a komu prináleží, aby to robil? Teraz sme boli hrať futbal v Maďarsku a pýtal som sa majiteľov, ktorí postavili krásny štadión, ako to tam funguje. Povedali, že 70 percent z toho zaplatil štát a jedno percento z príjmu mesta ide na mládež. Majú osem ihrísk, o ktoré sa stará mesto, ktoré platí aj energie a vodu. Len preto, aby mládež prilákali k športu a mala kde hrať. Pozrime sa, kam kráča náš futbal. A všímajme si maďarský. O desať rokov sa to, čo do toho dávajú, prejaví. Verte tomu,” podotkol v rozhovore pre denník Šport Vladimír Poór a dodal: “Ja sa pýtam – nie je povinnosť mesta, aby to robili? Myslím si, že je to prirodzená povinnosť. Štadión v Trnave nie je súkromný, je mestský. Sú len dve východiská. Buď to vo vstupenkách zaplatia ľudia alebo mesto, ktoré to nerobí už druhé volebné obdobie. Na druhej strane, odkedy Spartak existuje, deje sa tak historicky prvýkrát, dovtedy to mesto robilo. Pritom sú to pre mesto Trnava nepodstatné peniaze. Nejakých 180 000 – 200 000 eur. Ak by chceli, zaplatia to ľavou zadnou. Tu ide o to, že niekto sa prezentuje ako bojovník proti oligarchovi, lebo na tom si postavil politickú kariéru. Spartak Trnava s tým pritom nič nemá. Aj preto z toho treba vyjsť von. Ak nebudem akcionár, už nebude dôvod, aby bol Spartak pre niekoho politické bojisko.”